Základy špeciálnej pedagogiky - PDF

Description
Základy špeciálnej pedagogiky Štefan Vašek Viacnásobné postihnutie Kompenzačné mechanizmy Narušenie Jedinec Postihnutie Synergický efekt spolupôsobenia postihnutí (narušení) Kompenzačné mechanizmy 3 Prof.

Please download to get full document.

View again

of 100
All materials on our website are shared by users. If you have any questions about copyright issues, please report us to resolve them. We are always happy to assist you.
Information
Category:

Documents

Publish on:

Views: 56 | Pages: 100

Extension: PDF | Download: 0

Share
Transcript
Základy špeciálnej pedagogiky Štefan Vašek Viacnásobné postihnutie Kompenzačné mechanizmy Narušenie Jedinec Postihnutie Synergický efekt spolupôsobenia postihnutí (narušení) Kompenzačné mechanizmy 3 Prof. PhDr. Štefan Vašek, CSc. vysokoškolský pedagóg. Praktické skúsenosti získal ako riaditeľ Osobitnej školy a Osobitnej učňovskej školy pre telesne postihnutých v Slávnici, tiež ako zakladajúci riaditeľ Osobitnej učňovskej školy internátnej v Ladcoch. Od roku 1978 pôsobí na Pedagogickej fakulte na katedre špeciálnej pedagogiky, s malými prestávkami ako jej vedúci. Vykonával aj funkciu prodekana a bol členom Akreditačnej komisie vlády SR. Je autorom alebo spoluautorom viacerých publikácií, ako napr.: Pedagogika mentálne postihnutých, Pedagogika viacnásobne postihnutých, Špeciálnopedagogická diagnostika, Špeciálna pedagogika, Špeciálna pedagogika terminologický a výkladový slovník a desiatok štúdií, ako aj príspevkov u nás a v zahraničí. Jeho odborný záujem sa sústreďuje najmä na problematiku diagnostiky a vedeckého jazyka špeciálnej pedagogiky. 4 ŠTEFAN VAŠEK ZÁKLADY ŠPECIÁLNEJ PEDAGOGIKY 3 Autor: Prof. PhDr. Štefan Vašek, CSc. Lektorovali: Prof. PhDr. Štefan Pikálek, CSc. PhDr. Peter Pavlis, CSc. 4 Obsah ÚVOD 7 1 VŠEOBECNÉ ZÁKLADY ŠPECIÁLNEJ PEDAGOGIKY Vymedzenie pojmu špeciálna pedagogika a určenie jej predmetu Špeciálna pedagogika ako vedný odbor Miesto špeciálnej pedagogiky v sústave vied, hraničné odbory a pomocné vedy Priame pomocné vedy - normatívne Priame pomocné vedy - deskriptívne Nepriame pomocné vedy Hraničné vedné odbory Systém špeciálnej pedagogiky Systém špeciálnej pedagogiky vo všeobecnom zameraní Všeobecné základy špeciálnej pedagogiky Systém špeciálnej pedagogiky v užšom zameraní Norma, normalita v špeciálnej pedagogike Početnosť a zaškolenosť postihnutých Vývin, vývinové anomálie Edukácia v integrovaných podmienkach Edukácia v relatívne segregovaných podmienkach Kombinované systémy Špeciálnopedagogické poradenstvo Profesionálna orientácia postihnutých jedincov Špeciálne edukačné potreby 63 2 DEJINY ŠPECIÁLNEJ PEDAGOGIKY A STAROSTLIVOSTI O POSTIHNUTÝCH 67 3 METODOLÓGIA ŠPECIÁLNEJ PEDAGOGIKY Stručný opis vybraných teoretických východísk Druhy pedagogického výskumu Výskumné metódy v špeciálnej pedagogike Výskumné metódy napomáhajúce formulovať výskumný problém 73 3 3.3.2 Výskumné metódy zamerané na získavanie empirických údajov Metódy zamerané na spracovanie získaných výsledkov Kvalitatívny výskum Porovnanie metód kvantitatívneho a kvalitatívneho výskumu Diagnostika v špeciálnej pedagogike 80 4 FILOZOFIA ŠPECIÁLNEJ VÝCHOVY 86 5 TEÓRIA KOMUNIKÁCIE U POSTIHNUTÝCH