Pracovné podmienky v typických, netypických a veľmi netypických zamestnaniach na Slovensku: mapovacia štúdia 1 - PDF

Description
175 Pracovné podmienky v typických, netypických a veľmi netypických zamestnaniach na Slovensku: mapovacia štúdia 1 Pavol Baboš, PhD. 2 ABSTRACT This paper studies the working conditions of workers with

Please download to get full document.

View again

of 23
All materials on our website are shared by users. If you have any questions about copyright issues, please report us to resolve them. We are always happy to assist you.
Information
Category:

Technology

Publish on:

Views: 5 | Pages: 23

Extension: PDF | Download: 0

Share
Transcript
175 Pracovné podmienky v typických, netypických a veľmi netypických zamestnaniach na Slovensku: mapovacia štúdia 1 Pavol Baboš, PhD. 2 ABSTRACT This paper studies the working conditions of workers with different forms of typical and atypical work contracts. The paper uses the European Working Conditions Survey from 2005 and 2010 which allows following the trends over time. The study has two main goals. In the first part it aims to map the structure of working contracts with regard to socio-demographic and geographic structure of labour force. In the second part this study investigates the primafacie relationships between the work contracts and working conditions. Firstly, the main findings reveal that the use of the a/typical working contracts has changed between 2005 and 2010 and is conditioned especially by sector, region and workers age. Secondly, the results do not support the thesis that atypical workers would be exposed to worse working conditions than typical workers. Abstrakt Táto štúdia skúma súvislosti medzi rôznymi typmi pracovných zmlúv a pracovnými podmienkami, ktorým sú vystavení pracovníci s jednotlivými pracovnými zmluvami. V štúdii sú využité dáta Európskeho prieskumu pracovných podmienok z roku 2005 a 2010, čo umožňuje zároveň zachytiť niektoré trendy v časovom rozmedzí piatich rokoch. Štúdia má dva hlavné ciele. V prvej časti je zmapovaná štruktúra pracovných zmlúv s ohľadom na rôzne socio-demografické a geografické charakteristiky. V druhej časti práca mapuje súvislosti medzi typom pracovnej zmluvy a pracovnými podmienkami, ktorým sú jednotliví pracovníci vystavení. Vzhľadom na cieľ práce a charakter údajov sa najviac využívajú nástroje deskriptívnej štatistiky, kontingenčné tabuľky a ich grafické znázornenie. Medzi hlavné 1 Vydanie tejto publikácie bolo podporené Centrom excelentnosti SAV CESTA - Zmluva č. III/2/ Prognostický ústav SAV, Šancová 56, Bratislava, 176 závery patrí najmä zistenie, že štruktúra využívania rôznych typov pracovných zmlúv sa medzi rokmi 2005 a 2010 zmenila a je podmienená najmä geograficky, sektorovo a tiež vekom pracovníka. Na druhej strane výsledky nepodporujú tvrdenie, žeby pracovníci s atypickými alebo veľmi atypickými zmluvami boli vystavení všeobecne horším pracovným podmienkam ako typický zamestnanci. Kľúčové slová Pracovné podmienky, dočasná práca, práca na čiastočný úväzok, EWCS 177 Úvod Západná Európa je svedkom nárastu počtu ľudí, ktorí majú rôzne formy atypických pracovných zmlúv od osemdesiatych rokov. V medzinárodnej literatúre prevláda konsenzus, že tento proces je dôsledkom tlakov na flexibilizáciu trhov práce. V uplynulej dekáde sa tento trend nevyhol ani Slovensku, hoci v porovnaní so starými členskými štátmi EÚ je na Slovensku stále viac typických pracovných zmlúv. Tento vývoj považujeme za potrebné skúmať z viacerých dôvodov. Iný typ pracovných zmlúv ako štandardné plný pracovný úväzok na dobu neurčitú totiž so sebou prinášajú mnohé pozitívne aj negatívne stránky. Na jednej strane, tento typ flexibility pracovných zmlúv môže pomáhať pri zvyšovaní zamestnanosti a integrácii do trhu práce rôzne znevýhodnené skupiny obyvateľstva (ženy po materskej dovolenke či čerstvých absolventov bez