Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre. Filozofická fakulta. Katedra filozofie - PDF

Description
Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre Filozofická fakulta Katedra filozofie Zborník príspevkov z vedeckého kolokvia Dušan Špirko (ed.) NITRA 2014 Zborník obsahuje príspevky z vedeckého kolokvia Občan

Please download to get full document.

View again

of 56
All materials on our website are shared by users. If you have any questions about copyright issues, please report us to resolve them. We are always happy to assist you.
Information
Category:

Health & Medicine

Publish on:

Views: 7 | Pages: 56

Extension: PDF | Download: 0

Share
Transcript
Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre Filozofická fakulta Katedra filozofie Zborník príspevkov z vedeckého kolokvia Dušan Špirko (ed.) NITRA 2014 Zborník obsahuje príspevky z vedeckého kolokvia Občan a dnešok 14, ktoré sa uskutočnilo 9. septembra 2014 v Nitre v rámci projektu KEGA č. 048UKF-4/2012 Výchova k občianstvu v európskom kontexte inovácia študijného programu riešeného na Katedre filozofie FF UKF v Nitre a bolo otvorené aj riešiteľom iných projektov Vedecký výbor kolokvia: doc. PaedDr. Ľubica Predanocyová, PhD. (predsedkyňa); doc. Viera Jakubovská, PhD.; doc. PhDr. Vladimír Manda, CSc.; doc. PhDr. ThDr. Tomáš Pružinec, PhD.; Mgr. Richard Sťahel, PhD.; doc. PhDr. Dušan Špirko, PhD.; prof. ThDr. Ján Zozuľak, PhD. Organizačný výbor kolokvia: doc. PhDr. Dušan Špirko, PhD. (predseda); Mgr. Lenka Čupková, PhD.; Mgr. Juraj Skačan, PhD.; Mgr. František Medo; Mgr. Lucia Zimanová. Vydavateľ: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Filozofická fakulta Editor: doc. PhDr. Dušan Špirko, PhD. Recenzenti: doc. PhDr. Vladimír Manda, CSc. (UKF Nitra) doc. Erika Lalíková, PhD. (UK Bratislava) Jazyková úprava: autori príspevkov Náklad: 100 výtlačkov Rozsah: 92 strán Formát: A5 Vydanie: prvé Rok vydania: 2014 Tlač: EQUILIBRIA s. r. o. Košice Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Filozofická fakulta ISBN EAN Obsah Čupková, L.: Problémy kurzov logiky v terciárnom vzdelávaní... 5 Jakubovská, V. Zimanová, L.: O kultúre dialógu... 9 Javorská, A.: Filozofická antropológia a jej miesto v príprave učiteľa odboru výchova k občianstvu Jonášková, G.: Prosociálna výchova v príprave učiteľa občianskej náuky Mitterpach, K.: Filozofia ako nepochopiteľné zadanie Mravcová, A.: Globálne občianstvo a jeho význam v príprave budúcich učiteľov výchovy k občianstvu Predanocyová, Ľ.: Myšlienková mapa forma podpory čítania s porozumením Sťahel, R.: Cieľ výchovy k občianstvu ako filozofický problém Špirko. D.: Občan vo víre ekonomickej a environmentálnej krízy zodpovednosť za budúcnosť Šrobár, Š.: Perspektívy filozofie vo výchove k občianstvu... 85 Občan a dnešok 14 Vedecké kolokvium, katedra filozofie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, PROBLÉMY KURZOV LOGIKY V TERCIÁRNOM VZDELÁVANÍ Problems of Course in Logic in Tertiary Education Mgr. Lenka Čupková, PhD. Katedra filozofie FF UKF Hodžova 1, Nitra Abstrakt: Príspevok sa venuje naznačeniu problémov, s ktorými sa vyučovanie logiky v rámci humanitných odborov univerzít stretáva. Poukazuje na neustále zmeny, ktorými vzdelávanie prechádza a na spôsob ako tieto zmeny zasahujú kurzy logiky na univerzitách. Primárne sa sústredí na úvodný kurz logiky, ktorý absolvujú poslucháči učiteľského odboru s aprobáciou Výchova k občianstvu a stručne načrtne skúsenosti s modifikáciou obsahu, metód a foriem práce. Abstract: This paper discusses the problems of teaching logic in the humanities universities. Refers to constant changes, which passes through education and the way these changes affect courses of logic at universities. Primarily focuses on the introductory course in logic, which is for students of teaching with approbation of Civic and briefly outlines the experience of modifying the contents, methods and forms of work. Kľúčové slová: