Univerzita Pardubice Fakulta ekonomicko - správní. Dopady zavedenia eura na ekonomiku Slovenskej republiky. Hana Zeleňáková - PDF

Description
Univerzita Pardubice Fakulta ekonomicko - správní Dopady zavedenia eura na ekonomiku Slovenskej republiky Hana Zeleňáková Bakalárska práca Prehlasujem: Túto bakalársku prácu som vypracovala samostatne.

Please download to get full document.

View again

of 46
All materials on our website are shared by users. If you have any questions about copyright issues, please report us to resolve them. We are always happy to assist you.
Information
Category:

Internet & Web

Publish on:

Views: 3 | Pages: 46

Extension: PDF | Download: 0

Share
Transcript
Univerzita Pardubice Fakulta ekonomicko - správní Dopady zavedenia eura na ekonomiku Slovenskej republiky Hana Zeleňáková Bakalárska práca 2010 Prehlasujem: Túto bakalársku prácu som vypracovala samostatne. Všetky literárne pramene a informácie, ktoré som v práci vyuţila, sú uvedené v zozname pouţitej literatúry. Bola som zoznámená s tým, ţe sa na moju prácu vzťahujú práva a povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 121/2000 Sb., autorský zákon, najmä zo skutočností, ţe Univerzita Pardubice má právo na uzatvorenie licenčnej zmluvy o uţití tejto práce ako školského diela podľa 60 odst. 1 autorského zákona, a s tým, ţe pokiaľ dôjde k uţitiu tejto práce mnou alebo bude poskytnutá licencia o uţití inému subjektu, je Univerzita Pardubice oprávnená odo mňa poţadovať primeraný príspevok na úhradu nákladov, ktoré na vytvorenie diela vynaloţila, a to podľa okolností aţ do ich skutočnej výšky. Súhlasím s prezenčným sprístupnením svojej práce v Univerzitnej kniţnici. V Pardubiciach dňa Hana Zeleňáková Poďakovanie Touto cestou by som sa chcela poďakovať svojmu vedúcemu práce Ing. Janu Černohorskému, Ph.D., za jeho odborné vedenie, cenné informácie a rady pri spracovávaní bakalárskej práce. ANOTÁCIA Bakalárska práca je zameraná na popis jednotnej európskej meny euro a priebehu jeho zavedenia v členských štátoch eurozóny. Zahrňuje tieţ proces menovej integrácie v Európe od jeho počiatkov aţ po vznik spoločnej meny. Zmyslom tejto práce je popísať jednotlivé kroky Slovenskej republiky na ceste za eurom a zhodnotiť vplyv tejto novej meny na slovenskú ekonomiku. KĽÚČOVÉ SLOVÁ euro, menová integrácia, konvergenčné kritériá, eurozóna, Slovenská republika TITLE Impacts of the Euro Implementation in the Slovak Economy ANNOTATION The bachelor thesis is focused on the description of the single European currency euro and the process its introduction in the euro area Member States. It also includes the process of monetary integration in Europe from its beginnings to the emergence of a common currency. The purpose of this thesis is to describe the steps of the Slovak Republic on the way to the euro and to assess the impact of the new currency on the Slovak Economy. KEYWORDS euro, monetary integration, convergence criteria, euro area, the Slovak Republic Obsah ÚVOD História menovej integrácie Zrod myšlienky menovej spolupráce Wernerov plán Menový had Európsky menový systém (EMS) Vytvorenie Hospodárskej a menovej únie (HMÚ) Delorsova správa Zmluva o Európskej únii Proces vzniku HMÚ Popis jednotnej európskej meny euro a procesu pristúpenia