Kybernetika a špeciálna pedagogika 99 6 VÝCHOVNÁ REHABILITÁCIA Komplexná rehabilitácia Metódy, zásady a formy komplexnej rehabilitácie Metódy komplexnej rehabilitácie Zásady komplexnej rehabilitácie Formy komplexnej rehabilitácie Výchovná rehabilitácia (špeciálnopedagogická) Špeciálna edukácia Metódy špeciálnej výchovy Metódy vyučovania Formy vyučovania postihnutých a narušených žiakov Obsah vzdelávania - curriculum Inštrukčné médiá a technické prostriedky v edukačnom procese postihnutých a narušených Edukačné a kompenzačné technické prostriedky Technické prostriedky - rehabilitačné NÁUKA O ŠPECIÁLNYCH ŠKOLÁCH A VÝCHOVNÝCH ZARIADENIACH Riadenie a samoriadenie edukácie v školách a zariadeniach pre postihnutých a narušených jedincov Systém inštitúcií pre postihnutých a narušených jedincov Sústava špeciálnych škôl Špeciálne základné školy Špeciálne stredné školy Sústava odborných učilíšť Sústava špeciálnych školských zariadení Výchovno-vzdelávacie zariadenia Špeciálne výchovné zariadenia 146 4 Poradenské zariadenia Záujmovo - vzdelávacie zariadenia Školské účelové zariadenia Sústava liečebno - preventívnych inštitúcií Sústava inštitúcií sociálnej starostlivosti Sústava inštitúcií záujmových organizácií a nadácií POROVNÁVACIA (KOMPARATÍVNA) ŠPECIÁLNA PEDAGOGIKA Medzinárodná norma pre klasifikáciu vzdelávania ISCED Vzdelávacie koncepcie Pedagogika Marie Montessoriovej Špeciálna pedagogika Marie Grzegorzewskej Jenský plán Waldorfská škola Pedagogika v ponímaní Dona Boska Konštruktivistická špeciálna pedagogika Konduktívna pedagogika Pedagogika v ponímaní individuálnej psychológie Daltonský plán Pedagogika v ponímaní Ovida Decrolyho Batavská škola Pragmatická pedagogika Tvorivo - humanistická výchova, THV systém ŠPECIÁLNA PEDEUTOLÓGIA SYSTÉM ŠPECIÁLNEJ PEDAGOGIKY V UŽŠOM ZAMERANÍ Pedagogika mentálne postihnutých Pedagogika zrakovo postihnutých Pedagogika sluchovo postihnutých Pedagogika telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených Pedagogika detí s narušenou komunikačnou schopnosťou logopédia Pedagogika detí s poruchami učenia Pedagogika psychosociálne narušených Pedagogika viacnásobne postihnutých Pedagogika nadaných a talentovaných 191 5 6 SÚHRN 196 LITERATÚRA 198 SUMMARY 204 MENNÝ REGISTER 206 ZOZNAM OBRÁZKOV 209 Úvod Nedostatok základnej odbornej literatúry špeciálnopedagogického zamerania je trvalým javom v našich podmienkach. Nie je to prijateľný stav, lebo by mohol vzniknúť dojem, že slovenská špeciálna pedagogika je na nízkej úrovni. Opak je pravdou. Dôkazom sú výsledky práce odborníkov v praxi, účasť a referáty na odborných podujatiach a napokon aj vedecko-výskumná práca, resp. jej výsledky. Nedostatočná je predovšetkým základná literatúra, čo do množstva, ktorá by riešila podstatné problémy odboru. Od šesťdesiatych rokov, kedy vyšla publikácia Viliama Gaňu, Výchova defektných detí, až do roku 1996, nebola vydaná žiadna publikácia zameraná na špeciálnu pedagogiku ako celok, ako vedu o edukácii detí a mládeže so špeciálnymi výchovnými potrebami. Prvým pokusom bol titul Špeciálna pedagogika z roku Tu sa riešili také problémy ako vymedzenie predmetu, systému, metodológie, ale hlavne základných termínov, pojmov a kategórií teda vedeckého