Životné prostrediematka-dieťa - PDF

Description
EUROPEAN UNION European Regional Development Fund Životné prostrediematka-dieťa Vplyv škodlivých látok na tehotné ženy a novorodencov Životné prostredie a zdravie Zaťaženie škodlivými

Please download to get full document.

View again

of 28
All materials on our website are shared by users. If you have any questions about copyright issues, please report us to resolve them. We are always happy to assist you.
Information
Category:

Psychology

Publish on:

Views: 7 | Pages: 28

Extension: PDF | Download: 0

Share
Transcript
EUROPEAN UNION European Regional Development Fund Životné prostrediematka-dieťa Vplyv škodlivých látok na tehotné ženy a novorodencov Životné prostredie a zdravie Zaťaženie škodlivými látkami a jeho následky Človek je v každodennom živote neustále konfrontovaný s rôznymi chemikáliami. Bývajú súčasťou potravín, obalov, kozmetických výrobkov, či iných stavebných alebo spotrebiteľských produktov. Mnohé z týchto látok sa napokon dostávajú aj do životného prostredia, kde sa môžu hromadiť a negatívne vplývať na organizmy a zdravie ľudí. Niektoré zdravie ohrozujúce vplyvy škodlivých látok sú často pomerne ľahko rozpoznateľné ( napr. kontaktné alergie, podráždenia a zápaly dýchacích ciest), inokedy je ich príčinný súvis s rôznymi ochoreniami ťažšie zistiteľný. Týka sa to najmä látok, ktorých škodlivé účinky sa preukážu až po dlhšej latentnej dobe (napr. rakovinotvorne látky), alebo tiež látok pôsobiacich na endokrinnú sústavu a hormóny, ktorých účinky sa môžu prejaviť až u ďalšej generácie. V prípade tehotných a kojacich žien spočíva riziko v možnom prenose škodlivých látok z matky na dieťa. Tieto mimoriadne citlivé a zraniteľné skupiny obyvateľstva sa nachádzajú v centre záujmu Európskej stratégie pre životné prostredie a zdravie SCALE, ktorá má za cieľ identifikovať a vystríhať pred zdravotnými ujmami súvisiacimi so životným prostredím. Hlavným prostriedkom jej presadenia je Európsky akčný plán pre životné prostredie a zdravie , ktorého dôležitou súčasťou je ľudský biomonitoring, ktorého je úlohou je sledovať stav zdravia v závislosti od životného prostredia. Ľudský biomonitoring zaznamenáva neviditeľné zaťaženie človeka škodlivými látkami. 1 Ľudský biomonitoring: Varovný systém pre životné prostredie a zdravie Ochrana a starostlivosť citlivých skupín Ľudský biomonitoring zaznamenáva skutočné zaťaženie škodlivými látkami u človeka alebo u istej skupiny obyvateľstva. V rámci toho dochádza k chemickej analýze biologických materiálov akými sú krv, moč, materské mlieko, ale aj sliny, vlasy alebo vzorky tkanív. Cieľom danej analýzy je zistenie výskytu škodlivín alebo látok vznikajúcich pri ich odbúravaní v ľudskom tele. V nariadení o dohľade nad zdravím na pracovisku v otázke ľudského biomonitoringu sa uvádza, že u bežných skupín obyvateľstva spravidla nedochádza k testovaniu zaťaženia škodlivými látkami. V niektorých krajinách ako USA alebo Nemecko existujú programy zaoberajúce sa ľudským biomonitoringom, ktoré zaznamenávajú priemerné zaťaženie obyvateľstva škodlivinami, a tým aj z toho vyplývajúce riziká. V Rakúsku sa zatiaľ ľudský biomonitoring, až na pár výnimiek, nepodarilo realizovať. Rakúska interdisciplinárna