logika, didaktika, terciárne vzdelávanie Key words: logic, didactic, tertiary education Afiliácia k projektu: Príspevok je čiastkovou prezentáciou výsledkov výskumnej úlohy KEGA č. 048UKF-4/2012 Výchova k občianstvu v európskom kontexte inovácia študijného programu riešenej na Katedre filozofie FF UKF v Nitre Vysokoškolské a univerzitné vzdelávanie prechádza v posledných rokoch množstvom zmien a inovácií, ktoré okrem organizačnej štruktúry zasahujú aj metódy a obsah vzdelávania. Ide akoby z reformy do reformy, a je potrebné povedať, že tieto zmeny nie sú prijímané len jednoznačne pozitívne. K. P. Liessmann upozorňuje, že po většině reforem v oblasti vzdělání mají její účastníci i ti, které zasáhla za předpokladu, že jejich schopnost reflexe zůstala intaktní vždy dojem, že se zvýšil chaos, v němž je smysluplná práce stále obtížnější. To indikuje závažnost směrování moderních reforem směrují k destabilizaci institucionálních rámcových podmínek, bez ohledu na to, jak byli dobré, nebo špatné, nikoliv k jejich zlepšení. (Liessmann 2009, 112) Aj keď zmysel kontinuálnych reforiem vzdelávania nie je jasný a všeobecne prijímaný, pričom filozofická reflexia problematiky tiež poukazuje na sporné momenty procesu neustálej zmeny v systéme vzdelávania, reformné úsilie zasahuje stále viac oblastí. Vyžaduje si to prehodnocovanie edukácie ako takej. 1 Čoraz badateľnejší súčasný tlak, pozorovateľný aj v slovenskej spoločnosti, na korešpondenciu vzdelávania a potrieb praxe, kedy sa vzdelanie nepovažuje za hodnotu 1 Pozri: Predanócyová, Ľ. (2000) 5 Lenka Čupková Problémy kurzov logiky v terciárnom vzdelávaní samu o sebe, ale len za nástroj na dosahovanie iných potrieb, vedie k otázkam o náplni terciárneho vzdelávania. Objavujú sa otázky o relevantnosti logiky a iných disciplín, ktoré síce boli a sú súčasťou vyššieho vzdelania od staroveku, ale napriek tomu podľa niektorých už nepatria do moderného vzdelania 21.storočia. Redukovanie kurzov logiky v rámci humanitne zameraného štúdia, krátenie počtu kontaktných hodín, či zaraďovanie kurzov len medzi voliteľné predmety, je často príkladom tejto snahy reformovať či modernizovať štúdium. Vedúci pracovísk a manažéri vzdelávania, ako sa občas reformátori nazývajú, niekedy priznajú, že ide aj o snahu zjednodušiť štúdium a sprístupniť ho čo najväčšiemu počtu uchádzačov, teda o politiku...která chtěla dosáhnout rovných příležitostí snížením náročnosti (Liessmann 2009, 113). Kurzy logiky sú niekedy vnímané ako prekážka tohto úsilia, preto sa logika redukuje, prípadne sa preferuje vyučovanie tzv. neformálnej logiky. Na druhej strane zaznievajú názory, ktoré pri tomto trende redukcie logiky môžu do istej miery vyznieť paradoxne, a podľa ktorých súčasnosť a najmä rastúce technické požiadavky kladené na osoby informačnou revolúciou, robia dôležitejším, aby ľudia pochopili základné logické princípy uvažovania (ASL , 4) 2. Postavenie kurzov logiky tak v prostredí humanitne zameraných študijných programov univerzít balansuje niekde medzi snahou obísť matematický aparát modernej logiky a modulovať ich ako kurzy kritického myslenia na jednej strane a snahou do jedného semestrálneho kurzu vtesnať čo najviac formálnych znalostí z logiky, pričom ich aplikácia už bude ponechaná výlučne na študenta na strane druhej. Obe tieto tendencie so sebou prinášajú výhody aj nevýhody a príklon k niektorej z nich do veľkej miery modifikuje obsah kurzu, či kurzov logiky v rámci humanitne zameraných študijných programov. Práve obsah kurzu predstavuje prvú a jednu z najdôležitejších otázok, pri logike o to náročnejšiu, že tá za svoju vyše dvetisícročnú históriu ponúka množstvo možností, ako kurz naplniť. Obsahu sa potom prispôsobia metódy a formy práce. Association for Symbolic Logic odporúča, čo z logiky by malo vzdelávanie obsahovať a to už od piateho roku veku dieťaťa, spolu s tipmi na úspešnú implementáciu logiky do vzdelávacieho procesu. 