Verejné služby zamestnanosti a občania so zdravotným/zrakovým postihnutím. (Výsledky empirického prieskumu) - PDF

Description
Verejné služby zamestnanosti a občania so zdravotným/zrakovým postihnutím. (Výsledky empirického prieskumu) Zodpovedný riešiteľ: Riešitelia: PhDr. Kostolná Zuzana PhDr. Hanzelová Eneke CSc. PhDr. Kostolná

Please download to get full document.

View again

of 20
All materials on our website are shared by users. If you have any questions about copyright issues, please report us to resolve them. We are always happy to assist you.
Information
Category:

Real Estate

Publish on:

Views: 18 | Pages: 20

Extension: PDF | Download: 0

Share
Transcript
Verejné služby zamestnanosti a občania so zdravotným/zrakovým postihnutím. (Výsledky empirického prieskumu) Zodpovedný riešiteľ: Riešitelia: PhDr. Kostolná Zuzana PhDr. Hanzelová Eneke CSc. PhDr. Kostolná Zuzana PhDr. Reichová Daniela Doc.PhDr.Repková Kvetoslava Inštitút pre výskum práce a rodiny Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska Slovak Blind and Partially Sighted Union Sekulská 1 Tel.: +421/2/ Bratislava +421/2/ Slovenská republika Fax.: +421/2/ O b s a h Strana Úvod 3 Súhrnné výskumné zistenia 4 Metodologické východiská prieskumu 7 I. Súčasný stav v oblasti zabezpečenia poskytovania služieb Zamestnanosti občanom so zdravotným postihnutím 9 II. Verejné služby zamestnanosti a občania so zdravotným 11 postihnutím: evokované problémové oblasti III. Verejné služby zamestnanosti verzus uchádzači o zamestnanie 18 so zrakovým postihnutím IV. Systém podpory zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím: ako ďalej? 30 Literatúra 33 Prílohy 34 2 Úvod Začlenenie občanov so zdravotným postihnutím do všetkých sfér spoločenského života predstavuje jeden zo základných pilierov Európskej stratégie rovnakých príležitosti. Hlavným predpokladom tohto procesu je zabezpečenie prístupu občanov so zdravotným postihnutím na trh práce, k zamestnaniu a zotrvaniu v ňom. Podľa údajov Európskej komisie u ľudí so zdravotným postihnutím je takmer dvojnásobná pravdepodobnosť, že budú pracovne neaktívni v porovnaní s ľuďmi bez zdravotného postihnutia 1 Zabezpečenie rovnakých príležitosti pri vstupe na trh práce alebo pri návrate naň pre občanov so zdravotným postihnutím vyžaduje realizáciu širokej škály opatrení podporujúcich pracovnú a sociálnu integráciu týchto ľudí. V súčasnosti uplatňované schémy pracovnej a sociálnej integrácie občanov so zdravotným postihnutím v členských krajinách EÚ obsahujú komplex prístupov a nástrojov zameraných na optimalizáciu ich postavenia v celospoločenskom meradle a osobitne na trhu práce. K štandardným prvkom týchto schém patrí: Antidiskriminačná legislatíva - t.j. uplatňovanie osobitných právnych aktov alebo jednotlivých ustanovení zákonov, zakazujúcich akúkoľvek diskrimináciu z dôvodu zdravotného postihnutia vo všetkých sférach spoločenského života vrátane prístupu k zamestnaniu a pri výkone zamestnania 2. Určenie povinného počtu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím (tzv. kvótny systém) t.j. podpora zamestnávania občanov so zdravotným prostredníctvom legislatívne zakotvenej povinnosti zamestnávateľa zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím v určenom počte. Kvótny systém sa vo všeobecnosti považuje za nástroj mandatornej povahy ( obligation based instrument), avšak spravidla umožňujúci alternatívne spôsoby plnenia uloženej povinnosti napr. zadaním zákazky, na realizácii ktorej sa podieľa pracovník so zdravotným postihnutím. Neplnenie zákonom uloženej povinnosti má za následok finančné sankcie 3. Zvýšená pracovnoprávna ochrana zamestnanca so zdravotným postihnutím t.j. osobitné ustanovenia pracovnej legislatívy zabezpečujúce ochranu pracovného miesta alebo ochranu pred prepúšťaním zamestnanca so zdravotným postihnutím 4. Podpora pracovnej integrácie t.j. uplatňovanie nástrojov aktívnych opatrení na trhu práce zameraných na zvýšenie zamestnateľnosti a podporu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím 5 a uplatňovanie pracovnej rehabilitácie ako prostriedku reintegrácie zamestnanca so zdravotným postihnutím do pracovného procesu. Komunikačná stratégia a ovplyvňovanie verejnej mienky - opatrenia zamerané na zmenu postojov spoločnosti, najmä zamestnávateľov k občanom so zdravotným postihnutím, zvýšenie povedomia verejnosti o problematike zdravotného postihnutia a budovanie pozitívneho imidžu občanov so zdravotným postihnutím. 