platforma pre ľudský biomonitoring sa však usiluje tieto metódy etablovať aj v Rakúsku, a to s cieľom zlepšenia ochrany zdravia a životného prostredia, podpory národných prevenčných cieľov a zvýšenia národného povedomia v oblasti ľudského biomonitoringu. Na Slovensku boli doposiaľ testované rizikové skupiny predovšetkým na regionálnej úrovni. Za rizikové skupiny sú považované napríklad dojčiace matky žijúce v rizikových oblastiach, onkologické pacientky, ľudia pracujúci v priemysle alebo rybári. Prednostne boli testované podiely trvalo vyskytujúcich sa organických škodlivín v materskom mlieku, krvnom sére a tukovom tkanive. Národný program pre ľudský biomonitoring chýba takisto aj na Slovensku. Obe krajiny sa zúčastnili na programe EÚ zaoberajúcom sa harmonizáciou ľudského biomonitoringu v Európe (COP- HES: Consortium to Perform Human Biomonitoring on a European Scale und Demo-COPHES); v rámci programu Demo- COPHES boli na Slovensku preskúmané slovenské vzorky. 2 Popis projektu Škodliviny zo životného prostredia u matiek na novorodencov Súčasné štúdie poukazujú na fakt, že zaťaženie škodlivinami zo životného prostredia môže počas tehotenstva predstavovať riziko pre vývin dieťaťa. S cieľom analyzovať zaťaženie tejto mimoriadne citlivej skupiny obyvateľstva bolo v rámci projektu Um-Mu- Ki (životné prostredie-matka-dieťa) na výskyt vybraných škodlivých otestovaných 200 matiek s deťmi z Viedne a Bratislavy. Krvné vzorky matiek a pupočníková krv boli testované na výskyt kovov ako ortuť a olovo. 40 matiek s deťmi bolo v rámci menšej náhodnej vzorky dodatočne testovaných na výskyt organickej, mimoriadne toxickej metylortuti, ako aj na výskyt perfluórovaných zlúčenín (v rámci nich aj na perzistentnú organickú zlúčeninu PFOS) a bisfenolu A, a taktiež na takzvaný xenohormón. S cieľom lepšieho pochopenia vzťahu medzi zaťažením škodlivými látkami a domácim prostredím odpovedali testované ženy na otázky týkajúce sa možných faktorov vplyvu na konkrétny druh zaťaženia. Medzi tieto faktory patria výživa, povolanie, bývanie, voľnočasové aktivity, spotrebné správanie, ale aj fajčiarske návyky počas tehotenstva. Na projekte spolupracovali Úrad pre životné prostredie, Inštitút pre medicínsku genetiku vo Viedni a genetické laboratórium Medgene na Slovensku. Odoberanie vzoriek krvi a prieskum u tehotných mamičiek boli realizované na Semmelweisklinik vo Viedni a na Lekárskej fakulte (klinike neonatológie) Univerzity Komenského v Bratislave. Analýza koncentrácie ťažkých kovov prebehla na Inštitúte pre medicínsku genetiku vo Viedni, organické zlúčeniny boli analyzované Úradom pre životné prostredie. Experti z laboratória Medgene v spolupráci s Inštitútom pre medicínsku genetiku skúmali vplyv istých genetických faktorov na hromadenie škodlivých látok. Projekt prebieha v rámci Slovensko-rakúskeho programu cezhraničnej spolupráce a je podporovaný z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Projekt je okrem toho spolufinancovaný aj z projektu Ministerstva poľnohospodárstva, lesníctva, životného prostredia a vodného hospodárstva, ako aj z vlastných prostriedkov zúčastnených organizácií. Analyzované boli druhy zaťaženia u matiek a detí a možné spôsoby prijímania týchto látok. 