pracovných skúseností). Na druhej strane, výskumy z krajín západnej Európy ukazujú, že atypické pracovné zmluvy sú často spojené s nižším príjmom, sťaženým prístupom k tréningu a dovzdelávaniu či horším pracovným podmienkam. Existuje množstvo komparatívnych štúdii, ktoré porovnávajú vývoj používania atypických pracovných zmlúv v Európe (napr. Riso 2010). Avšak chýbajú práce, ktoré by detailnejšie zmapovali situáciu na Slovensku, spolu s vývojom za uplynulé obdobie. Práve v tejto štúdii si kladieme za cieľ vyplniť túto medzeru. Štúdia má teda primárne exploratívny a empirický charakter. Kladieme si v nej dva hlavné ciele. Po prvé, vykresliť vývoj používania atypických pracovných zmlúv na Slovensku a odhaliť isté súvislosti medzi jednotlivými typmi pracovných zmlúv na jednej strane a socio-demografickými a geografickými charakteristikami na strane druhej, a pracovnými podmienkami na strane druhej. Po druhé, práca má zmapovať zjavný (prima facie) súvis medzi typom pracovných zmlúv a pracovnými podmienkami, ktorými sú daní pracovníci vystavení. Empirická analýza využíva údaje Európskeho prieskumu pracovných podmienok, vlny z rokov 2005 a Tieto analyzujeme najmä pomocou kontingenčných tabuliek a pre lepšiu pochopiteľnosť uvádzame grafické znázornenie. Použitie dvoch vĺn prieskumu nám zároveň umožňuje pozorovať aj trend v danom časovom rozmedzí. Po úvodnej časti sa práca venuje teoretickým východiskám skúmania neštandardnej práce najmä v Európe. V tejto časti práce tiež uvádzame aj stručný prehľad legislatívnych noriem, ktoré rôzne typy pracovných zmlúv definujú. Po teoretickej časti nasleduje prvá empirická časť, ktorá mapuje socio-ekonomickú a demografickú štruktúru používania rôznych typov 178 zmlúv. Druhá empirická časť následne analyzuje súvis medzi pracovnými zmluvami a pracovnými podmienkami pracovníkov. V závere sumarizujeme hlavné zistenia a diskutujeme ich možné implikácie pre verejnú politiku, ako aj výzvy do ďalšieho výskumu. Atypické zmluvy a pracovné podmienky: teória V súčasnosti neexistuje jednoznačná zhoda na presnej definícii atypickej (synonymicky aj neštandardnej) práci. Európska komisia pri regulácii trhu práce a zavádzaní novej legislatívy spojenej s atypickými pracovnými zmluvami do tejto kategórie jednoznačne zaradila prácu na dobu určitú (1999/70/EC) a prácu na kratší pracovný čas (1997/81/EC). Publikácie medzinárodných organizácií sa hranicu medzi štandardnou a neštandardnou prácou pokúsili vymedziť určením znakov, ktoré musí spĺňať štandardná pracovná zmluva. Tronti, Ceccato a Cimino (2004) zobrali do úvahy stabilitu, dĺžku a sociálne aspekty pracovného pomeru. Z logiky veci teda medzi atypické zmluvy radia pracovné zmluvy na dobu určitú a na kratší pracovný čas a tiež typy zmlúv, ktoré neposkytujú štandardné pracovné práva pre danú krajinu. Greenwood a Hoffmann (2002) v publikácii Medzinárodnej organizácie práce ešte k predošlým kritériám ešte pridali miesto výkonu práce a podmienku práce pre jedného zamestnávateľa. Medzi atypickú prácu tak negatívnym vyčlenením zaradili prácu z domu, teleprácu a dočasnú agentúrnu prácu. Slovenské právne predpisy termín atypickej alebo neštandardnej práce nepoužívajú. Avšak zo štruktúry zákona možno vyčítať, aké typy pracovných zmlúv sa podľa Zákonníka práce považujú za iné než štandardné. Konkrétne sú to práca na dobu určitú, práca na kratší pracovný čas, telepráca a domácka práca. Dočasnú agentúrnu prácu upravuje osobitný zákon 3. Ako vidno, existuje základná zhoda na istých typoch pracovných zmlúv, ktoré medzinárodné organizácie, Európska únia a slovenská legislatíva považujú za atypické. Vedecká literatúra sa však často neobmedzuje iba na vyššie spomenuté formy neštandardnej práce. V štátoch, kde to zákony povoľujú, sa medzi atypickú práca počíta aj práca na základe ústnej dohody 4. Pri voľnejšom chápaní toho, čo ešte je odklonom od štandardnej práce so zmluvou na dobu neurčitú a plný pracovný čas, by sme medzi atypickú formu práce mohli zaradiť aj prácu vykonávanú samostatne zárobkovo činnými osobami (SZČO). Schmid (2010) vo svojej štúdii zahŕňa medzi atypickú prácu aj tento typ práce. Aj keď svoje rozhodnutie explicitne nevysvetľuje, v štúdii uvádza, že viac než dve tretiny SZČO sa vráti v istom 3 Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti 4 Riso (2010, str. 7) spomína príklad Estónska, kde sa táto forma dohody môže použiť v prípade, že výkon práce trvá kratšie ako dva týždne. 