SYNDRÓM VYHORENIA U UČITEĽOV A INÝCH PRACOVNÍKOV V POMÁHAJÚCICH PROFESIÁCH - PDF

Description
SYNDRÓM VYHORENIA U UČITEĽOV A INÝCH PRACOVNÍKOV V POMÁHAJÚCICH PROFESIÁCH Eva Drotárová Vyhorenie je slovenským ekvivalentom anglického burnout, čo znamená vyhorieť, vyhasnúť, vypáliť. Názov syndrómu

Please download to get full document.

View again

of 22
All materials on our website are shared by users. If you have any questions about copyright issues, please report us to resolve them. We are always happy to assist you.
Information
Category:

Nature & Wildlife

Publish on:

Views: 7 | Pages: 22

Extension: PDF | Download: 0

Share
Transcript
SYNDRÓM VYHORENIA U UČITEĽOV A INÝCH PRACOVNÍKOV V POMÁHAJÚCICH PROFESIÁCH Eva Drotárová Vyhorenie je slovenským ekvivalentom anglického burnout, čo znamená vyhorieť, vyhasnúť, vypáliť. Názov syndrómu vychádza z metafory ohňa ako vnútorného zdroja energie, ohňa života. Hovoríme, že človek zahorí láskou pre niekoho, alebo nadšením, záujmom pre niečo. Príliš silne horiaci oheň, však môže všetko spáliť, až napokon vyhasne. Prvotné vzplanutie a vzrast energie sa začne premieňať na frustráciu, sklamanie, únavu. Burnout chápeme ako stav úplného fyzického, emocionálneho a mentálneho vyčerpania spojený so stratou motivácie. Tento syndróm môže ohroziť každého, osobitne ľudí vysoko výkonných, takých, ktorí vstupujú do práce s nadšením, najmä ak ide o prácu vyžadujúcu kontakt s inými ľuďmi, o prácu pomáhajúceho charakteru. Poznanie tohto komplexného fenoménu, jeho príznakov, príčin a hlavne možností prevencie a zvládania sa ukazuje byť veľmi dôležitou súčasťou prípravy učiteľov, sociálnych a zdravotných pracovníkov, manažérov a duchovných. Jav celkového telesného, psychického a duchovného vyčerpania je známy od dávnych čias aj keď svoje odborné pomenovanie dostal až v minulom storočí. Príklady možno nájsť už v Biblii (Mojžišov život z pohľadu ohrozenia vyhorením analyzoval napr. M. D. Rush, 2003), či v starogréckej mytológii, napr. v povesti o Syzifovi alebo v krásnej literatúre (pozri J. Křivohlavý, 1999). Termín burnout bol pôvodne používaný v 60-tych rokoch 20. storočia pre označenie stavu ľudí, ktorí prepadli alkoholu, neskôr i pre označenie narkomanov, ktorí stratili záujem o všetko okrem drogy efekt chronickej drogovej závislosti (burned out of drogs). Ironicky boli burnout nazývaní dobrovoľní pracovníci alternatívnych zdravotných zariadení, pracujúci s drogovo závislými osobami. Neskôr sa použitie pojmu burnout rozšírilo i na ľudí, pre ktorých sa drogou stala ich práca, takže tvorila výlučnú oblasť ich životného záujmu a zmyslu života (workoholici). Aj tu podobne ako u alkoholikov dochádzalo k apatii a nezáujmu o bežný život a pri hromadení ťažkostí a neúspechov k depresii, celkovej vyčerpanosti, únave a osamelosti. 