3 Projekt Um-MuKi: Škodlivé látky a ich vplyv na matku a dieťa Me-Hg (metylortuti) bisfenolu A PFOS (kyseliny perfluóroktán-sulfánovej) PFOA (kyseliny perfluoroktánovej) Projekt Um-MuKi sa zameriava predovšetkým na látky, ktoré môžu predstavovať riziko pre zdravie nenarodených detí. Nebezpečenstvo (problematika) týchto látok spočíva pri ich toxicite aj v ich dlhej životnosti a schopnosti hromadenia v prostredí. Cieľom analýzy materskej a pupočníkovej krvi bolo preukázať výskyt vybraných látok v ľudskom tele. Týmito látkami boli olovo, ortuť, bisfenol A perfluoroktansulfonát (PFOS). Metylortuť bola analyzovaná v krvi novonarodených detí. V rámci Štokholmského dohovoru o perzistentných organických látkach z roku 2009 bol PFOS označený za látku predstavujúcu zvýšené zdravotné riziká, ktorú je potrebné eliminovať. V rámci pozorovania rôznych povrchov (napr. na športovom oblečení a riadoch) sa ukázala samotná nezničiteľnosť niektorých látok ako fatálna pre životné prostredie. Tieto látky sa nedajú odbúrať a medzičasom sa preukázateľne vyskytujú aj v neobývaných polárnych oblastiach a hlbinách oceánov. PFOS sa celosvetovo vyskytuje v telách rýb, morských živočíchov, divých zvierat, ale aj v mlieku a mnohých iných potravinách. Takisto je ho preukázateľne možné nájsť v ľudskej krvi a materskom mlieku. Koncentrácia PFOS v pečeni ľadových medveďov bola 4000-krát vyššia ako jeho koncentrácia vo voľnej prírode. Ľudia naďalej vo veľkom prepravujú ortuť, čím sa táto látka hromadí v potravinovom reťazci vo forme vysoko toxickej metylortuti. Vzhľadom na existujúce riziko pre človeka a životné prostredie sa pripravuje medzinárodný dohovor o ortuti, ktorého cieľom je zníženie jej koncentrácie v prírode. Zaťaženie olovom má kvôli zákazu používania olovnatých palív všeobecne klesajúcu tendenciu. Súčasné štúdie však ukazujú, že už minimálne množstvo olova môže spôsobiť poškodenie, preto nemôže dôjsť k určeniu žiadnej minimálnej hranice jeho výskytu. Bisfenol A je biologicky ľahko odbúrateľný prvok a človek ho z tela vylúči v priebehu 24-och hodín. Význam tejto látky spočíva v jej hormonálnej účinnosti a v jej veľkom rozšírení. Bisfenol A je jednou z celosvetovo najpoužívanejších priemyselných chemikálií a do ľudského organizmu sa dostáva cez potraviny, rôzne výrobky a prach. V problematike tejto látky existuje ešte mnoho nezodpovedaných otázok týkajúcich sa najmä jej prijímania a pôsobenia. Štruktúrny vzorec organických zlúčenín je možné vidieť na obrázku 1. Obrázok 1: Chemické štruktúrne vzorce metylortuti (Me-Hg), bisfenolu A, PFOA (kyseliny perfluoroktánovej) a PFOS (kyseliny perfluóroktán-sulfánovej 4 Mimoriadne citliví: Nenarodené deti a novorodenci Množstvá škodlivín, ktoré sa u dospelých nijak neprejavujú, môžu poškodzovať embryo príp. plod. Nenarodené deti sú kvôli ich rýchlemu rastu, citlivým vývojovým procesom, rýchlej látkovej premene a nedostatočne vyvinutým obranným mechanizmom (slabo vyvinutým detoxikačným mechanizmom, obmedzenej látkovej výmene prípadne spomalenému vylučovaniu cudzorodých látok) mimoriadne citlivé na pôsobenie škodlivých látok. Placenta a hematoencefalická bariéra prepúšťajú mnohé škodlivé látky. Z tohto dôvodu sa zaťaženiu škodlivými látkami počas vnútromaternicového vývinu pripisuje