Psychosociálne aspekty vzniku depresie vo vyššom veku a možnosti využitia skupinovej psychoterapie - PDF

Description
2016 Volume 18 Issue 1 ISSN (print) ISSN (on-line) sociální vědy a zdraví Available online at journal homepage:

Please download to get full document.

View again

of 11
All materials on our website are shared by users. If you have any questions about copyright issues, please report us to resolve them. We are always happy to assist you.
Information
Category:

Politics

Publish on:

Views: 9 | Pages: 11

Extension: PDF | Download: 0

Share
Transcript
2016 Volume 18 Issue 1 ISSN (print) ISSN (on-line) sociální vědy a zdraví Available online at journal homepage: Review article Psychosociálne aspekty vzniku depresie vo vyššom veku a možnosti využitia skupinovej psychoterapie The psychosocial aspects of the genesis of depression in old age and the possibilities of using group psychotherapy Katarína Kotradyová * Katolícka univerzita v Ružomberku, Teologická fakulta v Košiciach, Teologický inštitút, Ružomberok, Slovenská republika INFORMACE O ČLÁNKU Received: Received in revised form: Accepted: Published online: Keywords: Old age Depression Psychotherapy Isolation Loneliness Psychosocial aspects Group psychotherapy Older age ABSTRACT The author discusses a survey study on aging phenomenon, and describes its manifestations in the context of biological, psychological and social nature. We pay attention to the increase of mental disorders especially depression, which is subsequently discussed and characterized. The paper is primarily aimed at highlighting the aspects affecting the formation of depression, which occurs in older ages and in particular the aspects that we call psychosocial summary. The author, however, does not link the formation of depression only with psychosocial factors, and points out that the formation of depression in seniors is shared with physical limitations, natural disease, and cognitive changes, but these physical changes contribute to the development of negative social phenomena such as loneliness, isolation, loss of contact, etc. Depression in older age has a strong social background, which means its treatment carries certain specifics, especially in the context of combining medication with psychotherapy. Therefore, within the presented summarizing study, in the second part the author focuses on psychotherapy as one of the possible supporting medical activities. The author then defines psychotherapy when working with a senior, as a planned and controlled therapy through an immediate influence on senior s psyche. The author puts a group form of therapy to the foreground and at the same time examines individual psychotherapeutic attitudes, which are suitable for the offered group therapy and could be helpful in the treatment of depressive life periods of an elderly person. The meaning of senior group therapy is mainly based on the possibility to provide or restore social support, which is inevitable in one s old age. súhrn Autorka rozoberá v prehľadovej štúdii fenomén starnutia, pričom popisuje jeho prejavy v kontexte biologického, psychického a sociálneho charakteru. Upozorňuje pritom na nárast psychických ochorení, a to predovšetkým depresie, ktorú následne rozoberá a charakterizuje. Cieľom príspevku bolo predovšetkým poukázať na aspekty vplývajúce na vznik depresie, ktorá sa objavuje vo vyššom veku a ktoré súhrne nazý- * Korespondenční autor: Mgr. Katarína Kotradyová, PhD., Železničná 71, Spišské Vlachy, Slovenská republika; KONTAKT XVIII/3: ISSN (Print) ISSN (Online) Článek citujte takto: Kotradyová K. The psychosocial aspects of the genesis of depression in old age and the possibilities of using group psychotherapy. Kontakt 2016; 18(3): e194 e202; 213 Kľúčové slová: staroba depresia psychoterapia izolácia osamelosť psychosociálne aspekty skupinová psychoterapia vyšší vek vame psychosociálne. Autorka však