88 Syndróm vyhorenia u učiteľov a iných pracovníkov v pomáhajúcich profesiách Termín burnout uviedol do života v r známy spisovateľ Graham Gray beletristickou poviedkou A Burn-out-Case - Prípad vyhorenia. Líči v nej život mladého nádejného architekta, ktorý vstupuje do života s veľkými očakávaniami. Postupne stráca ilúzie až napokon znechutený absurdnosťou spoločenského života opustí svoju prácu a odchádza do africkej džungle. Burnout ako odborný termín v psychológii zrejme inšpirovaný Greenom po prvýkrát použil psychoanalytik Henrych Freudenberger v roku V jeho ponímaní predstavoval burnout stav vyčerpania, ktorý je reakciou na emocionálne preťaženie záťažou, ku ktorej dochádza v emočne exponovaných profesiách ako je zdravotníctvo, školstvo, sociálne služby a pod. Trend rastúceho záujmu odborníkov o problematiku dokumentuje vzrastajúci počet vedeckých prác v anglicky písanej odbornej literatúre. U nás sa problematika objavila až v deväťdesiatych rokoch 20.storočia. Známe sú české preklady prác C. Henniga a G. Kellera Antistresový program pro učitele (1995), B. A. Potterovej Jak se bránit pracovnímu vyčerpání Jak nestratit nadšení (1998), ako i práce L. Míčeka (1997), L. Dukonovej - Mayerovej (1995), J. Fialovej - Schneiderovej (1997), M. Kubíčkovej (1994, 1995), H. Volmerovej (1998) a ďalších. Pre lepšie porozumenie jednotlivých stránok skúmaného fenoménu uvedieme niektoré z nich. Carry Cherniss skladá z pracovného zaťaženia, stresu a psychologického prispôsobovania. Autorka popisuje burnout ako: reakciu na prácu, ktorá človeka mimoriadne zaťažuje, pocit človeka, ktorý došiel k záveru, že už nemôže ísť ďalej, stav, kedy človek stratil nádej, že sa ešte niečo môže zmeniť. Helena Sek pokladá burnout za dôsledok zlyhania procesov adaptácie, t.j. schopností a možností jednotlivca vyrovnať sa so záťažovou situáciou. Carol J. Alexandrová sa zameriava na hľadisko odcudzenia. Podľa i sebe samému. Iný pohľad ponúka Donald Hay, ktorý označil burnout za kritický stav človeka, ktorý má problémy s udržovaním dobrej úrovne zdravého sebahodnotenia, sebaocenenia a sebapojatia. Podobne Catherine M. Noris charakterizuje vyhorenie ako totálnu stratu predstavy o tom, že som niekto a že to, čo robím, má nejakú hodnotu. 89 Eva Drotárová Podľa B. A. Potterovej (1997) je vyhorenie stratou motivácie spôsobenou najmä pocitom bezmocnosti. nia. Systematickejší, komplexný pohľad na problematiku prinášajú vo svojej práci A. Pinesová a E. Aronson vaný a subjektívne prežívaný ako stav fyzického, emocionálneho a mentálneho vyčerpania, ktoré je spôsobené dlhodobým prežívaním emocionálne náročných situácií. Tieto emocionálne požiadavky predstavujú najčastejšie kombináciu dvoch faktorov: veľkého očakávania a chronických situačných stresorov (pozri J. Křivohlavý, 1998). Od učiteľa (ale i od zdravotnej sestry, úradníka a pod.) sa napr. vyžaduje, aby sa správali k ľuďom emocionálne kladne, na druhej strane sú často konfrontovaní s emocionálne negatívnymi reakciami ľudí, s ktorými prichádzajú do bezprostredného kontaktu. Spomínaní A. Pines a E. Aronson vymedzili tri druhy vyčerpania: fyzické (výrazné zníženie energie, chronická únava, celková slabosť), emocionálne ( pocity beznádeje, bezmocnosti, predstava, že je človek chytený do pasce), mentálne (negatívny postoj k sebe, k práci, k svetu, strata pocitu vlastnej hodnoty a zmysluplnosti života). Myron D. Rush (2003), ktorý skúmal problematiku vyhorenia u misionárov a duchovných, upozornil na to, že vyhorenie vyčerpáva človeka nielen fyzicky a emocionálne, ale tiež duchovne. Veriaci ľudia, ktorým chýba sebadôvera a majú chuť rezignovať na život, prežívajú často krízu i vo svojom