mimoriadny význam. Ľudia reagujú na zaťaženie škodlivými látkami rôzne. Citlivosť jednotlivca závisí od množstva škodlivej látky, času jej pôsobenia a genetických faktorov. Už nepatrná zmena v genóme (polymorfizmy) môžu prispieť k zníženiu funkcie proteínov. Existujú mnohé enzýmy a transportné proteíny, ako aj ich geneticky podmienené zmeny, ktoré sa podieľajú na čistení organizmu od škodlivých látok (tabuľka 1). Jednou z centrálnych otázok výskumu v projekte Um-MuKi bolo genetické pozadie jednotlivca a jeho vplyv na zaťaženie škodlivinami v prenatálnom období. V centre záujmu boli najmä matky a deti s rovnakou genetickou zmenou, u ktorých dochádza k zníženej schopnosti detoxikácie. Tabuľka 1: Informácie o výbere kandidátskych génov. Pb: lead; Hg: mercury; PFOS: Perfluorooctane sulfonate; PFOA: Perfluorooctanoic acid; BPA: Bisphenol A Chemical/ Pollutant Gene name (candidate genes) Protein function Pb Hemochromatosis (HFE) Regulates iron uptake (iron deficiency increases lead uptake) Vitamin D receptor (VDR) Aminolevulinic acid dehydratase (ALAD) Regulates calcium uptake (iron deficiency increases lead uptake) Lead-binding protein Hg, Pb Metallothionein: MT1a, MT2a, MT4a Metal homeostasis Hg Hg, Pb, PFOS, PFOA, BPA Glutathion-S-transferases: GSTT1, GSTM1, GSTP1 Glutamyl-Cysteine-Ligase: GCLM, GCLC ABC transporter: ABCB1, ABCC1, ABCC2, ABCB11, ABCG2 Mercury is detoxified conjugated to glutathione (GSH). GSTs catalyse conjugation of Hg to GSH; GCL is required for GSH synthesis Efflux pumps of metal-gshconjugates, glucuronic acid conjugates and bile acids (PFOS, PFOA are metabolised as bile acids) PFOS, PFOA Cytochrome P450 Oxygenases : CYP7A1 Synthesis of bile acids BPA UDP-glucuronosyltransferase: UGT2B15, UGT2B17, UGT2B28 UGTs catalyse conjugation of BPA to glucuronic acid 5 Ťažké kovy Neodbúrateľná a všadeprítomná: Ortuť Ortuť je prirodzene vyskytujúci sa ťažký kov. Uvoľňuje a dostáva sa do prostredia ľudskými aktivitami akými sú banská činnosť, ťažba zlata, priemysel a spaľovacie procesy. V životnom prostredí sa mení na oveľa škodlivejšiu metylortuť a hromadí sa v potravinovom reťazci. Do ľudského tela sa ortuť dostáva predovšetkým konzumáciou rýb. Výskumy ukazujú, že vysoko jedovatá metylortuť sa vyskytuje v 70 až 100 % tradičných druhov rýb. Ťažké kovy sa do ľudského tela dostávajú aj cez amalgámové plomby, ktoré pozostávajú až z 50 % z metalickej ortuti. Ďalšími zdrojmi ťažkých kovov sú očkovacie látky a liečivá, ktoré obsahujú ortuť vo forme konzervačných prostriedkov. Častými spôsobmi prenosu ťažkých kovov do ľudského tela sú takisto priemyselná výroba a cigaretový dym. Ryby: Cesta metylortuti do ľudského tela Ortuť je silne toxická a môže mať na človeka, živočíchy a životné prostredie mnohé škodlivé účinky. Metylortuť dokáže preniknúť placentou ako aj hematoencefalickou bariérou a môže mať negatívny vplyv na zdravý duševný vývin dieťaťa. Narúša procesy dôležité pre správny vývoj mozgu a stavbu tela. Ide napríklad o procesy ako delenie buniek, rast a migrácia neurónov, apoptóza a synaptogenéza. Poznatky o jej negatívnych účinkoch viedli k odporúčaniu Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) týkajúceho sa správnej konzumácie potravín a tiež k odkazu Európskej