jazyka, odboru. Je potrebné kriticky konštatovať, že aj tieto pokusy už žiadajú inováciu, lebo medzičasom už pribudol celý rad nových poznatkov, ktoré je treba akceptovať. Predkladaná publikácia je skromným pokusom ponúknuť aktuálne problémy. Sme si vedomí, že ponúkané názory predstavujú len časť celku a zrejme nie sú posledným slovom v tejto oblasti. Publikácia vznikla aj vďaka výskumnej úlohe č.1/8004/01 Teoreticko-metodologické základy vedeckého pojmoslovia v oblasti školstva, sporné termíny pedagogiky a andragogiky a ich definície, a jej čiastkovej úlohe Vedecký jazyk špeciálnej pedagogiky. Sme presvedčení, že čitateľ tu nájde viacero podnetov na zamyslenie sa, diskusiu, alebo nachádzanie nových riešení. Štefan Vašek 7 1 Všeobecné základy špeciálnej pedagogiky 1.1 Vymedzenie pojmu špeciálna pedagogika a určenie jej predmetu Špeciálnou pedagogikou sa označuje vedná oblasť v sústave pedagogických vied, ktorá sa zaoberá teóriou a praxou výchovy, edukácie (výchovy, vyučovania, vzdelávania) detí, mládeže a dospelých vyžadujúcich špeciálnu starostlivosť z dôvodu mentálneho, senzorického, somatického postihnutia alebo narušených komunikačných schopností, či psychosociálneho narušenia, alebo z dôvodu iných špecifických daností, porúch učenia, správania. Môžu sa sem zaradiť aj jedinci s výnimočným nadaním a talentom či inými špecifickými potrebami. Vymedzením odboru špeciálnej pedagogiky sa u nás zaoberal Gaňo (1962), Edelsberger (1964, 1988), Pajdlhauser (1964), Kábele (1988), Štejgerle (1964), Sovák (1959, 1986), Vašek (1996), Jesenský (2000). Rozsah špeciálnej výchovnej starostlivosti sa v rôznych krajinách chápe rôzne a má rôznu tradíciu, z ktorej sa vychádza. Kým v európskych krajinách sa špeciálna edukácia primárne zameriava na mentálne, senzoricky či somaticky postihnutých, v posledných rokoch aj na poruchy správania, tak v zámorských krajinách, napr. v USA, sa sem zaraďujú aj deti výnimočne nadané a talentované (N. H. Fallen, W. Umansky /1985/, M. L. Hardman, C. J. Drew, M. W. Egan, B. Wolf /1990/, S. A. Kirk, J. J. Gallagher /1989/ a iní). Vo všeobecnosti teda možno konštatovať, že špeciálna výchovná starostlivosť sa sústreďuje najmä na jednotlivcov zapadajúcich do bipolárne krajných polôh Gaussovej krivky nachádzajúcej sa mimo pásma normality ± 5 % z celkovej detskej populácie (2,5 % pod a 2,5 % nad). Predmetom špeciálnej pedagogiky je najmä skúmanie podstaty a zákonitostí výchovy, edukácie postihnutých, narušených či jedincov s inými špecifickými potrebami z aspektu etiológie, symptomatológie, korekcie, metód edukácie, reedukácie, ako aj profylaxie neadekvátneho vyrovnania sa s postihnutím, narušením či inými špecifickými danosťami. Cieľom špeciálnej výchovnej starostlivosti je vychovávať, vyučovať 8 a vzdelávať postihnutých a jedincov s inými špecifickými potrebami tak, aby sa čo najskôr vnútorne vyrovnali so svojimi danosťami, aby boli spôsobilí žiť relatívne plnohodnotný život v spoločnosti ako tvorcovia, konzumenti či ochrancovia hodnôt vytvorených cieľavedomou činnosťou. Pri týchto výchovných snaženiach sa plne využívajú potencionálne možnosti jedinca, jeho motivácia, prirodzené kompenzačné schopnosti, kreativita a iné danosti. Uplatňujú sa špeciálne metódy