k euru Euro jednotná európska mena Výhody spoločnej meny Nevýhody spoločnej meny Eurozóna Proces pristúpenia k euru Účasť na ERM II Konvergenčné kritériá Vstup Slovenskej republiky do Európskej menovej únie Jednotlivé kroky pri zavádzaní eura na Slovensku Vstup do Európskej únie Výber motívu národných strán slovenských euromincí Účasť Slovenska na ERM II Komunikačná stratégia o zavedení eura v SR Splnenie konvergenčných kritérií Posledné prípravy pred zavedením eura Prvý rok fungovania eura na Slovensku Scenár Veľkého tresku Duálny obeh Výmena bankoviek a mincí Etický kódex pre zavedenie eura... 39 3.3 Vývoj slovenskej ekonomiky v roku Inflácia Hrubý domáci produkt (HDP) Kurzová stabilita Nezamestnanosť Priemerná mesačná mzda Vlastné zhodnotenie prijatia eura na Slovensku POUŢITÉ ZDROJE... 52 Zoznamy Zoznam tabuliek: Tabuľka č. 1: Zloţenie menového koša ECU Tabuľka č. 2: Paritná mrieţka Tabuľka č. 3: Prepočítacie koeficienty medzi menami prvých 11-tich krajín HMÚ a eurom Tabuľka č. 4: Konverzné kurzy pristupujúcich krajín voči euru a dátumy ich vstupu do eurozóny Tabuľka č. 5: Časové obmedzenia výmeny národného obeţiva za euro Tabuľka č. 6: Termíny výmeny slovenských bankoviek a mincí za euro Zoznam obrázkov: Obrázok č. 1: Had v tuneli Obrázok č. 2: Eurobankovky Obrázok č. 3: Spoločné strany euromincí Obrázok č. 4: Hospodárska a menová únia Obrázok č. 5: Národné strany slovenských euromincí Obrázok č. 6: Logo signatárov etického kódexu Obrázok č. 7: Medziročná inflácia HICP za rok Obrázok č. 8: HDP v stálych cenách v roku Obrázok č. 9: Nezamestnanosť v SR v roku Obrázok č. 10: Vývoj priemernej mesačnej mzdy v roku ÚVOD Slovenská republika sa stala 1. januára 2009 šestnástym členom eurozóny. Po Slovinsku to bola druhá krajina strednej a východnej Európy, ktorá za svoje zákonné platidlo prijala euro. Bol to nepochybne veľmi významný krok v histórii Slovenska. Euro sa rozhodlo prijať ihneď po splnení konvergenčných kritérií. Zavedenie novej meny so sebou prinieslo mnoho očakávaní ale i obáv. Z prijatia novej meny vyplývajú viaceré výhody pre občanov, podniky i štát. Slovenská republika, rovnako ako kaţdý nový člen eurozóny, sa musí vysporiadať i s moţnými negatívami zavedenia spoločnej európskej meny. Dôleţité však je, aby tieto negatíva neprevýšili pozitívne vplyvy eura. Problematika zavedenia eura je na Slovensku je veľmi aktuálna. Prijatie novej meny je veľkou zmenou, a preto je táto téma často diskutovaná. Vynárajú sa otázky, či rozhodnutie prijať euro na Slovensku nebolo unáhleným rozhodnutím. S odstupom viac ako jedného roka od začiatku pouţívania eura je moţné hodnotiť jeho prvé dopady na ekonomiku Slovenskej republiky. Tá bola v prvom roku pouţívania eura vo veľkej miere zasiahnutá globálnou ekonomickou krízou. Euro čiastočne pomohlo Slovenskej republike zmierniť nepriaznivú situáciu spôsobenú touto krízou. Prijatie eura bolo teda z ekonomického pohľadu výhodným rozhodnutím. Na druhej strane sa kvôli hospodárskej kríze neprejavili ešte všetky pozitíva eura na slovenskú ekonomiku. Predpokladá sa, ţe po doznení dopadov hospodárskej krízy, sa vo väčšej miere ukáţe vplyv eura na ekonomiku Slovenskej republiky. Cieľom tejto práce je posúdiť dopady zavedenia eura na ekonomiku Slovenskej republiky, vrátane vymedzenia pozitív a negatív súvisiacich s prijatím eura. K splneniu hlavného cieľa bude postupne nutné: charakterizovať históriu menovej integrácie, charakterizovať jednotnú európsku menu euro, vymedziť proces vstupu do Európskej menovej únie obecne a konkrétne na Slovensku. 