komisie týkajúceho sa tehotných a dojčiacich mamičiek v otázke vyhýbania sa konzumácie niektorých na tuk bohatých a dravých morských rýb s vysokým obsahom ortuti. Európska únia sa v roku 2005 uzniesla na stratégii týkajúcej sa ortuti a vypracovala celosvetový dohovor o ortuti, ktorý by mal byť schválený v roku Nachádzajúce sa nie vo vzduchu, ale preukázateľne obsiahnuté v pôde a potravinách: olovo Olovo sa v prírode prirodzene vyskytuje. Uvoľňované je predovšetkým ľudskou činnosťou. Zákazom používania olovnatých palív zásadne klesla jeho koncentrácia v životnom prostredí. Olovo sa dostáva do ľudského tela hlavne prijímaním potravy a pitnej vody. Medzi potraviny s vyšším obsahom olova patria najmä vnútornosti, ryby a plody mora. V najväčšom množstve sa však olovo do ľudského organizmu dostáva konzumáciou obilnín a zeleniny. Až 10 % z celkového množstva prijatého olova pochádza z tabakového dymu. Deti sú často vystavované olovu, ktoré býva obsiahnuté v prachu a kontaminovanej pôde. Nemalé množstvo olova obsahujú tiež keramické glazúry a šperky. Po tom, čo olovo prenikne potravou alebo vdýchnutím do ľudského tela, viaže sa predovšetkým na hemoglobín a následne sa rozptyľuje do celého tela. Ak množstvo olova prekročí vylučovaciu schopnosť obličiek, môže dôjsť k jeho dlhodobému uloženiu napr. v kostiach alebo zuboch. Neskôr sa uložené olovo môže opäť uvoľniť napr. do materského mlieka. Zvýšené zaťaženie olovom sa môže negatívne prejaviť na centrálnom nervovom systéme, obličkách a srdcovo-cievnej sústave človeka. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín v roku 2011 znížil tolerované hodnoty olova v potravinách. Údaje z Nemecka týkajúce sa spotreby ukazujú, že zaťaženie olovom u priemerných zákazníkov sa približuje referenčnej hodnote poškodenia obličiek, pri niektorých skupinách obyvateľstva bola táto hodnota dokonca prekročená (BfR-Spolkový ústav pre hodnotenie rizika, 2011, EFSA, 2010). Olovo pôsobí na nenarodené deti a novorodencov už v malých v množstvách a poškodzuje predovšetkým ich rozvíjajúci sa nervový systém. Deti vstrebávajú viac olova ako dospelí. Podľa EFSA je olovo rizikovou látkou pre neurologický vývoj plodov, novorodencov a detí. Následkom toho môže dôjsť k zníženiu pamäťových schopností a inteligencie jedinca. Zaťaženie olovom v prenatálnom období sa môže negatívne prejaviť na pôrodnej hmotnosti a dĺžke, ako aj na obvode hlavy dieťaťa. Množstvo olova v tele matky sa zvyšuje v tom prípade, že matka trpí nedostatkom živín. Z tohto dôvodu sa matkám odporúča konzumácia takých potraviny, ktoré zabezpečia dostatočný príjem vápnika, železa a vitamínu D. Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny IARC (International Agency for Research on Cancer) zaradila v roku 2006 olovo a jeho anorganické zlúčeniny medzi tzv. pravdepodobne rakovinotvorne látky (kategória 2A). Senátna komisia Nemeckej výskumnej spoločnosti (MAK-komisia) potvrdila pri testovaní zdraviu škodlivých pracovných látok existenciu rakovinotvorných účinkov olova pre človeka. Komisia takisto stanovila maximálne hodnoty koncentrácie olova na pracovisku. V niektorých rozsiahlych štúdiách (USA: NHANES a Nemecko: KUS) sa okrem toho uvádza, že olovo má vplyv aj na hormonálne funkcie, ako napríklad na oneskorený príchod puberty. Olovo sa dostáva do ľudského tela hlavne kontaminovanými potravinami. 