ZÁUJEM SLOVENSKÝCH FIRIEM O DAŇOVÉ RAJE RASTIE THE INTEREST OF SLOVAK COMPANIES OF TAX HAVENS IS GROWING - PDF

Description
ZÁUJEM SLOVENSKÝCH FIRIEM O DAŇOVÉ RAJE RASTIE THE INTEREST OF SLOVAK COMPANIES OF TAX HAVENS IS GROWING Mária Jusková ABSTRACT Tax avoidance and tax havens can not destroy or disable them in some measure,

Please download to get full document.

View again

of 9
All materials on our website are shared by users. If you have any questions about copyright issues, please report us to resolve them. We are always happy to assist you.
Information
Category:

Concepts & Trends

Publish on:

Views: 4 | Pages: 9

Extension: PDF | Download: 0

Share
Transcript
ZÁUJEM SLOVENSKÝCH FIRIEM O DAŇOVÉ RAJE RASTIE THE INTEREST OF SLOVAK COMPANIES OF TAX HAVENS IS GROWING Mária Jusková ABSTRACT Tax avoidance and tax havens can not destroy or disable them in some measure, it is possible to suppress them radically, reduce and eliminate to the socially acceptable level. The main motive of tax avoidance is mismatch between interests of the State to collect as much taxes to the state budget and interests of taxpayers to pay as low taxes as possible. Tax havens offer the opportunity to legally avoid high taxation in their home country while ensuring the privacy and property in the tax havens countries. Warning sign for the Slovak economy is the growth of companies that are relocating themselves to the countries that are offering tax optimization, making the state losing tens of thousands of Euros in taxes. KEY WORDS Tax Havens. Tax Evasion. Taxes. State Budget. ÚVOD Fenomén daňových rajov sa zrodil prakticky s uplatňovaním daní. Daň (Schultzová, 2011) charakterizuje ako,,povinnú, zákonom určenú, neekvivalentnú, zvyčajne sa opakujúcu platbu, ktorú daňové subjekty odvádzajú štátu v určenej výške a v stanovenom termíne. Už v starovekom Grécku sa stali malé ostrovy v blízkosti Atén útočiskom, kde obchodníci skladovali vo vzdialenosti dvadsiatich míľ tovary, aby sa vyhli dvojpercentnej dani, ktorou by zaťažovali vývoz alebo dovoz tovarov. Anglický dodávatelia radšej predávali vlnu do Belgicka než do Anglicka, len aby sa vyhli clám a daniam, rovnako americké kolónie smerovali svoje obchody do Latinskej Ameriky, len aby sa vyhli poplatkom, ktoré by platili v Anglicku (Leservoisier, 1996). Ako vidíme, daňové raje a snaha minimalizovať dane nie sú žiadnou novinkou tejto doby. Teraz si pod pojmom daňový raj predstavujeme krajiny ako sú Bermudské ostrovy, Bahamy, Seychely a podobné ostrovné krajiny, ale v skutočnosti daňovým rajom je každá oblasť, ktorá nezdaňuje určité alebo všetky ekonomické 142 aktivity alebo majetok. Za daňový raj môže byť považovaná aj taká krajina, v ktorej úroveň daní je nižšia ako v okolitých štátoch. MATERIÁL A METÓDA Cieľom príspevku je poukázať na zvyšujúci sa počet odchádzajúcich veľkých slovenských spoločností do oblastí daňových rajov a poukázať na dôvody využívania tejto možnosti pre podnikanie. V článku popisujeme daňové raje ktoré najviac využívajú slovenské spoločnosti a analyzujeme dôvody ich rozhodnutí s poukázaním na negatívny dopad na štátny rozpočet Slovenska a opatrenia štátu na elimináciu daňových únikov. Materiál použitý na vypracovanie príspevku tvorili knižné, časopisecké a internetové zdroje súvisiace s danou problematikou. Príspevok obsahuje aj pohľady autorky z odvysielaných televíznych relácií k danej téme. V príspevku bola použitá metóda analýzy, syntézy a komparácie. Podkladové údaje boli čerpané prevažne zo štatistických údajov agentúry ČEKIA za roky DOSIAHNUTÉ VÝSLEDKY A DISKUSIA Čoraz viac spoločností využíva možnosti podnikania v daňových rajoch. Sú dva najväčšie dôvody odchodu podnikateľov zo Slovenka a to miernejšie zdaňovanie a daňová optimalizácia, čo umožňuje Cyprus alebo zabezpečenie anonymity vlastníckych