3 Pre post-sekundárne vzdelávanie prichádza s odporúčaniami rozdelenými do dvoch skupín a to pre jeho začiatok, prvé dva roky vzdelávania a pre vzdelávanie, ktoré trvaním dva roky presahuje, teda v našich pomeroch najmä vzdelanie univerzitné a vysokoškolské. Za základ sa považuje, aby poslucháči mali ponúknutý kurz s týmto obsahom: základné poznatky o množinách, základné poznatky o induktívnych definíciách a induktívnych dôkazoch parakonzistentnej logiky, predikátovú a výrokovú logiku, sémantiku, úvod do teórie modelov a Gödelove vety o neúplnosti s ich filozofickými dôsledkami. 4 Okrem tohto nevyhnutného základu potom odporúča ďalšie kurzy, ktoré by mali obsahovať najmä: úvod do niektorej teórie dokazovania (napr. prirodzená dedukcia, Gentzen Hauptsatz, Herbrandova teoréma), niektoré ďalšie teórie modelov (napr. Lowenheim-Skolemove teorémy pre konečné jazyky...), poznatky z teórie množín, využitie logiky v počítačových vedách, či niektoré neklasické logiky (intuicionistickú, modálnu, temporálnu logiku, logiku vyšších rádov..). 5 2 In particular, the increasingly technical demands placed on people by the information revolution makes it all the more important that people understand basic logical principles of reasoning. (prel. LČ) 3 pozri ASL Committe...(1995) 4 pozri ASL Committe...(1995) 5 pozri ASL Committe...(1995) 6 Občan a dnešok 14 Vedecké kolokvium, katedra filozofie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, Počas trojročného trvania výskumnej úlohy KEGA č. 048UKF-4/2012 Výchova k občianstvu v európskom kontexte inovácia študijného programu riešenej na katedre sa kurz logiky, ponúkaný študentom s aprobačným predmetom Výchova k občianstvu modifikoval tak obsahovo ako aj z hľadiska foriem. Keďže ide o kurz, ktorý si podľa odporúčaného študijného programu poslucháči zapisujú v prvom semestri, narážal tak na už bežné a často popisované problémy, ktoré sú známe aj z iných univerzít. Možno súhlasiť, že Výučba v prvom ročníku zvykne byť často nevyrovnaná. Niektoré roky bývajú problematické a ľahko sa to pokazí. Dôvodom toho je, že týmto kurzom prechádza mnoho študentov, ktorí sú slabo pripravení a motivovaní, a ktorí môžu počas prvého semestra aj vypadnúť. Na kurze je tiež často aj pár veľmi dobrých študentov a zdá sa, že tento mix spôsobuje problémy, najmä v prvom semestri, kým sa veci trocha utrasú. (Walton 2000, 35) 6 Napriek snahe rôznorodo modifikovať ako obsah, tak aj formy práce počas kurzov, problém so slabo pripravenými a nemotivovanými študentmi pretrvával. Isté zlepšenie sa ukázalo po vytvorení e-learningového kurzu, ktorý sprevádzal študentov látkou a ponúkal aj cvičenia ku každej téme, avšak efekt bol len prechodný a nasledujúci rok už ďalší študenti nevykazovali štatistické zlepšenie oproti predchádzajúcim rokom, ani nedosiahli také výsledky, ako to bolo v prípade študentov, ktorí mali prví možnosť používať aj e-learningový kurz. Najprínosnejšia sa ukázala byť obsahová zmena. Keďže študenti aprobácie Výchovy k občianstvu majú počas svojho štúdia len jeden kurz, teda 13x90 kontaktných minút, naplniť odporúčania asociácie pre symbolickú logiku, čo do obsahu sa ukázalo byť absolútne nerealizovateľné. Najprijateľnejším sa ukázal kompromis, keď sa síce študenti nestretnú ani s tretinou toho, čo by mali poznať z logiky, ale aspoň tú cca štvrtinu odporúčaného obsahu viac menej mechanickým precvičovaním dokážu zvládnuť. Okrem redukcie sa osvedčilo aj používanie tzv. neformálnej logiky. Prvky učenia sa tzv. kritického myslenia dokázali vzbudiť záujem študentov, aj keď napr. odlíšiť argument od vysvetlenia zvládli len niektorí z nich. Zdá sa však, že tieto problémy s úvodnými kurzami logiky sú univerzálne. Pokiaľ ide o pedagogické problémy, ktoré predstavuje úvodný kurz, prial by som si, aby som mohol povedať, že mám metódu, alebo techniku, ktorá sa ukázala byť úspešnou. Ale nemám, a z toho, čo môžem vidieť, najmä pri pohľade na množstvo učebníc kritického myslenia, si nemyslím, že