duchovnom živote, vo viere v Boha. Duchovná vyčerpanosť napokon vedie k duchovnej otupelosti, k strate schopnosti modlitby, pocitom viny, k deštrukcii duchovného života človeka. V psychologickom slovníku autorov... Hartl a... Hartlová (2000, s.387) je vyhorenie charakterizované ako strata profesionálneho záujmu, napríklad osobného zaujatia, u príslušníka niektorej z pomáhajúcich profesií, najčastejšie spojená so stratou činorodosti a poslania. Toto užšie ponímanie burnout len vo vzťahu k profesijnej motivácii prekonáva napr. M. D. druh stresu, emocionálnej únavy, frustrácie a vyčerpania, ku ktorým dochádza v dôsledku toho, že sled (alebo súhrn) určitých udalostí týkajúcich sa vzťahu, poslania, životného štýlu či zamestnania dotyčného jedinca neprinesie očakávané výsledky. Opakované a dlhodobé sklamanie v našich očakávaniach tak môže viesť k syndrómu vyhorenia teoreticky v každom vzťahu a činnosti človeka, do ktorých človek vstupoval pôvodne s nadšením, s vysokou mierou motivácie. Väčšina autorov však burnout dáva do súvislosti s výkonom určitého povolania. 90 Syndróm vyhorenia u učiteľov a iných pracovníkov v pomáhajúcich profesiách Práca, ako jedna zo základných ľudských činností slúži na uspokojovanie biologických i sociálnych potrieb človeka. Prostredníctvom nej získavame skúsenosti, overujeme svoje vedomosti, upevňujeme zručnosti, rozvíjame intelekt, tvorivosť, začleňujeme sa do sociálnych skupín a učíme sa spolupracovať s inými ľuďmi. V nej sa utvárajú psychické vlastnosti osobnosti. Práca môže byť prameňom uspokojenia, radosti, ale i zdrojom sklamania. Práca ovplyvňuje duševný stav človeka a opačne, duševný stav sa odráža v pracovnom výkone. Ako už bolo naznačené v predchádzajúcom texte, existujú určité okruhy povolaní, ktoré sú ohrozené vyhorením viac ako ostatné. Je to predovšetkým oblasť zdravotníctva. Najohrozenejšie sú zdravotné sestry, teda tie osoby, ktoré sa starajú o pacientov, ktoré sú svedkami ich utrpenia a smrti, a to často bez možnosti výraznejšie im pomôcť, zlepšiť im zdravotný stav. Emočne vyčerpávajúce je utešovanie pacientov, neustála potreba prejavovania empatie, súcitu ako i intímny styk s ľudskými exkrementmi (pomoc pri zvracaní, krvácaní, pomočovaní, stolici a pod.). Ide najmä o sestry slúžiace na oddeleniach jednotiek intenzívnej starostlivosti, v hospicoch, na onkologických a geriatrických oddeleniach. Frustráciu týchto pracovníkov môže spôsobiť i nedostatok uznania a vďačnosti pacientov, čo môže ovplyvniť ich sebahodnotenie a následne postoj k pacientom a k zamestnaniu ako takému. Okrem zdravotných sestier sa z podobných dôvodov za ohrozených vyhorením považujú tiež lekári, osobitne psychiatri, klinickí a poradenskí psychológovia a psychoterapeuti, ktorí prichádzajú do styku najmä s psychickou bolesťou a utrpením klientov. S vyhorením sa často stretávame u pracovníkov v rámci sociálnej starostlivosti a sociálnych služieb. Ide o povolania charakteristické kontaktom s inými ľuďmi, ktorí sa nachádzajú v zložitých, zvyčajne ťažko riešiteľných situáciách. V oblasti sociálnej starostlivosti vyhorenie postihuje sociálnych pracovníkov, kurátorov, poradcov vo veciach sociálnej starostlivosti (o deti, dospievajúcich, rodiny v kríze, prepustených väzňov