nespája vznik depresie iba so psychosociálnymi aspektmi, upozorňuje totiž, že na vzniku depresie sa u seniorov podieľajú aj fyzické obmedzenia, prípadne fyzické ochorenia a kognitívne zmeny, avšak tieto fyzické zmeny prispievajú k rozvoju negatívnych sociálnych fenoménov, ako je osamelosť, izolácia, strata kontaktov a pod. Depresia vo vyššom veku má tak silný sociálny podtón, čo znamená, že jej liečba v sebe nesie určité špecifiká predovšetkým v kontexte kombinovania medikamentóznej liečby so psychoterapiou. V rámci predkladanej prehľadovej štúdie sa preto autorka v jej druhej časti zameriava na psychoterapiu ako jednu z možných podporných liečebných aktivít. Psychoterapiu pri práci so seniorom/ kou pritom vymedzuje ako plánovanú a kontrolovanú liečbu prostredníctvom bezprostredného vplývania na psychiku seniora/ky. Do popredia dáva skupinovú formu psychoterapie a zároveň rozoberá jednotlivé psychoterapeutické prístupy, ktoré sú v rámci poskytovania skupinovej psychoterapie vhodné a môžu pomôcť pri liečbe depresívnych epizód v živote staršieho jedinca. Význam skupinovej terapie u seniorov sa zakladá predovšetkým na možnosti poskytnutia, prípadne obnovenia sociálnej opory, ktorá je pre jednotlivca v období staroby nevyhnutná Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích, Zdravotně sociální fakulta. Published by Elsevier Sp. z o. o. All rights reserved. Úvod Podľa Litomerického [1] je starnutie zložitým a variabilným procesom, ktorý podlieha modifikácii prostredia, chemickým a fyzikálnym vplyvom, ale ovplyvňujú ho aj genetické faktory a choroby. Je to proces podmienený vplyvom času na funkciu orgánov i celého organizmu a vzťahuje sa na celú živočíšnu ríšu so špecifickými vekovými zmenami rôznych orgánových systémov. Starnutie je nevyhnutný a vo svojej podstate nepretržitý fenomén, ktorý sa objavuje v živote každého jedného človeka [2]. Tento proces je determinovaný tým, že je dlhodobo nakódovaný, nezvratný, neopakuje sa a zanecháva trvalé stopy. Proces starnutia ústi do staroby, pričom staroba ako etapa ľudského života nastáva na konci prirodzeného vývinového procesu indivídua [3]. Hrozenská [2] v tejto súvislosti tvrdí, že staroba ako jedna z neskorších fáz ontogenézy jedinca je prejavom a dôsledkom involučných a morfologických zmien, ktoré majú u ľudí rôznu variabilitu. Staroba sa pritom člení na určité, vekom ohraničené obdobia; ide o rannú starobu (od 60 do74 rokov), vlastnú starobu (od 75 do 89 rokov) a dlhovekosť (90 rokov a viac) [4]. V súvislosti s predkladanou témou pokladáme za dôležité vymedziť niektoré pojmy, ktoré so starnutím a starobou súvisia. Ide o pojmy: sénium termín zahrňujúci celú etapu veku človeka po 60 roku života; starší vek od 60 do 74, jednotlivec sa v tomto období označuje ako starší človek a je v období počiatočnej staroby, v edukačných aktivitách sa zaraďuje do skupiny mladých seniorov/iek; staroba od 75 do 89, kedy je jednotlivec v období vlastnej staroby, v edukácií sa zaraďuje medzi starších seniorov/iek; a dlhovekosť od 90 rokov vyššie [5]. Určiť to, kedy sa človek stáva starším je však veľmi relatívne. Pojmy senior/ka, senescent/ka, geront/ka, starší človek, človek v postproduktívnom respektíve poproduktívnom veku, dôchodca/ yňa, to sú termíny, ktoré sa v spoločenských vedách spájajú s obdobím starnutia a staroby. Zamýšľajúc sa nad čo najvý- stižnejším terminologickým vymedzením vzniká dilema, ktorý pojem vybrať. Domnievame sa, že práve pojem senior/ka je tým najetickejším a najadresnejším pomenovaním pre človeka staršieho vekového obdobia [6]. Paľa tvrdí, že problematika staroby je vždy komplexná, má súčasné biologický, psychologický a sociálny charakter. Základnou príčinou biologických zmien v starobe je opotrebovanie jednotlivých orgánov, spomalenie látkovej výmeny a zníženie schopnosti biologických adaptačných mechanizmov. V období starnutia dochádza ku kvalitatívnym posunom aj v oblasti myslenia, pamäte, motivácie