1 Začlenenie ľudí so zdravotným postihnutím - Európska stratégia rovnakých príležitostí, Európska komisia Slovenská republika má zakotvené antidiskriminačné opatrenia vo vzťahu k občanom so zdravotným postihnutím v zákone č.365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). Zákaz diskriminácie z dôvodu zdravotného postihnutia upravuje Zákonník práce (Zákon č.311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov) a zákon č.5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov. 3 Viď 63,64,65 zákona č.5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov. 4 Zvýšená ochrana zamestnanca so zdravotným postihnutím je ustanovená v 66 Zákonníka práce. Na platnosť výpovede s touto ohrozenou kategóriou zamestnancov sa vyžaduje predchádzajúci súhlas Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. 5 Viď 50,56,57,59,60 zákona č.5/2004 o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov. 3 Uvedené prvky tvoria celistvý mechanizmus celospoločenskej integrácie občanov so zdravotným postihnutím. Rozsah a komplexnosť uplatňovania týchto prvkov v v jednotlivých krajinách je rozličná a závisí od konkrétno historických podmienok krajín. Predkladaná štúdia si nekladie za cieľ komplexnú analýzu existujúcich prvkov systému podpory začleňovania občanov so zdravotným postihnutím do spoločnosti v podmienkach Slovenska a venuje pozornosť len vybraným segmentom podpory pracovnej integrácie občanov so zdravotným postihnutím, ktoré realizujú verejné služby zamestnanosti. V rámci širokého spektra činností, ktoré vyplývajú z rozsahu vecnej pôsobnosti úradovpsvr, v tejto etape sme sa sústredili na reflexiu názorov, postojov a poznatkov z aplikačnej praxe zástupcov jednotlivých úradov PSVR, v oblasti pripravenosti a ústretovosti služieb zamestnanosti poskytovať informačné a poradenské služby, sprostredkovanie zamestnania, zaraďovanie do programov aktívnych opatrení na trhu práce s osobitným dôrazom na pripravenosť a ústretovosť verejných služieb zamestnanosti pri poskytovaní služieb pre slabozrakých a nevidiacich klientov. Štúdia bola vypracovaná v rámci projektu IS Equal SIZAR Systém integrovaného zamestnávania a rekvalifikácie slabozrakých a nevidiacich ľudí v rámci opatrenia 1.1 Tvorba systému prevencie a podpory umiestňovania na trh práce osôb dlhodobo nezamestnaných, nízko kvalifikovaných a iných znevýhodnených skupín. Projekt je spolufinancovaný z prostriedkov Európskej únie. Súhrnné výskumné zistenia 1. V rámci hodnotenia stimulačného účinku existujúcich opatrení určených na podporu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím t.j. mandatorných opatrení (určenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím) a aktívnych opatrení na trhu práce vyššiu preferenciu respondentov získali aktívne opatrenia na trhu práce, ktorých cieľovou skupinou sú občania so zdravotným postihnutím. 2. Stimulačný účinok jednotlivých aktívnych opatrení na trhu práce určených na podporu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím bol hodnotený respondentmi rozlične. Najvyšší stimulačný vplyv na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím má, podľa názoru respondentov, poskytovanie príspevku občanovi so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti. O niečo menšiu mieru stimulačného vplyvu respondenti prisudzujú príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne a chráneného pracoviska. Najnižšiu mieru stimulačného účinku respondenti pripisujú nástroju podporovaného zamestnávania t.j. pracovnej asistencie občanovi so zdravotným postihnutím t.j. príspevku na činnosť pracovného asistenta. 