štruktúr svojich firiem a ochrana podnikania prostredníctvom využitia medzinárodných zmlúv o ochrane investícií, čo umožňujú Seychely a USA. Medzi hlavné znaky daňového raja patrí nielen nízka, resp. žiadna daň ale zároveň možnosť utajenia skutočného majiteľa spoločnosti. Samozrejme že možnosť utajenia priťahuje nielen tých, čo sa chcú vyhnúť plateniu vyšších daní doma, ale hlavne tých, čo potrebujú zakryť hospodársku kriminalitu, príjmy z nelegálneho obchodu s drogami, zbraňami a ľuďmi. V daňových rajoch z dôvodov utajovania identity vlastníkov účtov a firiem sa vytvára priestor na pranie špinavých peňazí a rozmach korupcie. V daňových rajoch sveta, ktorých je viac ako 200, je alokovaných viac ako dve tretiny privátneho likvidného kapitálu sveta (Burák, 2004). Uvedený kapitál má svojich majiteľov a ich záujmom nie je zmenšovať ale naopak majetok zveľaďovať, preto využijú všetok mocenský a politický vplyv na to, aby daňové raje prežili. Daňové raje a ich charakteristika Česká kapitálová informačná agentúra ( ČEKIA ) uvádza definíciu daňových rajov ako: 143 Onshore daňový raj - ide o tzv. krajiny daňových stimulov. Sú založené podľa miestnych zákonov a môžu obchodovať s akýmikoľvek subjektmi z rôznych krajov. Sú povinní platiť dane z príjmov právnických osôb v mieste svojej rezidencie. Musia viesť účtovníctvo, podávať daňové priznania a spravidla tiež podliehajú auditu. Krajiny ponúkajúce tieto daňové výhody sú veľakrát súčasťou Európskej únie. Onshore spoločnosti nie sú podozrivé obchodným partnerom alebo finančným úradom. Typickí zástupcovia onshore krajín sú Holandsko, Luxembursko, Cyprus, Malta, Švédsko, Lichtenštajnsko, USA alebo Veľká Británia. Offshore daňový raj ide o destinácie, ktoré majú k podnikaniu mimoriadne benevolentný vzťah. Sú založené podľa miestnych zákonov a nesmú obchodovať na území rezidenčného štátu. Výnosy z podnikateľských aktivít danej spoločnosti nie sú v tejto krajine zdaňované, ale dane sa platia formou ročného poplatku za tzv. existenciu. Spravidla nemusia viesť žiadne účtovníctvo ani podávať daňové priznania, minimálne sú aj požiadavky pre zápis do obchodného registra alebo určovania identity vlastníka spoločnosti. Tieto spoločnosti predikujú podozrenia obchodných partnerov a tiež finančných úradov. Typickí zástupcovia offshore krajín sú Bahamy, Belize, Bermudské ostrovy, Britské panenské ostrovy, Holandské Antily, Gibraltár, Jersey, Panama, Seychelská republika. Tab.1 Počet slovenských firiem s vlastníkmi zo zahraničných offshore a onshore destinácií: Destinácia 1.Q Cyprus Luxembursko Holandsko Seychelské ostrovy Spojené štáty americké Ostatné daňové raje Celkom Zdroj: vlastné spracovanie z podkladov agentúry ČEKIA Počas prvých troch mesiacov roku 2012 sa presunulo do daňových rajov 77 slovenských firiem, čím celkový počet sa tak zvýšil na Najväčší záujem slovenských firiem za 1.Q 2012 bol o daňový raj Seychely 41 firiem, USA preferovalo 16 slovenských firiem a 14 firiem Cyprus. 144 Pokiaľ by podnikatelia zachovali túto tendenciu odlivu kapitálu zo Slovenska počas celého roka, išlo by o najväčší odliv za posledné roky. Do konca roka 2011 najviac využívaným daňovým rajom slovenských firiem bolo Holandsko, kde pôsobí firiem, v prvých troch mesiacoch roku 2012 sme v tomto daňovom raji nezaznamenali žiadny nárast. Z toho usudzujem, že výhodnejšie ako Holandsko bude daňový raj Cyprus, pretože podmienky pre založenie holdingu sú s nižšími nákladmi. Cyperské firmy totiž neplatia žiadne dane z obchodu s cennými papiermi, z vyplácania dividend alebo z predaja obchodných podielov a daň z príjmov pre právnické osoby je len 10 %. Tab.2 Počet registrovaných firiem na Slovensku za obdobie rokov Spoločnosti s ručením obmedzeným Akciové spoločnosti Celkom kapitálové spoločnosti Zdroj: ČEKIA databáza Magnusweb Za obdobie troch rokov najväčší