a pod.). Vzhľadom na náročné požiadavky v práci s ľuďmi v duchovnej a psychologickej oblasti sú vyhorením ohrození i duchovní kňazi a kazatelia. Za oblasť s mimoriadnym výskytom burnout sa považuje školstvo týka sa učiteľov na všetkých stupňoch školstva, osobitne však pedagógov pracujúcich s duševne postihnutými deťmi. Ako uvádza J. Křivohlavý (1998) vyhorenie postihuje najmä učiteľky relatívne najlepšie, také, ktoré vstupovali do zamestnania s vysokými ideálmi a nadšením. Tieto učiteľ- 91 Eva Drotárová ky často patrili na pedagogických fakultách k najlepším študentom. Stretnutie s realitou po príchode do školy býva pre ne bolestným sklamaním, keď zažívajú nezáujem žiakov o vzdelanie, ich nízku disciplínu, agresivitu a pod. Ak sa k tomu pridajú zlé vzťahy v učiteľskom zbore, slabá podpora vedenia, prípadne naviac osobné či rodinné problémy, s vysokou pravdepodobnosťou sa objavia príznaky psychického vyhorenia. Podľa údajov C. Henniga, G. Kellera (1996) podiel učiteľov s vysokým stupňom vyhorenia je 15-20%. Zvýšená miera vyhorenia bola zistená i v oblasti hospodárstva a administratívy. Burnout postihuje najmä vedúcich pracovníkov a manažérov stredného stupňa, ktorí pracujú pod tlakom z dvoch strán od nadriadených i od podriadených. Pravdepodobnosť výskytu burnout zvyšuje práca s mimoriadnym výskytom stresu a najmä distresu, práca pod časovým tlakom, s vysokou mierou zodpovednosti a nadmerným množstvom informácií. Vyhorením sú postihnutí i administratívni pracovníci prichádzajúci do kontaktu s klientmi organizácií, podnikatelia, obchodníci, piloti a vedúci leteckej dopravy, policajti a pracovníci v nápravných zariadeniach, politici a žurnalisti. Väčšina ľudí, ktorých vyhorenie postihne, nikdy predtým žiadne emocionálne ani duševné poruchy nezaznamenala. Nejde teda o neurotikov ani o psychotikov. Napriek tomu ľudia trpiaci vyhorením prežívajú určitú duševnú a obvykle i duchovnú bolesť. Vyhorenie je typické pre výkonných ľudí s vysokou potrebou úspechu. Kým donedávna bolo vyhorenie pokladané za výhradne mužský problém, dnes postihuje aj mnoho žien. Často je výsledkom kombinácie nadmerného pracovného zaťaženia, zodpovednosti, nesprávneho životného štýlu a nedostatku odpočinku. Človek, ktorý môže vyhorieť a vyhasnúť, musel niekedy horieť. Syndróm burnout postihuje často ľudí zvlášť angažovaných, s veľkým nadšením, s idealistickými predstavami, ľudí vysoko senzitívnych a svedomitých. Typy ľudí náchylných k burnout: ľudia so silnou potrebou pomáhať, tí, ktorí viac dávajú než prijímajú; ľudia so sklonom k úzkostlivosti; ľudia mimoriadne citliví, vnímaví; ľudia, ktorí radi snívajú a fantazírujú; 92 Syndróm vyhorenia u učiteľov a iných pracovníkov v pomáhajúcich profesiách ľudia, ktorí si vytyčujú príliš vysoké ciele; ľudia príliš zameraní na peniaze alebo moc, príliš súperiví a hostilní; osoby, ktoré nemajú čas na odpočinok a relaxáciu; osoby s nízkou úrovňou asertivity (nevedia povedať nie tam, kde by mali); ľudia pociťujúci neustále ohrozenie svojej sebaúcty, kladného sebahodnotenia; ľudia žijúci v neustálom časovom strese; ľudia s nahromadenými obtiažnymi životnými podmienkami. Znaky osobností náchylných k vyhoreniu z hľadiska prístupu k práci: často sú okolím označovaní ako