či emócií. Nastáva celkové spomalenie psychických funkcií, čo sa prejavuje predovšetkým vo vnímaní a reagovaní. Vnímanie vzťahov, schopnosť tvoriť pojmy, schopnosť uvažovať a schopnosť abstrahovať vekom klesá, zatiaľ čo využívanie analógie pri riešení nových problémov, opierajúc sa o predchádzajúcu skúsenosť, sa vekom zvyšuje. Sociálny charakter starnutia súvisí často so schopnosťou prispôsobiť sa, pričom tá býva oslabená zmeneným funkčným stavom organizmu a jeho zvýšenou chorobnosťou. Sociálne starnutie ovplyvňuje taktiež schopnosť seniora/ky adaptovať sa na zmeny, ktoré staroba prináša [7, 8]. Staroba je tak etapou života, ktorú charakterizujú tak vonkajšie, ako aj vnútorné zmeny. Mení sa vkus človeka, jeho životný štýl, štandard, ubúdajú sociálne kontakty a pridružujú sa psychické a fyzické ochorenia. Veľkú skupinu ochorení seniorov/iek pritom tvoria práve psychické ochorenia a v rámci nich veľké, prípadne malé depresívne epizódy. Môžeme s určitosťou povedať, že samotné diskusie o špecifikách psychických chorôb v staršom veku trvajú pomerne dlhšiu dobu. Je pravdou, že niektoré diagnózy boli odbornou verejnosťou zadefinované v tom zmysle, že sú pre starobu typické. Ide napríklad aj o označenie samotnej endogénnej depresie v starobe, ktorá sa začala pomenovávať ako involučná depresia [9]. Takéto vnímanie depresie v staršom veku však nič nemení na fakte, že neliečená, prípadne nediagnostikovaná depresia nesporne ohrozuje kvalitu života a v nemalej miere aj skracuje život seniora/ ky. Jedincom, ktorí sú postihnutí depresiou, však môže bez 214 ohľadu na vek pomôcť adekvátne zvolená a realizovaná liečba. Involučná depresia seniorov/iek je pritom spojená nielen s involučnými zmenami, ale aj s negatívnymi životnými situáciami, ktoré sa v staršom veku objavujú častejšie ako v období produktívneho života. Epidemiologické údaje a diagnostika depresie Depresia je vo svojej podstate poruchou nálady. Medzi základné príznaky depresie patrí chorobne smutná, skleslá nálada, obavná, stiesnená, zúfalá, bezradná nálada, beznádej, bezvýchodiskovosť, pesimistická nálada, často sa vyskytuje aj úzkosť, napätie, bezdôvodný strach alebo podráždenosť (iritabilita), rozladenosť (dysfória), precitlivenosť, kolísanie nálady (emočná labilita), anhedónia (neschopnosť prežívať radosť) a pokles energie a zvýšená unaviteľnosť [10]. Depresia pritom patrí v súčasnej dobe medzi najčastejšie vyskytujúce sa psychiatrické ochorenia. Jej výskyt je u žien dvojnásobne vyšší ako u mužov a prepuknúť môže v každom veku. Neliečená depresívna epizóda trvá 6 24 mesiacov, napriek tomu sa takmer 12 % pacientov nezotaví ani po piatich rokoch od jej ukončenia. Podľa závažnosti je depresia rozdeľovaná na ľahkú, strednú a ťažkú (veľkú) [10, 11]. Depresia nie je bežná podráždenosť, krátka rozladenosť, skleslosť alebo smútok. Tieto tzv. depresívne stavy sa vyskytujú pri zlom počasí, po únavnej celodennej práci, pri nevyspatí alebo množstve povinností, pričom tieto stavy je možné prekonať a úspešne zvládnuť zvýšeným pohybom, odpočinkom, spánkom, jedlom alebo zvýšeným podávaním vitamínov [10]. V kontexte diferenciálnej diagnostiky a komorbidity depresie je potrebné odlíšiť depresiu od zhoršenej nálady alebo od zármutku po strate blízkeho človeka. Zhoršená nálada, zármutok nad stratou blízkej osoby alebo stratou dôležitých hodnôt sú častými psychickými prejavmi a patria medzi bežnú ľudskú skúsenosť. V mnohých prípadoch smútku alebo zármutku sa však nejedná o depresiu, a preto je zámena s depresívnou poruchou neadekvátna [11]. V symptológii chronického smútku alebo žiaľu totiž absentujú na seba zamerané určité kognitívne rysy, ale i pocity beznádeje, ktorá sú iracionálne a trvalé, pričom je tento stav spájaný so samovražednými predstavami a bezcennosťou [12]. U jedinca, ktorý trpí depresívnou poruchou, sú na základe psychiatrického vyšetrenia zistené: minimálne 4 depresívne príznaky, ktoré