výchovy a vyučovania, modifikovaný obsah vzdelávania pri modifikovaných organizačných formách výchovy a vyučovania s dôsledným uplatňovaním požiadavky individuálneho prístupu k vychovávanému. Vychádza sa pritom z poznania jeho daností a dispozícií pre výchovu a vzdelávanie získaných prostredníctvom špeciálnopedagogickej diagnostiky. V záujme dosiahnutia určených cieľov musí špeciálna výchovná starostlivosť začať čo najskôr. To, čo vyžaduje spoluprácu s rodičmi detí, ktorí si musia tiež osvojiť základné metódy a princípy špeciálnej výchovy. Okruh záujmu a pôsobenia špeciálnej pedagogiky sa týmto rozširuje z dieťaťa na jeho rodičov, čo vyžaduje dôsledne vybudovaný systém poradní a iných špecializovaných zariadení. Vzhľadom na integračné tendencie, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú, t.j. aby postihnuté či narušené deti, ak im to ich stav dovolí, vychovávali v podmienkach bežných škôl pre intaktných, spolupráca a usmerňovanie týchto škôl sa dostáva do popredia ako jedna z ďalších rozšírených úloh špeciálnej pedagogiky. Poradenské aktivity sa týmto rozširujú aj na učiteľov a vychovávateľov. Špeciálna pedagogika, ako z uvedeného vyplýva, plní celý rad úloh, ktoré majú pomerne heterogénny charakter. Z toho dôvodu predstavuje zložitý, vnútorne viacnásobne členený systém. Vzhľadom na túto skutočnosť nie je celkom jednoznačné, či možno o nej hovoriť ako o homogénnom vednom odbore, alebo radšej o vednej oblasti, kde označenie skôr zastrešuje systém vedných disciplín, ktorých integračným systémovotvorným prvkom je to, že sa zaoberajú edukáciou postihnutých, narušených jedincov alebo jedincov so špeciálnymi potrebami na jednej strane a diferencujúcim prvkom to, že je to systém vedných disciplín, z ktorých každá sa zaoberá problematikou edukácie iného druhu postihnutia či narušenia, alebo špeciálnych potrieb. Integrujúcim činiteľom je teda potreba poznávania všeobecne platných zákonitostí špeciálnopedagogických javov a procesov, špeciálnopedagogickej edukácie, ďalej skúmania podmienok, priebehu a výsledkov edukácie, skúmanie historického vývoja odboru, metód získavania 9 vedeckých poznatkov, inštitucionálnej sústavy, kde sa špeciálny edukačný proces uskutočňuje a pod. Diferencujúcim činiteľom, ako sme už uviedli, je skutočnosť, že edukačný proces sa spravidla realizuje u detí a mládeže, ktorí majú približne rovnaký druh postihnutia či narušenia. To vytvára užšie zameraný odbor, špecializovaný na užšie koncipovaný predmet, pritom však tiež vnútorne diferencovaný, ale už len v rámci daného postihnutia alebo narušenia. Napríklad pedagogika mentálne postihnutých má svoju vnútornú štruktúru, akou je teoretický základ, metodológia, história, teória vyučovania, teória výchovy, metodiky výchovy a vyučovacích predmetov mentálne postihnutých. Poznáme teda dve hlavné kritériá na členenie systému: a) všeobecné hľadajúce všeobecne platné zákonitosti a pravidlá pre celú časť postihnutej alebo narušenej populácie so špeciálnymi výchovnými potrebami v súvislosti s jej edukáciou, čo predstavuje širšie koncipovanie odboru, b) špeciálne ktoré sa sústreďujú na edukáciu z aspektu jednotlivého druhu postihnutia, narušenia či špecifickej potreby, čo predstavuje užšie zameranie