7 Xenohormóny Za xenohormóny alebo hormóny životného prostredia sa označujú vnútorne aktívne látky, ktoré narúšajú rovnováhu hormonálneho systému. Tieto látky sa dostávajú do životného prostredia prirodzených spôsobom (napr. vo forme fytoestrogénov, rastlín s hormonálnym účinkom), ako aj ľudskou aktivitou (okrem iného cez hormonálne lieky, ktoré sa do prostredia dostávajú prevažne odpadovými vodami), alebo aj priemyselnými chemikáliami. Xenohormóny sú látky s estrogénnym a androgénnym účinkom, prípadne s účinkom na hormonálnu činnosť štítnej žľazy. V roku 1999 urobila EÚ vytvorením stratégie o vnútorne aktívnych látkach prvý krok k identifikácii hormonálne pôsobiacich chemikálií a k uvedomeniu si ich následkov. V júni 2012 boli na bruselskej konferencii Endocrine disrupters: Current challenges in science and policy prezentované výsledky doterajšieho výskumu, ako aj aktuálna potreba riešenia regulácie týchto látok. Xenohormóny spôsobujú vývinové poruchy u žijúcich organizmov a sú pravdepodobne zodpovedné aj za nárast počtu týchto porúch u ľudí. V tejto súvislosti sa často diskutuje aj o podiely týchto látok na dramatickom náraste počtu ľudí trpiacich nadváhou a cukrovkou typu II. * endocrine/documents/120614press.pdf Hormonálne aktívne látky pôsobia na mnohé procesy v ľudskom tele. 8 Perfluorované tenzidy a ich použitie v domácnosti a priemysle Perfluorované tenzidy (PFT) sa zaraďujú medzi priemyselné chemikálie. K najznámejším zástupcom tejto skupiny patria kyselina perfluóroktánová (PFOS) a kyselina perfluóroktán-sulfónová (PFOA). Ich jedinečné povrchové vlastnosti, okrem iného aj odolnosť voči vode a tuku, viedli k ich intenzívnemu používaniu v spotrebnom tovare, priemysle a domácnosti. Perfluorované látky sa využívajú pri nanášaní ochranných vrstiev a pri výrobe materiálov akými sú textílie, koberce a papier. Ich dôležitou vlastnosťou je vysoká odolnosti voči tukom, olejom a vode. V papiernickom, kožiarskom a fotografickom priemysle slúžia ako pomocný prostriedok v procese výroby. Okrem toho sú aj súčasťou niektorých hasiacich prostriedkov. V domácnosti sa používajú napr. na impregnáciu textílií a nábytku a nájsť ich môžeme aj vo farbách a mazadlách. Niektoré ich zlúčeniny sa pridávajú do materiálov, ktoré prichádzajú do kontaktu s potravinami (napr. plastové nádoby vo sieti rýchleho občerstvenia). Perfluorované tenzidy sa do ľudského tela dostávajú najmä potravinami, predovšetkým divinou, rybami a plodmi mora, pitnou vodou, vzduchom a spotrebným tovarom. Tieto látky v tele pretrvávajú, keďže fluórovaný uhlíkový reťazec týchto látok nie je odbúrateľný. Z dôvodu celosvetovej prepravy bol PFOS nájdený aj v tých najodľahlejších oblastiach našej planéty. Perfluorované tenzidy sa hromadia v potravinovom reťazci, neakumulujú sa však tukových tkanivách, ale v orgánoch, kde s
Related Search
We Need Your Support
Thank you for visiting our website and your interest in our free products and services. We are nonprofit website to share and download documents. To the running of this website, we need your help to support us.

Thanks to everyone for your continued support.

No, Thanks