počet kapitálových spoločností vznikol v roku 2011 a najmenej v roku 2009 v období recesie. A tak môžem konštatovať, že finančná kríza podnikanie na Slovensku výrazne neovplyvnila, počet založených firiem za obdobie troch rokov narástol. Na obyvateľov Slovenska pôsobí firiem. Tab.3 Počet novozaložených firiem na Slovensku za obdobie rokov Spoločnosti s ručením obmedzeným Akciové spoločnosti Celkom kapitálové spoločnosti Zdroj: ČEKIA databáza MagnusWeb Na počte novozaložených firiem na Slovensku v roku 2011 až 66 timi % sa podieľali fyzické a právnické osoby, ktoré v minulosti na Slovensku nepodnikali a len 34 % vlastníkov firiem už v minulosti na Slovensku vykazovali podnikateľské aktivity. Necelých 14 % spoločnosti založených v roku 2011 ovládajú výhradne zahraniční vlastníci. 145 Z počtu založených firiem sa javí, že podnikanie na Slovensku je atraktívne. Z celkového počtu firiem na Slovensku takmer 1,6 % firiem je z krajín považovaných za daňový raj. Alarmujúce je číslo za 1.Q 2012, keď pre výhody v daňových rajoch sa rozhodlo 77 firiem, čo zrejme bude pokračovať v tomto roku aj z dôvodu tlaku na zvyšovanie daní a odvodov pre podnikateľov. Dôvody využívania daňových rajov Podľa počtu slovenských firiem zapojených do medzinárodných holdingov za posledné obdobie, môžeme rozhodnutia vlastníkov firiem rozdeliť do dvoch skupín. Najväčší odliv slovenských firiem za posledné mesiace bol na Seychely a USA v počte 57 zo 77 firiem, čomu nasvedčuje, že podnikatelia využívajú výhody daňových rajov v týchto destináciách z dôvodu ochrany majetku a tiež zaistenia anonymity vlastníckych štruktúr. Bohatí vlastníci firiem chcú predovšetkým chrániť svoj majetok a to nielen pred domovským štátom ale tiež pred konkurenciou a rodinnými príslušníkmi, často využívaním medzinárodných zmlúv o ochrane investícií a tiež služieb zahraničných súdov, čo holdingová štruktúra umožňuje. Ďalším problémom, ktorý vadí podnikateľom, je dostupnosť informácií na internete o fyzickej osobe podnikateľovi, ale aj o kapitálových spoločnostiach online a zadarmo. Zverejňovanie adresy bydliska, sídla firmy, výšky podielu vo firme a povinnosti zverejňovania účtovných závierok sú často využívané na konkurenčný boj či nebodaj k vydieraniu majetného podnikateľa. Druhú skupinu v počte 14 tvorili firmy, pre ktoré sú najdôležitejšie daňové výhody a optimalizácia daní. Najobľúbenejšie krajiny pre daňové plánovanie je Cyprus a Holandsko. Jedinou cestou ako udržať podnikateľov na Slovensku je mať čo najnižšie a najjednoduchšie dane, aby nemali dôvod hľadať krajiny, kde by svoje dane optimalizovali. Z toho môžeme usúdiť, že dnes slovenskí podnikatelia nekladú na prvé miesto daňové zaťaženie svojich firiem ale ochranu seba a majetku firmy. Práve anonymita a diskrétnosť je najviac žiadanou podmienkou zo strany mnohých firiem, čo im daňové raje garantujú, nakoľko informácie o štatutárnych orgánoch a akcionároch má len registračný agent, ktorý spoločnosť zakladá a príslušný úrad v danej krajine (Burák, 2007). Medzi ďalšie prvky, ktoré rozhodne podnikateľské prostredie nepodporujú sú: - veľké administratívne povinnosti zaťažujúce firmy byrokraciou, - veľká daňová záťaž a obavy zo zvyšovania daní, - nestabilné podnikateľské prostredie, - neprehľadnosť zákonov a korupcia pri získavaní štátnych zákaziek. Podľa (Králika, 2010) medzi faktory, ktoré ovplyvňujú podnikateľa k rozhodnutiu o zmene sídla spoločnosti, patrí nielen samotná výška daňového zaťaženia, ale aj laxný prístup štátnych 146 inštitúcií v prípadoch, keď firma sa dostane do konfliktu s obchodným partnerom. Následná byrokracia potom len dovŕši stav, keď podnikateľ sa bráni tým, že založí sídlo firmy v zahraničí. Dopady na príjmovú časť štátneho rozpočtu Štátny rozpočet je základnou súčasťou rozpočtu verejnej správy a zabezpečuje sa ním financovanie