179 časovom rozmedzí k závislej práci. To môže naznačovať, že závislá práca so zmluvou na dobu neurčitú a plný pracovný čas je pre väčšinu ekonomicky aktívnych ľudí ideálnou formou práce, od ktorej sa iné formy vzďaľujú. Medzi neštandardné formy práce zaradili prácu SZČO aj Arum a Mueller (2004), Strohmeyer a Tonoyan (2007) a tiež Delmar a kol. (2008). Okrem vyššie spomenutých atypických foriem práce existujú aj ďalšie, napríklad práca načierno, brigáda, a pod. Avšak, ako upozorňuje Riso (2010), empirický výskum sa často musí pri skúmaní atypických foriem práce obmedziť na typ dát, ktoré sú dostupné. V tejto štúdii využívame údaje Európskeho prieskumu pracovných podmienok (European Working Conditions Survey / EWCS), preto aj vymedzenie neštandardných pracovných zmlúv, s ktoré budeme skúmať, sa musí prispôsobiť prístupným údajom. Za atypickú prácu teda budeme považovať, ak nebude určené inak, nasledovné typy pracovných vzťahov: práca na dobu určitú a plný pracovný čas práca na dobu určitú na kratší pracovný čas práca na dobu neurčitú na kratší pracovný čas domácka práca a telepráca práca vykonávaná SZČO na kratší pracovný čas práca vykonávaná SZČO na plný pracovný čas Okrem konceptu neštandardnej, alebo veľmi atypickej práce sa postupne vo vedeckej literatúre rozvíja aj koncept veľmi atypickej práce (Riso, 2010; Broughton, Biletta & Kullander, 2010). Konkrétne ide o formu atypickej práce, ktorej zmluvné podmienky sú minimálne buď z hľadiska trvania zmluvy, alebo pracovného času. Konsenzus vo vedeckej literatúre, ako veľmi atypickú prácu definovať, je nasledovný. Práca je na kratší pracovný čas než 10 hodín (vrátane), pracovná zmluva je na šesť (alebo menej) mesiacov, alebo je pracovná zmluva nepísaná. V tejto práci sme sa rozhodli brať do úvahy veľmi atypickú prácu ako podtyp atypickej práce z dvoch dôvodov. Prvým je jednoducho výskumná zvedavosť, otázka, do akej miery je veľmi atypická práca na Slovensku rozšírená a aká jej súvislosť práve tohto typu práce s pracovnými podmienkami, ktoré skúmame. Druhý dôvod je viac metodologicko-pragmatický. Bez vyčlenenia veľmi atypickej práce ako samostatnej kategórie by sme neboli schopní dôkladne zmapovať vývoj štruktúry pracovných zmlúv. Mohlo by sa teoreticky stať, že zmena postihne najviac presuny medzi typickou a veľmi atypickou prácou. Bez tejto samostatnej kategórie by 180 sme však mohli mylne usudzovať, že postihnutá bola kategória atypických pracovných zmlúv v tradičnom chápaní. Výskum v oblasti industriálnych a pracovných vzťahov sa zhoduje na tom, že ľudia vykonávajúci atypickú prácu majú väčšiu pravdepodobnosť byť vystavení horším pracovným podmienka, prípadne byť finančne horšie ohodnotený alebo mať sťažený prístup k firemným benefitom (Goudswaard & Andries, 2002; Riso, 2010; Schmid, 2010; a ďalší). Goudswaard a Andries (2002) porovnávali pracovníkov so štandardnou pracovnou zmluvou s pracovníkmi so zmluvou na dobu určitú alebo na kratší pracovný čas v 15 starých členských štátoch EÚ. Ich zistenia naznačujú, že atypická práca je spájaná s nižšou istotou príjmu a sťaženým prístupom k školeniam. Daubas-Letourneux a Thébaud-Mony (2003) sa zamerali na porovnanie rovnakých skupín pracovníkov s ohľadom na obmedzujúce pracovné podmienky. Ich závery tvrdia, že neštandardní pracovníci sú často menej samostatní pri práci, nemôžu dostatočne