workoholici a perfekcionisti; sú maximálne pracovití a krízy sa snažia prekonávať ešte väčšou aktivitou, pracujú často nad úroveň svojich možností; sú vysoko tvoriví; idealizujú svoje zamestnanie a od seba očakávajú maximálnu spoľahlivosť, výkonnosť, zodpovednosť; svoje city spravidla schovávajú pod vrstvou činorodosti a horlivosti; neustále sa angažujú v rôznych pracovných aktivitách, aby si dokazovali, akí sú uznávaní, obľúbení, dôležití; neúspech prežívajú ako osobnú porážku. Pri vyhorení sú dôležité postoje jednotlivca a najmä to, či pripisuje vyhorenie vonkajším vplyvom alebo sebe, či má možnosť konať, napr. pohovoriť si s nadriadeným, alebo zmeniť zamestnanie, alebo musí len zmeniť seba a svoj postoj. Neexistuje žiadna schéma, teória, ktorá by spoľahlivo odpovedala na otázku, prečo jeden človek vyhorí a iný nie. Často sa konštatuje, že jedinci postihnutí vyhorením majú sklon pasívne prijímať veci, ktoré možno meniť, ale súčasne sa trápia tým, že sa snažia bojovať s niečím, čo sa nedá zmeniť. Syndróm burnout nie je izolovaný jav, možno ho považovať za konečné štádium dlhodobo pôsobiaceho stresu. V konfrontácii s teóriou všeobecného adaptačného syndrómu (GAS), ktorou H. Selye charakterizoval priebeh procesu vyrovnávania sa človeka s ťažkosťami, burnout možno zaradiť do jeho tretej fázy vyčerpania: 93 Eva Drotárová Všeobecný adaptačný syndróm 1. Poplachová fáza. 2. Fáza odolnosti (zvýšenej rezistencie). 3. Fáza vyčerpania možný nástup burnout. Samotný syndróm burnout nie je statický jav, ale predstavuje proces, ktorý má svoju dynamiku: zrod, priebeh a vyvrcholenie. Existuje viacero pokusov o vymedzenie etáp tohoto procesu (pozri J. Křivohlavý, 1998). Jednoduchým a výstižným je štvorfázový model procesu burnout Ch. Maslachovej: 1. Idealistické nadšenie a preťažovanie. 2. Emocionálne a fyzické vyčerpanie. 3. Dehumanizácia druhých ľudí ako obrana. 4. Terminálne štádium, vyhorenie všetkých zdrojov energie zosypanie sa. Podľa Leitera a Maslachovej v priebehu vyhorievania dochádza k postupnému vynáraniu troch základných zložiek tohto procesu: 1. Emocionálne vyčerpanie (hlavný faktor syndrómu burnout). 2. Depersonalizácia (človek sa snaží odpútať od druhých, sťahuje sa do izolácie, v pokročilejších štádiách ide o neschopnosť empatie a stratu úcty k iným, cynizmus). 3. Zníženie pracovného výkonu (efektivity pracovnej činnosti). Hlbší pohľad do priebehu procesu psychického vyhorenia priniesol predstaviteľ logoterapie a existenciálnej psychoterapie A. Leangle (in: Křivohlavý, 1998), ktorý vymedzil jeho tri fázy spojené s troma procesmi. 1. fáza nadšenie Človek sa nadchol pre niečo, čo dáva jeho životu zmysel. Túži dosiahnuť cieľ, ktorý si stanovil. Pracovná činnosť je zmysluplná, je prostriedkom k dosiahnutiu cieľa. Človeku je jasné, prečo je dôležité ju vykonávať. 