hlavných funkcií štátu v príslušnom rozpočtovom roku. Je rozdelený na príjmovú a výdavkovú časť. Odhady príjmov a výdavkov a ich prerozdelenie sú každoročne schvaľované v zákone o štátnom rozpočte. Skutočný stav príjmov a výdavkov sa následne vykazuje v štátnom záverečnom účte. Nesúlad medzi príjmami a výdavkami sa prejavuje prebytkom - kladný rozdiel, alebo schodkom - záporný rozdiel medzi príjmami a výdavkami. Príjmami štátneho rozpočtu sú: Daňové príjmy dane z príjmov a kapitálového majetku, dane za tovary a služby, dane z medzinárodného obchodu a transakcií, dane z majetku, poistné, sankcie uložené v daňovom konaní, sankcie súvisiace so zdravotným poistením. Nedaňové príjmy príjmy z podnikania a z vlastníctva majetku, administratívne poplatky a platby, kapitálové príjmy, úroky z tuzemských a zahraničných úverov, pôžičiek, návratných finančných výpomoci, vkladov a ážio, iné nedaňové príjmy. Granty a transfery tuzemské bežné granty a transfery, kapitálové granty a transfery, zahraničné granty a transfery Objemovo najvýznamnejšie príjmy štátneho rozpočtu sú tvorené z daňových príjmov a to z priamych daní (daň z príjmov fyzických a právnických osôb) a nepriamych daní ako sú daň z pridanej hodnoty a spotrebné dane. Položky granty a transfery sú tvorené hlavne z príjmov z rozpočtu Európskej únie. Prakticky všetky európske krajiny končia s výrazným rozpočtovým deficitom, nevynímajúc Slovensko. Množstvo peňazí, ktoré uniká cez daňové raje, offshorové finančné centrá a územia, ktoré umožňujú registráciu schránkových firiem nikto presne nespočíta, fakt je ten, že na to doplácajú štátne rozpočty krajín. Len nedávno medializovaný prípad firmy Interblue Group s adresou v americkej garáži a potom v administratívnej budove vo švajčiarskom Zugu odhadom pripraví slovenský štátny rozpočet o miliónov eur. Ďalší prípad nedávno potvrdila hovorkyňa Sociálnej poisťovne, že nedoplatky na sociálnom poistení vymáha spoločnosť, ktorá má sídlo v daňovom raji. Ako si toto môže dovoliť štátna inštitúcia napojená na štátny rozpočet? Čo si potom môžu dovoliť súkromné spoločnosti? Určite takýchto prípadov je viac, nakoľko odhaľovanie a vypátranie je vzhľadom na utajovanie skutočných vlastníkov účtov a komplikovaných štruktúr firiem často nemožné. Záujem slovenských firiem o presun sídla do 147 daňových rajov narastá a to je varovný signál pre celú politickú garnitúru. Pre akúkoľvek ekonomiku, obzvlášť v období nedostatočného príjmu do štátneho rozpočtu jedná sa o negatívnu správu. Opatrenia Slovenskej republiky na elimináciu daňových únikov Štát prichádza o desiatky tisíc eur na daniach ročne len vďaka tomu, že necháva firmy odísť do daňových rajov. Počet firiem, ktoré neplatia dane na Slovensku vieme len z dostupných informácií, ale koľko ich existuje v reťazcoch spoločnosti sídliacich v rôznych krajinách v štatistikách sa nikdy neobjavia. Ministerstvo financií cez finančný úrad a ministerstvo vnútra a spravodlivosti cez políciu a špeciálne súdy Slovenskej republiky pripravujú opatrenia na zamedzenia daňových únikov. Jednou z alternatív môže byť daň pri prevode finančných prostriedkov do daňových rajov alebo špeciálne zrážkové dane uplatňované na platby do daňových rajov. Ďalším z opatrení bolo prijatie Trestného zákona s nevyhnutnou úpravou a prispôsobením sa súčasnosti v oblastí trestnej zodpovednosti, druhov trestov, ich ukladania, druhov ochranných opatrení a skutkových podstát trestných činov. V oblasti správy daní a kontrolnej činnosti sa pracuje na zavedení registra kontrolných zistení a selekcií daňových subjektov s celorepublikovou pôsobnosť, tzv. mape daňových únikov. Koncepcia UNITAS je programovým zámerom, ktorý sa skladá z dvoch hlavných fáz, a to daňovej a colnej správy (UNITAS I.) a zjednotenia výberu daní, clá a poistných odvodov (UNITAS II.), z ktorej sa očakáva, že