odboru. Vo svete a čiastočne aj u nás tento vedný odbor, najmä v minulosti, prešiel zložitým vývojom, čo sa prejavovalo v jeho ponímaní, terminológii, v štruktúre a v celom rade ďalších faktorov. So špecifikami tohto vývoja v stručnom prehľade poukážeme v druhej časti Špeciálna pedagogika ako vedný odbor Špeciálna pedagogika ako vedný odbor (vedná oblasť) predstavuje relatívne ucelený, integrovaný a vnútorne diferencovaný, logicky usporiadaný systém vedeckých poznatkov o špeciálnopedagogických javoch a procesoch, ako aj o ich vzájomnej interakcii, ktorý sa buduje na základe výsledkov vedeckovýskumnej a vedeckobádateľskej činnosti. Zo špeciálnopedagogických procesov prioritnú pozornosť venuje EDUKÁCII, ktorá predstavuje predmet odboru. Za kritérium vedeckosti jednotlivých poznatkov sa považuje možnosť ich empirickej verifikácie. Špeciálnopedagogickými javmi v tejto súvislosti sa rozumejú také kategórie a ich nositelia, akými sú napríklad postihnutie, postihnutý jedinec, narušenie, narušené dieťa, špecifické potreby, dieťa so špecifickými 10 Špeciálnopedagogické javy Špeciálnopedagogické procesy Obr. 1. Model špeciálnej pedagogiky ako vedného odboru. potrebami, ťažkovychovávateľnosť, ťažkovychovávateľné dieťa a pod. Špeciálnopedagogickými procesmi sa v tejto súvislosti rozumejú aktivity označované pojmami, ako napríklad špeciálna edukácia, výchovná rehabilitácia, korekcia, stimulácia, reedukácia, kompenzácia a pod. Interakcia medzi špeciálnopedagogickými javmi a procesmi tvorí podstatu špeciálnej pedagogiky. Vedecké poznatky týkajúce sa špeciálnopedagogických procesov a javov sa získavajú prostredníctvom vedeckých metód (t. j. sústavou spôsobov a princípov), ktoré umožňujú preniknúť od vonkajších prejavov k podstate. Špeciálna pedagogika zahŕňa systém poznatkov o špeciálnopedagogických javoch a procesoch v rámci edukácie (výchovnej rehabilitácie), ktoré sú vzájomne usporiadané na základe viacerých väzieb. Tento systém poznatkov sa zjednodušene dá vyjadriť vzťahom: 11 ŠP = Σ (PŠpJ, PŠpPr) ŠP = špeciálna pedagogika PŠpJ = poznatky o špeciálnopedagogických javoch ŠpPr = poznatky o špeciálnopedagogických procesoch Σ = súčet 1.2 Miesto špeciálnej pedagogiky v sústave vied, hraničné odbory a pomocné vedy Špeciálna pedagogika vzhľadom na svoj predmet patrí v najširšom svojom význame do sústavy vied o človeku. V užšom význame do systému pedagogických vied. V rámci týchto tvorí relatívne samostatný vedný odbor (vednú oblasť) pozostávajúci zo širšie, všeobecnejšie koncipovanej špeciálnej pedagogiky a užšie zameraných jej jednotlivých špecializácií - odborov. Špeciálna pedagogika pri napĺňaní svojich zámerov a svojho poslania nevyhnutne kooperuje s celým radom súvzťažných vied, ktorých poznatky využíva jednak pri formulovaní svojich cieľov, jednak pri opisovaní ľudského jedinca, u ktorého sa majú dosiahnuť určité ciele. Tieto vedy sa spravidla označujú ako pomocné vedy. Druhú skupinu vedných odborov, z poznatkov ktorých špeciálna pedagogika čerpá, tvoria tzv. hraničné odbory, t.j. také odbory, ktoré v centre svojho záujmu majú tiež človeka, ale zaoberajú sa ním z iných aspektov. Ich poznatky majú pre špeciálnu pedagogiku mimoriadny význam. So špeciálnou pedagogikou v najširšom a