by bol niekto iný tento problém vyriešil. (Walton 2000, 36) 7 Posledným výrazným problémom sa ukázal byť veľký počet študentov v skupine. Úvodné kurzy museli byť realizované ako prednášky, pretože sa na nich zúčastňovalo vyše 100 študentov, našťastie sa počas výskumnej úlohy podarilo docieliť, aby sa logika mohla realizovať ako seminár a počet študentov v jednej skupine klesol na 30, 6 Teaching the first-year course tends to be more uneven. It can be problematic some years, and can easily go wrong. The reason may be that this course gets many students who are poorly prepared and motivated, and who may drop out during the first term. This course often gets quite a few very good students as well, and the mixture seems to create problems, especially in the first term, until things settle down a bit. (prel. LČ) 7 As for the pedagogical problem posed by the Intro. course, I wish I could say that I had a method or technique that has proved successful. But I do not, and from what I can see. especially by looking at the abundance of textbooks on critical thinking, I don't think anyone else has solved this problem either. (prel. LČ) 7 Lenka Čupková Problémy kurzov logiky v terciárnom vzdelávaní niekedy aj na menej ako 30 študentov v skupine, čím sa výsledky dosahované študentmi výrazne zlepšili. Ideálne by bolo nemať viac ako 15 študentov v skupine, aby si všetci mohli všetko vyskúšať aj prakticky priamo počas kontaktnej hodiny a nemuseli si s problémami pomáhať navzájom, či chodiť ich konzultovať jednotlivo cez konzultačné hodiny. Napriek zvýšenej pozornosti na študijné materiály, prezentácie a hodnotenie, v súlade s odporúčaniami pre učenie veľkých skupín (pozri napr. Daniel 1997) sa dá konštatovať, že pre kurzy logiky sa veľké skupiny jednoducho nehodia. Najhoršie výsledky počas skúmaného obdobia dosiahli študenti, ktorí mali logiku prednášanú blokovo, teda celý obsah kurzu počas dvoch dní (priemer 2,5 oproti 1,9 z roka pred tým). Neustála nevyhnutnosť reformovať univerzitné štúdium prináša na jednej strane možnosti na skvalitnenie štúdia, na strane druhej potrebu vyrovnať sa so stále sa meniacimi podmienkami a v rámci nich naplniť ciele kurzu za čo za najkratšiu dobu. Časová redukcia kontaktných hodín kurzov, ktorých ciele sa len veľmi problematicky, ak vôbec, dajú dosahovať samoštúdiom poslucháčov, vedie nevyhnutne k redukcii obsahu kurzu a spôsobuje, že veľká časť odporúčaných znalostí sa k študentom v rámci kontaktných hodín ani nedostane. V možnostiach autora kurzu je len naplnenie obsahu čo možno najideálnejšie vzhľadom na časové možnosti, veľkosť skupiny a zaradenie kurzu do štúdia a hľadanie spôsobov ako docieliť, aby poslucháči skresaný obsah dokázali zvládnuť podľa možnosti čo najefektívnejšie. Literatúra ASL Commitee on Logic and Education (1995): Guidelines for Logic Education. In: The Bulletin of Symbolic Logic, Vol. 1, No. 1 (Mar., 1995), pp DANIEL, S. H. (1997): Teaching Large Introduction to Philosophy Courses. In: APA Newsletters, Volume 96, Number 2 (Spring 1997). LIESSMANN, K. P. (2009): Teorie nevzdělanosti: omyly společnosti vědění. Praha: Academia. PREDANÓCYOVÁ, Ľ. (2000): Ako ďalej, edukácia? in: Výchova a vzdělání ve věku techniky. Plzeň: Západočeská univerzita, s WALTON, D. (2000): Problems and Useful Techniques: My Experiences in Teaching Courses in Argumentation, Informal Logic and Critical Thinking. In: Informal Logic, 20.2 (2000) reaching Supplement #2: pp. TS 35 - TS 38. 