2. fáza utilitárny záujem Človek, ktorý spočiatku pracoval, pretože mal pred sebou určitý ideál (cieľ a cieľová motivácia), teraz pracuje pre vedľajší produkt, napr. peniaze, ktoré za prácu dostáva. Prestáva pracovať, pretože v tom vidí zmysel života, pracuje, pretože mu to niečo prináša, aj keď toto niečo ho v podstate od prvotného cieľa vzďaľuje. Už nie je tým, čím chcel pôvodne byť, aj keď navonok funguje ďalej. Tento stav nazval autor odcudzenie alienation. Základná, pôvodná motivácia je frustrovaná, namiesto zmysluplných cieľov nastupujú zdanlivé ciele (život podľa 94 Syndróm vyhorenia u učiteľov a iných pracovníkov v pomáhajúcich profesiách módy, konformita, snaha prispôsobiť sa členstvu v skupine, spoločenskému postaveniu, či ideológii a pod.). Človek postupne zisťuje, že to nie je to, pre čo sa oplatí žiť. Život stráca cenu, nadšenie zhasína. 3. fáza život v popole Človek stráca úctu k hodnote druhých ľudí, vecí a cieľov díva sa na ľudí ako na veci, stáva sa necitlivý, ironický, cynický, sarkastický. Stráca úctu i k vlastnému životu, vlastnému presvedčeniu, svojim snahám, nič si neváži. Prepadá sa do existenciálneho vákua, bezzmyselného života, život sa stáva obyčajným vegetovaním. C. Hennig a G. Keller (1996) sa osobitne venovali syndrómu vyhorenia u učiteľov. Proces vyhorenia, ktorý chápu ako dôsledok dlhodobo pôsobiaceho stresu a zároveň nevhodného vysporiadavania sa s psychickou a telesnou záťažou, prebieha podľa týchto autorov v piatich fázach. 1. fáza nadšenie Učiteľ má vysoké ideály a veľmi sa angažuje pre školu. Snaží sa dať žiakom čo najviac, venuje im mimopracovný čas, snaží sa svoju prácu zlepšovať, je tvorivý, vymýšľa nové metódy, pripravuje originálne učebné pomôcky, atď. 2. fáza stagnácia Učiteľ zisťuje, že sa ideály nedarí v praxi realizovať. Prestáva pociťovať radosť zo svojej práce. Pod vplyvom tlaku učebných osnov, vedenia, problémových žiakov i ďalších činiteľov sa dostáva do stavu rezignácie. Stráca chuť experimentovať, dávať žiakom niečo navyše. Požiadavky žiakov, vedenia školy a rodičov začínajú učiteľa pomaly obťažovať. 3. fáza frustrácia Učiteľ vníma žiakov negatívne, na problémy s disciplínou reaguje častejšie donucovacími prostriedkami. Začína byť na žiakov alergický, aj bežné prehrešky zo strany žiaka pociťuje ako osobný útok. Škola je preň sklamaním. 4. fáza apatia Učiteľ vykonáva prácu len v nevyhnutnom rozsahu. Vyhýba sa kontaktu so žiakmi, ako i odborným rozhovorom s kolegami. Medzi učiteľom a žiakmi vládne nepriateľstvo. Učiteľ vážne pomýšľa na zmenu zamestnania. 5. fáza syndróm vyhorenia Posledná fáza predstavuje štádium úplného vyčerpania energetických zdrojov. 95 Eva Drotárová Syndróm burnout má svoje charakteristické prejavy. Jednotliví autori ich rozdeľujú podľa rôznych kritérií na vonkajšie a vnútorné, subjektívne a objektívne, na prejavy vyskytujúce sa v duševnej, citovej, telesnej a sociálnej rovine. Myron D. Rush (2003) rozlišuje dva kruhy prejavov vyhorenia: vonkajšie a vnútorné. a) Vonkajšie prejavy vyhorenia: b) Vnútorné prejavy vyhorenia: - aktivita vzrastá, produktivita - strata odvahy; zostáva rovnaká, resp. klesá; - strata osobnej identity a sebaúcty; - neustála podráždenosť; - strata objektívnosti; - chronická fyzická únava; - emocionálna vyčerpanosť; - neochota riskovať. - negatívny duševný pos
Related Search
Similar documents
View more...
We Need Your Support
Thank you for visiting our website and your interest in our free products and services. We are nonprofit website to share and download documents. To the running of this website, we need your help to support us.

Thanks to everyone for your continued support.

No, Thanks