3. Úroveň ústretovosti služieb poskytovaných úradmi PSVR vo vzťahu ku klientom s rozličnými druhmi zdravotného postihnutia je diferencovaná. Za najproblémovejší segment z hľadiska poskytovania informačných a poradenských služieb sú považovaní klienti s kombinovaným postihnutím, psychickým postihnutím a mentálnym postihnutím a za najmenej problémový - uchádzači o zamestnanie s telesným postihnutím. Možnosti úradu 4 PSVR poskytovať informačné a poradenské služby uchádzačom o zamestnanie s telesným postihnutím pozitívnejšie hodnotili úrady PSVR, ktoré disponujú bezbariérovým prístupom. 4. Zrakové postihnutie viac ako polovica respondentov (56,5%) hodnotí ako bezproblémové oproti 8,7% respondentov, ktorí považujú tento druh zdravotného handicapu za veľmi problémový a 30,4% - za problémový. Tendencia pozitívneho hodnotenia zrakového postihnutia sa zreteľnejšie prejavovala u respondentov z úradov PSVR, ktoré v čase realizácie prieskumu viedli v evidencii uchádzačov o zamestnanie zrakovo postihnutých občanov, čo naznačuje že vyjadrené stanovisko je založené na praktických skúsenostiach respondentov s touto skupinou znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. 5. Zrakovo postihnutí uchádzači o zamestnanie v čase realizácie prieskumu predstavovali necelé dve percentá (1,86%) z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie so zdravotným postihnutím. V máji 2007 bolo v evidencii uchádzačov o zamestnanie zaradených 155 občanov so zrakovým postihnutím. Vo viac ako štvrtine úradov PSVR (12 úradov PSVR) nebol v čase prieskumu zaevidovaný ani jeden uchádzač o zamestnanie o zrakovým postihnutím. 6. V implementačnej praxi úradov PSVR výskum nepotvrdil hromadné odrádzanie občanov so zrakovým postihnutím od zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Pracovníci necelej pätiny úradovpsvr (17,3%) pripustili, že sa vo svojej praxi stretli s prípadom, že pracovník úradu odrádzal občana so zrakovým postihnutím pre ktorého nemali vhodné pracovné miesto od zaradenia do evidencie. 7. Podľa výskumných zistení väčšina úradov PSVR deklaruje pripravenosť na poskytovanie služieb pre zrakovo postihnutých klientov. Dve tretiny úradov PSVR(67,4%) majú vyčleneného pracovníka, ktorý sa ujme klienta so zrakovým postihnutím a je schopný poskytnúť mu osobnú asistenciu, zodpovedajúcu jeho potrebám. Necelá pätina úradovpsvr(19,5%) sa spolieha na to, že nevidiaci klient navštívi úrad s osobným asistentom. 8. Pri vyhľadávaní voľných pracovných miest pre zrakovo postihnutých uchádzačov o zamestnanie a ich umiestňovaní na trh práce úrady PSVR preferujú kontakt so zamestnávateľmi o ktorých sa vie, že majú vhodné pracovné miesta pre zrakovo postihnutých uchádzačov o zamestnanie, prípadne už zamestnávajú občanov s týmto druhom zdravotného postihnutia (65,2%). Necelá polovica úradovpsvr v oblasti vyhľadávania a umiestňovania zrakovo postihnutých uchádzačov o zamestnanie komunikuje s Agentúrou podporovaného zamestnávania, Úniou slabozrakých a nevidiacich Slovenska, prípadne inými subjektami, ktoré sa venujú práci so zdravotne, zrakovo postihnutými ľuďmi. 9. V rámci aktívnych opatrení na trhu práce sú zrakovo postihnutí uchádzači o zamestnanie zaraďovaní prevažne do programov, ktoré sú zacielené na podporu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím. Nižšiu účasť zrakovo postihnutých občanov v programoch hlavného prúdu determinuje v mnohých prípadoch nezáujem zo strany tejto skupiny uchádzačov o zamestnanie. Viac ako polovica úradov PSVR (52,2%) v roku 2006 nezaevidovala zo strany zrakovo postihnutých uchádzačov o zamestnanie záujem o vzdelávanie a prípravu pre trh práce. 