10 1. História menovej integrácie Integrácia v oblasti menovej politiky v Európe bola dlhodobým a zloţitým procesom. Za zavŕšenie integračného procesu povaţujeme zavedenie spoločnej meny eura. Trvalo 40 rokov, kým sa tento cieľ podarilo splniť. Za ten čas sa objavilo mnoho pokusov o koordináciu menových politík. Mnohým z týchto pokusov sa nepodarilo naplniť svoj zámer. Avšak kaţdý takýto pokus podnietil ďalšiu snahu vytvoriť menovú úniu. Menová integrácia nakoniec splnila svoje poslanie. Skutočnosť, ţe veľká časť Európy pouţíva bez väčších problémov rovnakú menu, môţeme pokladať za jej úspešné dokončenie. 1.1 Zrod myšlienky menovej spolupráce Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) bolo zaloţené 25. marca 1957 Rímskou zmluvou, ktorá vstúpila do platnosti 1. januára Táto zmluva však neupravovala konkrétne otázky menovej spolupráce medzi jednotlivými členskými štátmi. Menovú stabilitu mali zabezpečiť základné ciele EHS, medzi ktoré patrili: plynulý hospodársky rast, zvyšovanie ţivotnej úrovne a tesnejšie vzťahy medzi členskými krajinami. Vznikom EHS sa vytvoril spoločný trh, teda oblasť s voľným pohybom zboţí, sluţieb, osôb a kapitálu. Menová politika, ktorá mala zabezpečovať fungovanie tohto trhu, bola v pôsobnosti jednotlivých členských krajín. Aţ na zasadaní najvyšších predstaviteľov EHS v roku 1962 sa začala vynárať myšlienka spoločného postupu v menovej oblasti. Spoločný postup mal ešte viac prehĺbiť doterajšiu spoluprácu všetkých členských štátov. V roku 1963 počas menovej krízy sa potvrdilo, ţe mechanizmus koordinácie menových politík nie je postačujúci a myšlienka menovej integrácie sa ešte viac upevnila. 1 Predstavy o menovej spolupráci sa však u členských štátov líšili. Názory sa delili do dvoch smerov. Jeden smer predstavovali monetaristi a druhý ekonomisti. Monetaristi povaţovali spoločnú menovú politiku za prostriedok, ktorý zabezpečí lepšiu koordináciu hospodárskych politík štátov. K tomuto smeru sa prikláňali Francúzsko, Belgicko a Luxembursko. Navrhovali obmedziť a neskôr úplne odstrániť kurzové oscilácie a moţnosť zmien parít mien členských zemí. Ekonomisti zastávali názor, ţe menová integrácia by mala byť vyústením hospodárskej integrácie. To znamená, ţe členské štáty by sa mali najprv snaţiť hospodársky zjednotiť 1 MARKOVÁ, Jana. Mezinárodní měnová spolupráce. Praha : Oeconomica, 2006, s a odstrániť príčiny rozdielnej ekonomickej úrovne jednotlivých zemí a aţ po uskutočnení týchto krokov by malo nastať zjednotenie menových politík. S týmto názorom sa stotoţňovalo Holandsko, Taliansko a SRN Wernerov plán Stav hospodárstva v Európe sa v šesťdesiatych rokoch minulého storočia stále zlepšoval. Nezamestnanosť sa udrţiavala na nízkej úrovni, inflácia tieţ nebola váţnejším problémom a zahraničný obchod rozkvital. V tomto priaznivom období vzišiel rozhodujúci impulz pre vyššiu formu menovej spolupráce medzi členskými krajinami Spoločenstva. Bolo to na zasadnutí Európskej rady konanom v decembri 1969 v Haagu. Na tomto zasadnutí bola skupina expertov, pod vedením luxemburského predsedu vlády a ministra financií Pierra Wernera, poverená vypracovaním plánu prechodu členských zemí Európskeho spoločenstva (ES) k hospodárskej a menovej únii. Wernerova správa bola zverejnená v októbri 1970 pod plným názvom Správa Rade a Komisii o etapovitej realizácii Hospodárskej a menovej únie v krajinách Spoločenstva. 