trvajú minimálne 2 týždne, sú intenzívne a trvalé a zhoršujú fungovanie človeka v rozličných oblastiach života [10]. Pri diagnostike depresie sa zameriavame na oblasť psychologickú, sociálnu a biologickú. V biologickej oblasti skúmame poruchy spánku, stravovacie návyky a pokles energie. V rámci sociálnej oblasti hľadáme zdroje sociálnej podpory, ale zaujímajú nás aj sociálne vzťahy, oblasť finančného zabezpečenia a bývania. V psychologickej oblasti kladieme dôraz na prežívanie pacientovho sebaobrazu vo vzťahu k okoliu a jeho porovnávanie so sebou samým [13]. Praško a Možný [14] zaraďujú medzi prejavy depresie predovšetkým všeobecný pokles záujmov, pretrvávajúce myšlienky na samovraždu, nedostatočné sústredenie sa, neschopnosť tešiť sa, pesimizmus, zhoršenú náladu, pocity viny, beznádej, ale i telesné príznaky ako bolesť v chrbte, bolesť brucha a hlavy alebo kolísanie váhy. Depresia v súčasnosti podľa Andersona [15] postihuje % ľudí, ktorí sú starší ako 65 rokov. Prevalencia ťažkej depresie sa u tejto vekovej skupiny pohybuje na úrovni 5,7 % a tzv. subsyndrómová depresia (depresia s 2 4 diagnostickými znakmi a známkami poruchy sociálnych funkcií) sa prejavuje u približne 15 % seniorov/iek [16]. Čo sa týka Slovenskej republiky, tak tzv. veľká (ťažká) depresia sa zistila u 14 % všeobecnej populácie vo veku 60 rokov a viac, pričom depresívne príznaky boli zistené u 24,5 % seniorov/ iek [17]. Najčastejším sprievodným symptómom pri depresiách v tejto vekovej skupine je úzkosť. Takmer polovica pacientov s depresiou nad 60 rokov totiž trpí okrem iných sprievodných príznakov depresie aj psychickou úzkosťou [18]. Depresia, ktorá sa vyskytuje u seniorov/iek, je v súčasnej dobe obrovským problémom v otázke verejného zdravia. Toto psychické ochorenie má vysokú prevalenciu, je často spájané s ďalším ochorením, má negatívny vplyv na kvalitu života a v neposlednom rade zvyšuje počet návštev v zdravotníckych zariadeniach [19]. Mnoho seniorov/iek, žiaľ, nechce vyhľadať psychiatrickú liečbu, ktorá by mohla odstrániť alebo aspoň zmierniť ich ťažkosti a vrátiť ich na predošlú úroveň svojho prežívania a svojej pracovnej činnosti. Má to nasledujúce dôsledky: 25 % seniorov/iek trpí príznakmi psychického ochorenia, pričom mnohí liečbu nevyhľadávajú; seniori/ky predstavujú iba 2 % pacientov, ktorí navštevujú privátne psychiatrické ambulancie, a iba 1,5 % priamych nákladov na liečbu psychických ochorení je vynaložených na liečbu seniorov/iek [20]. Depresia je pritom najčastejšou príčinou emočného utrpenia v neskoršom živote a je spojená so značnými stratami v kvalite života a často sa vyskytuje v kontexte fyzickej a kognitívnej poruchy [21]. Príčiny vzniku depresie v starobe Medzi najčastejšie príčiny depresie sa u seniorov/iek uvádza znížená funkcia neurotransmitérov, alkoholizmus, depresia v rodine, zvýšená kritičnosť a nepriateľskosť partnera, absencia či nedostatok dôverných vzťahov, nedostatočná sociálna opora alebo nedostatok sebadôvery [11]. S rastúcim vekom pritom klesá význam vrodenej dispozície pre rozvoj depresie, zároveň však rastie význam exogénnych biologických a psychosociálnych aspektov [22, 23]. Biologické aspekty, ktoré sa podpisujú na vzniku depresie, uvádzame v tabuľke 1. Tabuľka 1 Biologické aspekty podmieňujúce vznik depresie u seniorov/iek Biologické aspekty Zdroj: [24] Vekové zmeny na mozgu Zmeny endokrinného systému Hyperaktivita kortikolibelínu v hypotalame Znižovanie aktivity serotonínergického systému Strata dopamínergických a noradrenergických neurónov v niektorých mozgových štruktúrach Znížená koncentrácia noradrenalínu a dopamínu v mozgu 215 Warren [25] tvrdí, že u seniorov/iek, u ktorých sa objaví depresia, existujú väčšinou aj neurologické abnormality, vrátane deficitov pri neuropsychologických testoch. Okrem toho sa za významný biologický prediktor vzniku depresie u seniorov/iek považuje fyzické ochorenie. Vzťah medzi depresiou a koexistujúcou