5 10. V postojoch predstaviteľov úradovpsvr rezonuje ako významný inhibitor zamestnávania občanov so zrakovým postihnutím faktor, ktorý súvisí s potrebou zaškolovania uchádzača o zamestnanie s týmto druhom zdravotného postihnutia na výkon zamestnania. Tento faktor vníma ako závažnú prekážku zamestnávania občanov so zrakovým postihnutím každý druhý respondent z úradov PSVR. Komparácia s postojmi kľúčových aktérov zamestnávania občanov so zrakovým postihnutím, zamestnávateľov preukázala výrazné odlišnosti v percepcii prekážok zamestnávania občanov so zrakovým postihnutím. Medzi hlavné bariéry zamestnávania občanov so zrakovým postihnutím zaraďovali zamestnávatelia finančné náklady spojené s úpravou pracoviska alebo prispôsobením pracovného miesta pre výkon zamestnania pracovníka s týmto druhom zdravotného postihnutia, inhibitor zaškolovania zrakovo postihnutého uchádzača o zamestnanie na výkon povolania v postojoch zamestnávateľov neplnil úlohu výraznej bariéry. 11. Nedostatočnú úroveň adaptability verejných služieb zamestnanosti k špecifickým potrebám uchádzačov o zamestnanie so zrakovým postihnutím, signalizujú poznatky výskumu v nasledovných oblastiach: v zabezpečení prístupu slabozrakých a nevidiacich klientov k informáciám o službách, ktoré poskytujú úradypsvr.takmer dve tretiny úradovpsvr neriešia sprostredkovanie základných informácii o službách, ktoré poskytuje úrad, spôsobom, ktorý by akceptoval špecifické potreby zrakovo postihnutých klientov a spoliehajú sa na ich osobnú aktivitu.(v úradoch absentujú informačné materiály v Braillovom písme, materiály so zväčšenou tlačou, zvukové nahrávky, čítacie zariadenia, počítače s hlasovým výstupom, prístupné web stránky ÚPSVAR a úradov PSVR pre nevidiacich a slabozrakých klientov ) v prístupe a dostupnosti služieb zamestnanosti slabozrakým a nevidiacim klientom. Napriek tomu, že väčšina zástupcov úradovpsvr má vyčleneného pracovníka, ktorý je schopný poskytnúť osobnú asistenciu občanovi so zrakovým postihnutím pri prvom kontakte so službami zamestnanosti a následnom zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie, len tri úrady PSVR sú vybavené kompenzačnými pomôckami a pomocnými zariadeniami (materiály so zväčšenou tlačou, zvukové nahrávky, čítacia lupa, prípadne počítač s hlasovým výstupom), ktoré by zjednodušili prístup k službám úradupsvr, klientovi s týmto druhom zdravotného postihnutia. 12. Na základe skúseností z aplikačnej praxe zástupcovia úradovpsvr odhadovali šance pracovného uplatnenia občanov so zrakovým v porovnaní so šancami pracovného uplatnenia občanov s iným druhom zdravotného postihnutia, ako nižšie. Pozitívne je zistenie, že len dvaja respondenti prezentovali odhad, podľa ktorého sú občania so zrakovým postihnutím bez šancí uplatniť sa na pracovnom trhu. 6 Metodologické východiská prieskumu (cieľ, metodika realizácie empirického prieskumu) Empirický prieskum zameraný na monitorovanie názorov, postojov a skúseností predstaviteľov verejných služieb zamestnanosti v oblasti zabezpečovania a poskytovania služieb zamestnanosti občanom so zdravotným postihnutím, predstavuje ďalší zdroj informácii a údajov o postavení občanov so zrakovým postihnutím na trhu práce. Predmetný výskum nadväzuje na dva poznatkové dokumenty: empirický prieskum zameraný na monitoring ekonomicky aktívneho obyvateľstva so zrakovým postihnutím, ktorý sa realizoval v roku 2006 a jeho výstupy boli spracované v štúdii Nevidiaci a slabozrakí ľudia na trhu práce a v prístupe k celoživotnému vzdelávaniu empirický prieskum zameraný na mapovanie postojov a prístupov zamestnávateľských subjektov k zamestnávaniu občanov so zdravotným postihnutím, realizácia ktorého prebehla v prvej polovici roku 2007 a výsledky tvoria súčasť výskumnej štúdii Občania so zdravotným/zrakovým postihnutím v optike postojov a názorov zamestnávateľov. Cieľ empirického prieskumu: získať relevantné empirické údaje a informácie o zabezpečení prístupu a