diskutovať o pracovných podmienkach a vykonávajú jednoduchšie typy činností. Výskum organizácie OECD (2008) naznačuje, že typ práce je dôležitým prediktorom dobrej mentálnej kondície (mental well-being). Závery tejto štúdie tvrdia, že najmä prechod zo štandardnej na neštandardnú prácu, či už ide o typ zmluvy alebo počet hodín, má nepriaznivý účinok na mentálne zdravie. Aj keď štúdia zároveň priznáva, že stav nezamestnanosti alebo neaktivity má na mentálne zdravie horší vplyv než akýkoľvek typ práce, hoci aj neštandardnej. Existuje veľké množstvo literatúry, ktorá poukazuje na rôzne charakteristiky spojené s atypickou prácou. Zväčša ide o zhoršené pracovné podmienky, horšie vyhliadky na kariérny rast, menší pocit spokojnosti a s tým súvisiacej kvality života, ale tiež merateľný negatívny efekt na zdravotný stav. V nasledujúcej časti tejto štúdie sa empirická analýza zameriava na práve na mapovanie súvislosti medzi atypickosťou zamestnania a spomínanými vplyvmi. Zároveň túto súvislosť porovnávame v čase, aby sme tak vedeli zmapovať zmenu medzi rokmi 2005 a Atypická práca na Slovensku 2005 až 2010 Empirická časť práce využíva Európsky prieskum pracovných podmienok (EWCS) z rokov 2005 a Dizajn a otázky tohto prieskumu sú vhodné pre tento typ analýzy, pretože sa zameriavajú práve na rôzne formy pracovných zmlúv a sprievodné pracovné podmienky. 181 Mnohé otázky majú rovnaké znenie a rovnaké škálovanie vo vlnách 2005 a 2010, čo umožňuje sledovanie časových trendov. Predtým, než sa pustíme do mapovania štruktúry práce a pracovných podmienok, je nutné pripomenúť, že cieľovou skupinou, teda vzorkou prieskumu EWCS sú ľudia, ktorí nejaký typ práce majú. Preto je na mieste pripomenúť, že pri hodnotení zmien v podiele jednotlivých typov pracovných zmlúv je zohľadnená iba štruktúra pracujúcej časti obyvateľstva, avšak nie zmena v počte celkovo zamestnaných, nezamestnaných či neaktívnych ľudí. 5 Pre lepšiu ilustráciu sme sa rozhodli mapovať vývoj v komparatívnej perspektíve: vývoj na Slovensku porovnávame s priemerom v pätnástich starých členských štátoch EÚ a desiatich nových členských štátoch EÚ (vrátane Chorvátska, bez Slovenska). Tabuľka č. 1 nižšie ukazuje podiel rôznych typov práce. Ako vidno, podiel ľudí s typickou pracovnou zmluvou na Slovensku medzi rokmi 2005 a 2010 klesol o necelé tri percentuálne body. 6 V priemere má zmena v podiele typických pracovných zmlúv v starých aj nových členských štátoch približne rovnakú veľkosť ako na Slovensku. Avšak s tým rozdielom, že v EÚ10 aj EÚ15 sa tento podiel mierne zvýšil. Druhým pozoruhodným pozorovaním je, že podiel atypických pracovných zmlúv vyzerá byť medzi rokmi 2005 a 2010 stabilný, iba s veľmi malými až zanedbateľnými zmenami v hodnote 0,6 percentuálneho bodu. Rovnako zanedbateľné zmeny sú aj v podieloch učňov či stážistov. Povšimnutiahodné však je, že vo všetkých porovnávaných regiónoch ide o pokles podielu stážistov. Tabuľka 1: Podiel pracovných zmlúv v starých, nových členských štátoch EÚ a na Slovensku EU15 EU10 SK Typická pracovná zmluva Atypická pracovná zmluva Veľmi atypická pracovná zmluva Učeň alebo stážista Zdroj: EWCS 2005, Celková zamestnanosť na Slovensku bola podľa Eurostatu v roku 2005 na úrovni 57,7%, v roku 2010 na úrovni 58,8% (veková skupina rokov). 6 Tieto hodnoty sú stredovými hodnotami, po vážení s ohľadom na výber vzorky (sampling weight) a zaujatosť z dôvodu neochoty odpovedať pri vybraných skupinách obyvateľstva (non-response bias). Pri zohľadnení 95% intervalu spoľahlivosti by sa podiel typických pracovných zmlúv pohyboval v roku 2005 medzi 66,18% a 72,75% a v roku 2010 medzi 63,33% a 70,13%. 