najvšeobecnejšom význame kooperuje pedagogika, psychológia, sociológia, biológia, medicínske disciplíny. Druhú skupinu hraničných odborov tvoria vedné odbory, predmetom ktorých je taktiež človek, ale postihnutý alebo narušený, či jedinec so špecifickými potrebami. Vzťah špeciálnej pedagogiky k pomocným vedám, k hraničným odborom a miesto špeciálnej pedagogiky v sústave vied o človeku je znázornený na nasledujúcom modeli. Rozdelenie súvzťažných vied na pomocné a hraničné nie je celkom jednoznačné a výstižné. Napríklad zložitý vzťah je medzi špeciálnou pedagogikou a pedagogikou, pretože pedagogika je hraničný odbor, ktorý 12 Vedy o človeku Sústava pedagogických vied Sústava špeciálnopedagogických vied Hraničné odbory Pomocné vedy Normatívne Deskriptívne Intaktný jedinec Postihnutý jedinec Priame Nepriame Kybernetika Pedagogika Psychológia Sociológia Biológia Náuka o postihnutých (humánna defektológia) Liečebná pedagogika Etika Logika Estetika Právo Patopsychológia Patobiológia Sociálna patológia Psycholingvistika Bionika Teória informácie Semiotika Obr. 2. Model vzťahu špeciálnej pedagogiky k iným odborom. sa zaoberá teóriou a praxou výchovy jedinca (intaktného, podobne ako špeciálna pedagogika postihnutých), ale zároveň je aj teoretickým základom špeciálnej pedagogiky, z ktorej vychádza, a v konečnom dôsledku do systému, ktorej patrí. Podobne je to aj v prípade psychológie a špeciálnej pedagogiky. Predmetom psychológie je skúmanie psychiky človeka v tom je hraničný odbor. Ale patopsychológia už podáva vysvetlenie psychiky postihnutého alebo narušeného, či inak odlišného je- 13 dinca, a v tom už plní rolu pomocnej vedy. Interpretovať špeciálnopedagogické javy a procesy pomáhajú pomocné vedy a hraničné odbory. Pomocné vedy sa rozdeľujú na normatívne, ktoré poskytujú poznatky na zodpovedanie otázky aký by mal byť vychovávaný jedinec, teda pomáhajú formulovať cieľové zámery. Ďalšou skupinou pomocných vied sú vedy, ktoré opisujú, aký je človek, a to z hľadiska psychologického, biologického a sociálneho. Tieto sa spravidla označujú ako deskriptívne (opisné) vedy. Hraničnými odbormi sa v tejto súvislosti rozumejú odbory, ktorých stredobodom záujmu je tiež jedinec so špeciálnymi výchovnými potrebami, ale zaoberajú sa ním z iného aspektu (liečby, opisu a pod.). Špeciálna pedagogika by mala zodpovedať, ako určené ciele u opísaného jedinca dosiahnuť Priame pomocné vedy - normatívne 1. Etika jedna z najstarších teoretických disciplín sa zaoberá skúmaním morálky, t.j. spôsobu vedenia života v súlade s princípmi dobra a celkovou hierarchiou hodnôt človeka. Špeciálna pedagogika pomáha pri formulovaní výchovných cieľov z etického hľadiska. Súčasťou etiky je axiológia veda o hodnotách (skúmanie podstaty hodnôt) a deontológia náuka o povinnostiach (morálne požiadavky, povinnosti a normy). Význam etiky pre špeciálnu pedagogiku je mimoriadne veľký vzhľadom na osobitosti, ktoré vyplý
Related Search
We Need Your Support
Thank you for visiting our website and your interest in our free products and services. We are nonprofit website to share and download documents. To the running of this website, we need your help to support us.

Thanks to everyone for your continued support.

No, Thanks