dostupnosti služieb zamestnanosti občanom so zdravotným postihnutím s osobitným dôrazom na sprístupnenie týchto služieb občanom so zrakovým postihnutím. Predmet empirického prieskumu: tvoril v súlade s cieľom výskumu súhrn názorov, postojov a praktických skúseností pracovníkov úradov práce sociálnych vecí a rodiny v nasledovných oblastiach:» postupy uplatňované pri zabezpečení sprostredkovania zamestnania pre uchádzačov o zamestnanie so zdravotným postihnutím» zabezpečenie a dostupnosť informačných a poradenských služieb klientom so zdravotným postihnutím» názory a postoje pracovníkov služieb zamestnanosti na mieru stimulácie podpory zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím nástrojmi aktívnych opatrení na trhu práce» pripravenosť úradov práce sociálnych vecí a rodiny na poskytovanie služieb zamestnanosti nevidiacim a slabozrakým občanom» poskytovanie vzdelávania a prípravy pre trh práce uchádzačom o zamestnanie so zrakovým postihnutím» postoje a názory pracovníkov služieb zamestnanosti na bariéry zamestnávania občanov so zrakovým postihnutím Objekt empirického prieskumu: 46 úradov práce sociálnych vecí a rodiny v SR(zoznam navštívených úradov PSVR v prílohe č.3 ) Rozloženie úradov PSVR, ktoré sa zúčastnili prieskumu, podľa pôsobnosti v krajoch Slovenska, ilustruje nasledujúci graf. 7 Pôsobnosť úradov PSVR podľa krajov SR Prešovský 17,4% Košický 10,9% Banskobystrický 17,4% Žilinský 15,2% Nitriansky Trenčiansky Trnavský 10,9% 10,9% 10,9% Bratislavský 6,5% Metóda zberu údajov: zber údajov sa uskutočnil formou štruktúrovaného riadeného rozhovoru. Pre potreby riadeného rozhovoru bol vypracovaný štandardizovaný dotazník, ktorý obsahoval 24 otázok faktického, identifikačného a postojového charakteru. Súčasťou dotazníka bol blok otázok osobitne formulovaný za oblasť služieb pre klientov so zrakovým postihnutím. Na otázky odpovedali pracovníci úradov práce sociálnych vecí a rodiny z oddelenia informačných, poradenských a sprostredkovateľských služieb, oddelenia pre občanov so zdravotným postihnutím úradu PSVR, oddelenia zabezpečujúceho nástroje aktívnych opatrení na trhu práce, odboru peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ŤZP a v dvoch prípadoch riaditelia úradov práce sociálnych vecí a rodiny. Terénna fáza prieskumu sa uskutočnila v mesiaci jún 2007, zber údajov realizovala agentúra TNS SK s.r.o. Technika spracovania empirických údajov: triedenie získaných empirických údajov bolo spracované programom SPSS 15.0 for Windows. 8 I. Súčasný stav v oblasti zabezpečenia poskytovania služieb zamestnanosti občanom so zdravotným postihnutím (analýza výsledkov prieskumu) Sprostredkovanie zamestnania pre UoZ so zdravotným postihnutím Realizáciu sprostredkovateľských služieb pre uchádzačov o zamestnanie so zdravotným postihnutím vo väšine úradov PSVR zabezpečuje pracovník oddelenia sprostredkovania zamestnania, ktorý je osobitne vyčlenený pre kontakt s uchádzačmi o zamestnanie so zdravotným postihnutím. Zabezpečenie sprostredkovania zamestnania pre UoZ so zdravotným postihnutím Spôsob zabezpečenia Počet úradov v% PSVR Pracovník oddelenia sprostredkovania zamestnania je osobitne vyčlenený pre kontakt s uchádzačmi 34 73,9 o zamestnanie so zdravotným postihnutím Sprostredkovanie zamestnania zabezpečujú pracovníci oddelenia sprostredkovania zamestnania, ktorí pracujú 12 26,1 so všetkými uchádzačmi o zamestnanie, vrátane uchádzačov o zamestnanie so zdravotným postihnutím Voľbu spôsobu sprostredkovania zamestnania jednotlivých úradov signifikantne ovplyvňuje počet klientov na jedného pracov
Related Search
Similar documents
View more...
We Need Your Support
Thank you for visiting our website and your interest in our free products and services. We are nonprofit website to share and download documents. To the running of this website, we need your help to support us.

Thanks to everyone for your continued support.

No, Thanks