chorobou pritom môže byť obojsmerný. Zdravotné problémy, ako je napr. chronická bolesť, môžu totiž zvýšiť náchylnosť k depresii a depresia samotná zhoršuje naopak niektoré ochorenia. Aspekty, ktoré vedú k rozvoju neskorej depresie, pravdepodobne obsahujú zložité interakcie genetických zraniteľnosti, kognitívne diatézy a s vekom súvisiace neurobiologické zmeny s určitým typom stresujúcich udalostí, ktoré sa vyskytujú častejšie práve na konci života. Sprievodné self-kritické myslenie môže pritom zhoršiť a udržiavať depresívny stav. S vekom sa znižuje psychická zraniteľnosť, pričom medzi ochranné faktory patrí vyššie vzdelanie, dobrý sociálno-ekonomický status, dobré zdravie a dobré kognitívne funkcie, ale i zapojenie seniora/ky do hodnotných činností, nevynímajúc rôzne náboženské zapojenia [22]. Pod vznik depresie u seniorov/iek sa však podpisujú vo veľkej miere aj psychosociálne aspekty, ako je napr. nepriaznivá finančná situácia, strata blízkych osôb, ale i osamelosť. Podľa Alexopoulosa [26] až 14 % seniorov/iek, ktorí/é stratili celoživotného partnera, je priamo ohrozených vznikom ťažkej depresie. Warren [25] psychosociálne aspekty uvádza v kontexte tzv. psychosociálnych stresorov, kde podobne ako Alexopoulos zaraďuje na prvé miesto úmrtie blízkeho človeka, ktoré môže vyvolať depresívne epizódu. Involučná depresia je pritom najčastejšie spájaná s fyzickou chorobou alebo zdravotným postihnutím a na psychosociálne aspekty sa neprihliada v dostatočnej miere. Je však potrebné uvedomiť si, že veľkú skupinu príčin vzniku depresie spôsobujú práve spomínané psychosociálne aspekty, medzi ktoré radíme nielen negatívne životné udalosti, ale i sociálnu izoláciu a v neposlednom rade aj z nej vyplývajúcu osamelosť. Sociálna izolácia a osamelosť seniorov/iek sa nám pritom javí ako dôsledok alebo priamy dopad niektorých negatívnych životných udalostí. Anderson [15] v tejto súvislosti pokračuje v kontexte toho, že izolácia a osamelosť seniorov/iek vedie nielen ku vzniku depresie, ale i k samovraždám seniorov/iek. Negatívnym determinantom, ktorý sa podpisuje na vzniku depresiu u seniorov, sú tak nesporne závažné životné udalosti. V rodinnej anamnéze seniorov/iek, u ktorých bola diagnostikovaná depresia, je možné u % vystopovať zmenené životné udalosti, ktoré v sebe nesú negatívny náboj. Tieto životné udalosti sa vyskytli niekoľko dní, prípadne niekoľko mesiacov pred prepuknutím samotnej depresie. Muhwezi et al. [27] medzi tieto závažné životné udalosti zaradzují okrem choroby aj úmrtie v rodine, presťahovanie, manželské problémy, silné pripútanie na domov, spoločenskú izoláciu, ale aj nedostatok priateľov. Medzi najvýznamnejší stresor však patrí smrť člena rodiny. Cacioppo a Cacioppo [28] poukazují na to, že výskum v oblasti sociálnej epidemiológie pri depresii v paradigme psychosociálnych aspektov, prípadne psychosociálnych rizík, naznačuje, že absencia pozitívnych sociálnych vzťahov seniora/ky je významným rizikovým faktorom pre široko založené morbidity a mortality. Autor pokračuje v paradigme toho, že povaha týchto spoločenských vzťahov a mechanizmov je významná, pretože populácia starne a náklady na zdravotnú starostlivosť súvisiace s chronickým psychickým ochorením stúpajú. Je preto potrebné zistiť, do akej miery sa senior/ka cíti v sociálnom svete izolovaný/á (osamelý/á). Dôkazy naznačujú, že osamelosť zvyšuje emocionálnu citlivosť k sociálnym hrozbám a motivuje tak obnovu sociálnych kontaktov, ale tiež môže narušiť výkonnú funkciu, spánok a vo veľkej miere aj duševnú pohodu. V súvislosti s osamelosťou a následným vznikom
Related Search
Similar documents
View more...
We Need Your Support
Thank you for visiting our website and your interest in our free products and services. We are nonprofit website to share and download documents. To the running of this website, we need your help to support us.

Thanks to everyone for your continued support.

No, Thanks