182 Tretí riadok s podielom ľudí s veľmi atypickou zmluvou je tým dielom mozaiky, ktorý vysvetľuje pokles podielu typických pracovných zmlúv. Na Slovensku sa medzi rokmi 2005 a 2010 zvýšil podiel veľmi atypických zmlúv o 2,57 percentuálneho bodu. Priemerná zmena v krajinách EÚ15 alebo EÚ10 je v podobnom rozsahu, avšak v nich sa podiel veľmi atypických zmlúv zvyšoval. Celkovo sa však dá zhodnotiť, že aj napriek významne zmeneným vonkajším ekonomickým podmienkam sa výrazne štruktúra pracovných zmlúv nemenila. Neznamená to však, že aj tí istí ľudia si udržali rovnaké pracovné zmluvy v priebehu piatich rokov. Je teoreticky možné, že veľká skupina pracovníkov s typickou zmluvou prešla na veľmi atypickú zmluvu a naopak. Tabuľka číslo dva detailnejšie mapuje vývoj jednotlivých typov neštandardnej práce. Na Slovensku možno pozorovať významnejšie zmeny v štruktúre neštandardnej práce iba v dvoch kategóriách. Zreteľnejší je pokles podielu samostatne zárobkovo činných osôb s plným pracovným časom, a nárast podielu veľmi atypických pracovných pozícií, ktoré sme spomínali už vyššie. Prvá z pozorovaných zmien je, zdá sa, trendom vo viacerých častiach Európy. Pokles podielu SCČO s plným pracovným časom možno pozorovať aj v EÚ15 a EÚ10, hoci miernejší. Avšak nárast podielu veľmi atypických pracovníkov je v protiklade s priemernými hodnotami zo zvyšnej časti Európskej únie. Tabuľka 2: Štruktúra neštandardných pracovných zmlúv Forma neštandardnej práce EU15 EU10 SK Rok Plný prac. čas, Doba určitá Plný prac. čas, SZČO Kratší prac. čas, Doba neurčitá Kratší prac. čas, Doba určitá Kratší prac. čas, SZČO Veľmi atypická Agentúra dočasného zam Učeň alebo stážista Zdroj: EWCS 2005, 2010 Štruktúra pracovných zmlúv na Slovensku V tejto časti štúdie je analyzovaná štruktúra pracovných zmlúv z hľadiska niekoľkých demografických či geografických kategórií (vek, pohlavie, región či pracovný sektor). Cieľom tejto časti je zmapovať, ktoré skupiny pracovníkov sú viac či menej náchylný ocitnúť 183 sa v postavení atypického alebo veľmi atypického pracovníka. Zároveň sa pozeráme na to, ako sa štruktúra pracovných zmlúv v daných kategóriách zmenila medzi rokmi 2005 a Vzhľadom na početnosť vzorky delíme v tejto časti štúdie pracovné zmluvy na typické, atypické a veľmi atypické. Detailnejšie delenie s viacerými podkategóriami, napríklad podľa pracovného času, doby trvania pracovnej zmluvy a ďalších charakteristík, by si vyžadovalo väčšiu vzorku pri súčasnej snahe zachovať istý stupeň výpovednej hodnoty takejto deskriptívnej analýzy. Graf č. 1 je zobrazuje štruktúru pracovných zmlúv podľa pohlavia. Medzi ženami bola v roku 2005, rovnako ako aj v roku 2010 viac využívaná typická práca než u mužských pracovníkov, a to približne o 4 percentuálne body. Naopak, atypická práca bola využívaná viac u mužov, v porovnaní so ženami o približne 3,5 percentuálneho bodu. Využívanie veľmi atypickej práce nebolo významne odlišné medzi pohlaviami v rokoch 2005 ani Pokiaľ ide o časový trend, môžeme konštatovať, že štruktúra pracovných zmlúv podľa pohlavia sa v skúmanom období výrazne nezmenila. Graf 1: Štruktúra pracovných zmlúv v rokoch 2005 a 2010 podľa pohlavia 100 6,41 6,49 5 4, ,45 22,05 28,1 24, ,14 71,46 66,43 70,65 Muži Ženy Muži Ženy Typická práca Atypická práca Veľmi Atypická práca Poznámka: Graf zobrazuje podiel jednotlivých typov práce (typická, atypická a veľmi atypická) podľa rokov a pohlavia. Os y (vľavo) predstavuje kumulatívny percentuálny podiel pracovných zmlúv Zdroj: EWCS 2005, 2010 Významnejšie zmeny možno pozorovať v štruktúre pracovných zmlúv podľa vekových kategórií, zobrazenej v grafe č. 2. Najmä vo vekovej kategórii mladších ľudí (do 30 rokov) 184 a ľudí v dôchodkovom veku (nad 64 rokov) je možné pozorovať nárast podielu veľmi atypických pracovných zmlúv. Zatiaľ čo v
Related Search
Similar documents
View more...
We Need Your Support
Thank you for visiting our website and your interest in our free products and services. We are nonprofit website to share and download documents. To the running of this website, we need your help to support us.

Thanks to everyone for your continued support.

No, Thanks