8 Občan a dnešok 14 Vedecké kolokvium, katedra filozofie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, O KULTÚRE DIALÓGU About the culture of the dialogue Doc. Viera Jakubovská, PhD. Mgr. Lucia Zimanová Katedra filozofie FF UKF v Nitra Hodžova 1, Nitra Abstrakt: V príspevku vychádzame z predstáv o dialógu ako o procese postupného odhaľovania komunikovaného zmyslu a prehĺbenia porozumenia nejakému obsahu, teda vychádzame z klasickej predstavy a definícii dialógu, pričom v nej kladieme dôraz aj na aktívnu participáciu všetkých zúčastnených na dialógu prostredníctvom vybraných prvkov, ktoré sa zdôrazňujú v súčasnej filozofii dialógu. Vychádzame z názorov viacerých autorom, medzi nimi aj českej filozofky J. Polákovej a nemeckého filozofa R. Schaefflera. Abstract: In this paper we start from the concept of dialogue as a process of gradual detection of communicated meaning and deepen understanding of some content. Baseline is pointing point is a classic idea and definition of dialogue we put the emphasis on the active participation of all stakeholders in the dialogue through selected elements to emphasize the contemporary philosophy of dialogue. We based our research on the view of several authors, among them the Czech philosopher J. Poláková a German philosopher R. Schaefflera. Kľúčové slová: dialóg, komunikácia, princíp Key words: dialogue, communication, principle Afiliácia k projektu: Príspevok je čiastkovou prezentáciou výsledkov výskumnej úlohy KEGA č. 048UKF-4/2012 Výchova k občianstvu v európskom kontexte inovácia študijného programu riešenej na Katedre filozofie FF UKF v Nitre. Úvod V príspevku skúmame dialóg ako proces, v rámci ktorého si uvedomujeme, že pravda je vždy väčšia než poznanie o nej, ako proces poznania, ktorý sa neuzatvára v rámci témy, doby alebo tradície, ide ďalej a reaguje na nové témy, nové výzvy doby v duchu tradície i rozvíjania tejto tradície. Pokiaľ ide o samotný dialóg, vychádzame z predpokladu, že každá reč je rečou niekoho, o niečom a je namierená na niekoho. Na to, aby sa dialóg zrealizoval, je potrebné, aby rečník a poslucháč spĺňali určité požiadavky, ktoré sú na nich kladené. Musia byť zainteresovaní v probléme o ktorom sa vedie reč, hovoríme, že dialóg si vyžaduje vecnosť. Ďalšou požiadavkou je otvorenosť myslenia, prijímanie nových uhľov pohľadu, otvorenosť voči novým veciam, názorom, skúsenostiam. Okrem toho je vedenie dialógu spojené so znalosťou tradície, v rámci ktorej dialóg prebieha a s otvorenosť sa budúcnosti a jej novým perspektívam. 9 Viera Jakubovská, Lucia Zimanová O kultúre dialógu Dialóg má rôzne podoby a ten, kto vstupuje do určitej formy dialógu pozná pravidlá vedenia tohto dialógu vrátane svojej roly, ktorú v dialógu hrá. Kultúra dialógu Človek žije v permanentnom dialógu so svetom. Tento fakt potvrdzujeme svojím každodenným životom, v rámci ktorého sa dostávame do rôznych vzťahov, súvislostí a tiež závislostí. Oznamuje významy skryté vo svojom sociálnom správaní a sociálnych vzťahoch (Janoušek 2007, 48), zdieľame s inými informácie (Křivohlavý 1988, 67), dialógom rozvíjame efektívne sebavyjadrenie, vytvárame a ovplyvňujeme vzťahy medzi sebou navzájom (Mikulaštík, 2010, 20). Naše komunikačné správanie so svetom charakterizuje rôzna miera individuálizácie či zospoločenštenia, miera inštitucionalizácie, vzťahy rovnosti/nerovnosti a iné. So svetom komunikujeme verbálne i neverbálne, individuálne i skupinovo (Jonášková 2013, 95 99). 1 Na rozdiel od monológu jednosmerného spôsobu komunikácie, ktorý neakceptuje alebo potláča komunikačnú aktivitu spolurečníka a je poprípade možný aj bez jeho prítomnosti či existencie, ako dialóg označujeme spôsob verbálnej a neverbálnej komunikácie, ktorý je bytostne podmienený spoluúčasťou druhého či druhých. Nejde len o účasť na vonkajšom zmysle: o faktickú prítomnosť, o právo na autentický prejav, o empirickú vzájomnú znalosť alebo o schopnosť psychologickej empatie. Mieru dialogičnosti charakterizuje predovšetkým stupeň celkovej, teda aj vnútornej spoluúčasti stupeň bytostnej vzájomnej otvorenosť. Dialóg je vzťahový
Related Search
Similar documents
View more...
We Need Your Support
Thank you for visiting our website and your interest in our free products and services. We are nonprofit website to share and download documents. To the running of this website, we need your help to support us.

Thanks to everyone for your continued support.

No, Thanks