3 Za hlavné ciele si Wernerov plán kládol: 4 zavedenie úplnej a neodvolateľnej zmeniteľnosti národných mien pri stabilite menových kurzov a nemennosti menových parít; jednotnú menovú politiku riadenú centrálnou menovou inštitúciou; centralizované rozhodovanie o rozpočtovej politike; liberalizáciu pohybu kapitálu; zjednotenie daňových systémov. Plnenie Wernerovho plánu malo prebiehať v troch etapách v priebehu desiatich rokov. Väčšina členských krajín s obsahom Wernerovho plánu súhlasila. Medzi výnimky patrilo Francúzsko, ktoré plán odmietalo kvôli veľkému zásahu do národnej suverenity. Z tohto dôvodu realizácia plánu stroskotala. 1.3 Menový had Snaha o zaistenie menovej spolupráce naďalej pretrvávala. Impulzom bolo rozšírenie oscilačného pásma menových kurzov na ±2,25 % v rámci Medzinárodného menového fondu. 2 MARKOVÁ, Jana. Mezinárodní měnová spolupráce. Praha : Oeconomica, 2006, s DĚDEK, Oldřich. Historie evropské měnové integrace : Od národních měn k euru. Praha : C. H. Beck, 2008, s MARKOVÁ, Jana. Mezinárodní měnová spolupráce. Praha : Oeconomica, 2006, s Toto nové rozpätie však bolo aţ príliš široké vzhľadom k cieľu, ktorý chceli členské krajiny ES dosiahnuť, a tým bola menová integrácia. Preto sa rozhodli vytvoriť systém vzájomného naviazania európskych mien a zaistenie ich stability väzbou na americký dolár na základe Basilejskej dohody. 10. apríla 1972 sa ju rozhodli podpísať ústredné banky šiestich členských a kandidátskych krajín, medzi ktorými bolo Írsko, Dánsko, Veľká Británia i Nórsko. 5 Centrálne banky sa zaviazali ţe: 6 budú udrţiavať kurz svojich národných mien voči doláru v rozpätí ±2,25 %; zúţia oscilačné pásmo, v ktorom sa môţu pohybovať vzájomné kurzy mien členských zemí na ± 1,125 % od základnej parity. Nový systém, ktorý sa zaviedol Basilejskou dohodou, bol označovaný ako menový had, alebo tieţ had v tuneli. Ako nám ukazuje obrázok č. 1, hada predstavovali európske meny naviazané na seba. Rozpätie voči doláru (4,5 %) predstavovalo tunel, v ktorom sa jednotlivé meny mohli pohybovať. Horní intervenční + 2,25 bod Šírka pásma mien EHS voči USD Hlavní kurz 0 K USD Pásmo EHS USD Dolní intervenční - 2,25 bod k USD Obrázok č. 1: Had v tuneli Zdroj: LACINA, Lubor. Měnová integrace : Náklady a přínosy členství v měnové unii. Praha : C. H. Beck, 2007, s LACINA, Lubor. Měnová integrace : Náklady a přínosy členství v měnové unii. Praha : C. H. Beck, 2007, s MARKOVÁ, Jana. Mezinárodní měnová spolupráce. Praha : Oeconomica, 2006, s Tento systém začal fungovať od 24. apríla Centrálne banky krajín Basilejskej dohody boli povinné intervenovať voči doláru pri dosiahnutí hranice oscilačného pásma, teda tunelu. 7 Fungovanie nového menového systému netrvalo dlho. Obdobie hada v tuneli krajinám spoločenstva neprinieslo veľa kurzovej stability. Dve veľké krajiny Veľká Británia a Taliansko boli v krátkom čase donútené z hada vystúpiť. Americký dolár prešiel v marci 1973 na pohyblivý kurz, čím tunel zmizol a zostal iba had. Ten sa potom pohyboval spoločne voči doláru, avšak veľmi úspešne si neviedol. Had postupne iba preţíval. 