prispeje k eliminácií daňových únikov a tým k zvýšeniu príjmu do štátneho rozpočtu. Výber štátnych príjmov t.j. daňových a odvodových zabezpečujú v súčasnosti štyri inštitúcie daňový a colný úrad, Sociálna poisťovňa a zdravotná poisťovňa, trendom je integrácia výberu a správy daní spolu s odvodmi cez jednu inštitúciu. Zjednotenie výberu daní, clá a poistných odvodov cez jeden úrad majú iba Argentína, Írsko, Malta,Veľká Británia a Holandsko. ZÁVER Daňové raje ponúkajú podnikateľom možnosť nielen legálne sa vyhnúť vysokej dani ale zároveň ponúkajú aj ochranu súkromia a majetku podnikateľov, čo v niektorých ľuďoch automaticky vyvoláva spojenie s kriminálnymi podvodmi. Pre samotné krajiny daňových rajov to znamená spoluprácu so zahraničnými subjektmi, značný príjem do ich štátnych rozpočtov a možnosť zvýšenia hospodárskeho rastu. Mnohé ostrovné krajiny sa vďaka offshore financiám dostali do medzinárodného povedomia. Medzinárodné organizácie spolu s OECD a vyspelými štátmi snažiacimi sa udržať čo najvyššie daňové sadzby chcú zlepšiť výmenu informácií medzi krajinami a vytvoriť globálny 148 daňový dozor, čím by sa eliminovali veľké daňové rozdiely. Neochota niektorých krajín prijať opatrenia diktované OECD, ale aj existencia značných názorových rozdielov samotných členov OECD, pričom mnohí ekonómovia uznávajú prínos daňovej konkurencie aj zo strany daňových rajov predikuje ich zachovanie. Nasvedčuje tomu aj nedávno prijatá direktíva Európskej únie o zdaňovaní úrokov, ktorá ponecháva právo zachovať bankové tajomstvo niektorým európskym krajinám. Mnohé jurisdikcie sa pod hrozbou sankcií zaviazali prijať podmienky OECD v oblasti efektívnej výmeny informácií a transparentnosti, čo si vyžaduje napríklad zrušenie akcií na doručiteľa v listinnej podobe (http://www.epi.sk, ). Hľadanie spôsobov, ako bojovať s daňovými únikmi, praním špinavých peňazí cez daňové raje bude pokračovať na úrovni štátov Európskej únie, G20, či OECD, ale akékoľvek opatrenia v tejto oblasti budú závisieť od politickej vôle a tlaku celosvetových spoločností. Zrušenie daňových rajov a bankových tajomstiev sa však zjavne neočakáva. SÚHRN Cieľom príspevku bolo poukázať na legálne možnosti podnikania v krajinách daňových rajov, kde sa strácajú stovky miliárd dolárov ročne. Doplácajú na to štátne rozpočty jednotlivých krajín, ktoré sú charakteristické prehlbujúcimi sa deficitmi verejných financií. V príspevku poukazujem aj na rastúci počet odchádzajúcich slovenských firiem do krajín ponúkajúcich daňové výhody a výhody ochrany majetku a zaistenia anonymity vlastníckych štruktúr firiem a pohľad na opatrenia slovenskej vlády na elimináciu daňových únikov. KĽÚČOVÉ SLOVÁ Daňové raje. Daňové úniky. Dane. Štátny rozpočet. LITERATÚRA [1] BURÁK, E. (2007). Daňové úniky 234 s. Poradca číslo 3, Poradca s.r.o. Žilina: ISSN [2] BURÁK, E. (2004). Daňové plánovanie a a daňové výdavky po prijatí nového zákona.epos, Bratislava : ISBN [3] KRÁLIK, J. (2010). Ze světe vědy: Daňové ráje a daňová pekla. Acta oeconomica pragensia. 2010, č.5 s [4] LESERVOISIER, L. (1996). Daňové ráje. 1.vyd.Praha:HZ Praha, 1996.s.5 [5] SCHULTZOVÁ, A. (2011). Daňovníctvo daňová teória a politika I. Iura Edition, Bratislava : ISBN [6] ZUBAĽOVÁ, A. (2008). Daňové teórie a ich využitie v praxi. Iura Edition, Bratislava: ISBN [7] SCHMIDT, M. Daňové raje článok (www.epi.sk, ) [8] Ministerstvo financií SR (www.mfsr.sk, ) [9] ČEKIA (www.cekia.cz, ) KONTAKTNÁ ADRESA Ing. Mária Jusková, PhD., Fakulta Manažmentu PU, ul. Konštantínova 16, Prešov, 150
Related Search
We Need Your Support
Thank you for visiting our website and your interest in our free products and services. We are nonprofit website to share and download documents. To the running of this website, we need your help to support us.

Thanks to everyone for your continued support.

No, Thanks