8 To ţe bol menový systém had v tuneli neúspešný, malo vplyv na celý vývoj hospodárskej a menovej únie. Vynárali sa rôzne názory na príčinu neúspešného fungovania systému. Asi za jeden z najlogickejších môţeme povaţovať to, ţe v ňom chýbala konvergencia, to znamená ţe makroekonomické ukazovatele zainteresovaných krajín boli príliš odlišné, aby mohla táto menová únia úspešne fungovať. 1.4 Európsky menový systém (EMS) Ďalším pokusom o koordináciu menových záleţitostí EHS s cieľom dosiahnutia menovej stability bol Európsky menový systém. Tento menový systém bol schválený Európskou radou v Bruseli v decembri 1978 a svoju činnosť zahájil 13. marca Na Európskom menovom systéme sa dohodli jednotlivé národné centrálne banky členských štátov ES. Hlavnou zásadou EMS mal byť intervenčný mechanizmus zaisťujúci menovú stabilitu v rámci ES a taktieţ izolovať sa od negatívneho vplyvu amerického dolára. 9 Základom EMS boli: 10 Európska menová jednotka (European Currency Unit ECU), kurzový mechanizmus, úverový mechanizmus. Európska menová jednotka - jej hodnota sa určovala podľa koša mien členských krajín Zloţenie tohto koša môţeme vidieť v tabuľke č. 1. Jednotlivé meny boli zastúpené podľa ich ekonomickej sily. Veľkosť podielu bola určená na základe výšky HDP danej krajiny 7 MARKOVÁ, Jana. Mezinárodní měnová spolupráce. Praha : Oeconomica, 2006, s DĚDEK, Oldřich. Historie evropské měnové integrace : Od národních měn k euru. Praha : C. H. Beck, 2008, s LACINA, Lubor. Měnová integrace : Náklady a přínosy členství v měnové unii. Praha : C. H. Beck, 2007, s MARKOVÁ, Jana. Mezinárodní měnová spolupráce. Praha : Oeconomica, 2006, s k celkovému HDP Spoločenstva. ECU bola zavedená len v bezhotovostnej podobe. Plnila úlohu rezervnej meny v rámci ES. Tabuľka č. 1: Zloţenie menového koša ECU Mena Počet jednotiek národnej meny v 1 ECU Podiel národnej meny v 1 ECU v % Nemecká marka 0,828 0,719 0, ,0 32,00 30,53 Francúzsky frank 1,15 1,31 1,332 19,8 19,00 20,79 Holandský gulden 0,826 0,256 0, ,5 10,10 10,21 Belgický a luxemburský 3,80 3,85 3,301 9,5 8,50 8,91 frank Talianska líra 109,00 140,00 151,8 9,5 10,20 7,21 Dánska koruna 0,217 0,219 0,1976 3,0 2,70 2,71 Írska libra 0, , , ,1 1,20 1,08 Britská libra 0,0885 0,0878 0, ,6 15,00 11,17 Grécka drachma - 1,15 1,44-1,30 0,49 Španielska peseta - - 6, ,24 Portugalské escudo - - 1, ,71 Zdroj: LACINA, Lubor. Měnová integrace : Náklady a přínosy členství v měnové unii. Vyd. 1. Praha : C. H. Beck, 2007, s. 202 Kurzový mechanizmus (Exchange Rate Mechanism - ERM) bol pouţitý na stabilizáciu vzájomného vyrovnania platieb a zabezpečenia makroekonomickej stability. Dá sa povedať, ţe tento mechanizmus bol pokračovaním menového hada. Podstata kurzového mechanizmu spočívala v intervenovaní centrálnych bánk, ktoré by zabezpečilo stabilitu menových kurzov. Úlohou týchto bánk bolo zabezpečiť, aby sa kurzy pohybovali v určitom vymedzenom pásme. 11 Meny zúčastnených krajín boli viazané do dvojíc, čím tvorili paritnú mrieţku (viď tabuľka č. 2). Meny sa mohli pohybovať vo fluktuačnom rozpätí ±2,25 % od centrálnej parity, kurzu ECU. Pokiaľ bola táto hranica prekročená, tak intervenovali obe banky. Niekoľkým krajinám bolo dovolené rozšíriť rozpätie na ±6 % MARKOVÁ, Jana. Mezinárodní měnová spolupráce. Praha : Oeconomica, 2006, s LACINA, Lubor. Měnová integrace : Náklady a přínosy členství v měnové unii. Praha : C. H. Beck, 2007, s Tabuľka č. 2: Paritná mrieţka Mena 100 BEF 100 LUF 100 DKK 100 DEM 100 FRF 100 ITL 100 IEP 100 NLG BEF a LUF horný bod stredný kurz dolný bod , , , , , ,65 696, , ,375 3, , , , , , , , ,00 DKK horný bod stredný kurz dolný bod 18, , , , , , , , ,490 0, , , , , ,55 266, , ,645 DEM horný bod stredný kurz dolný bod 6, , , , , , , , ,3350 0, , , , , ,500 94, , ,2250 FRF horný bod stredný kurz dolný bod 15, , , , , , ,21 230,95 225, , , , , , , , , ,380 ITL horný bod stredný kurz dolný bod 3 089, , , , , , , , , , , , , , ,4 IEP horný bod stredný kurz dolný bod 1, , , , , , , , , , , ,1739 0, , , , , ,8130 NLG horný bod stredný kurz dolný bod 7, , , , , , , , ,960 47, , ,8800 0, , , , , , Zdroj: MARKOVÁ, Jana. Mezinárodní měnová spolupráce. Vyd. 1. Praha : Oeconomica, 2006, s Úverový mechanizmus podstata úverového mechanizmu spočíva v tom, ţe poskytuje moţnosť intervenovať v prípade ţe niektorej národnej mene hrozí nebezpečenstvo. Ak takáto situácia nastane, emituje sa ECU na pokrytie týchto devízových operácií. 13 Úverový mechanizmus bol úzko spätý s kurzovým mechanizmom, pretoţe náklady na intervencie na devízových trhoch boli kryté z úverových zdrojov centrálnych bánk. Členským krajinám mohla byť poskytnutá veľmi krátkodobá, krátkodobá alebo strednodobá finančná pomoc. 14 Pôvodne mal byť vytvorený Európsky menový fond, v ktorom by sa zhromaţďovali finančné prostriedky určené na zabezpečovanie kurzovej stability. Tento fond však nebol nikdy vytvorený. EMS sa dá povaţovať za neúplnú menovú úniu. To znamená, ţe v únii síce neexistuje jedna spoločná mena, ale meny členských zemí sú navzájom prepojené. Uţ len preto môţeme tento systém povaţovať za dlhodobo nestabilný. Dôvodom ukončenia činnosti EMS bolo však viacero problémov, ktorým EMS počas svojho fungovania čelila. Za jeden z nich môţeme povaţovať to, ţe kaţdý členský štát zapojený do tohto systému mal vlastnú centrálnu banku, ktorá často okrem udrţiavania menovej stability sledovala i iné ciele. Tieto ciele boli špecifické pre kaţdú krajinu. Preto krajiny, ktoré nepovaţovali svoje domáce ciele za prvoradé, mali väčšiu šancu dosiahnuť menovej stability. Rozdielne názory poţiadavky a ciele jednotlivých krajín nakoniec spôsobili zánik i tohto pokusu o vytvorenie hospodárskej a menovej únie. 13 KUČEROVÁ, Irah. Evropská unie: hospodářské politiky. Praha : Karolinum, 2006, s MARKOVÁ, Jana. Mezinárodní měnová spolupráce. Praha : Oeconomica, 2006, s I napriek mnohým problémom, ktoré sprevádzali fungovanie Európskeho menového systému, môţeme tento systém povaţovať za úspešný. Podpísal sa pod ďalšie pokračovanie spolupráce členských zemí v m
Related Search
We Need Your Support
Thank you for visiting our website and your interest in our free products and services. We are nonprofit website to share and download documents. To the running of this website, we need your help to support us.

Thanks to everyone for your continued support.

No, Thanks