POSTOJ KRESŤANA K UTRPENIU DRUHÉHO. Mária Orgonášová - PDF

Description
POSTOJ KRESŤANA K UTRPENIU DRUHÉHO Mária Orgonášová Je nevyhnutné usilovať sa, aby všetci mali prístup k dobrám, ktoré sú potrebné pre čestný a činný život; každému treba zabezpečiť možnosť trvalej práce,

Please download to get full document.

View again

of 11
All materials on our website are shared by users. If you have any questions about copyright issues, please report us to resolve them. We are always happy to assist you.
Information
Category:

Math & Engineering

Publish on:

Views: 2 | Pages: 11

Extension: PDF | Download: 0

Share
Transcript
POSTOJ KRESŤANA K UTRPENIU DRUHÉHO Mária Orgonášová Je nevyhnutné usilovať sa, aby všetci mali prístup k dobrám, ktoré sú potrebné pre čestný a činný život; každému treba zabezpečiť možnosť trvalej práce, podporovať formy sociálnej solidarity voči najviac postihnutým vrstvám a chrániť základné demokratické práva všetkých občanov. Ján Pavol II. Nebojte sa Abstract. The use of legislation, universal design, provision of proper accommodation, influx of information, communication possibilities as well as proper working opportunities to remove barriers from the lives of disabled are considered to be the keys for the creation of equal opportunities for people suffering by serious disability. The importance of legislation in the process is undeniable, but legislation itself is not able to bring the solutions unless people stop their indifference to the problems, or unless they stop using legislation to explain why things can not be done instead of using the legislation to provide the solution. Here is an open platform for Christians in all professions. Úvod Aj pri najlepšej zdravotnej starostlivosti a často práve vďaka život zachraňujúcim možnostiam lekárskej vedy, vždy budú medzi nami, s nami, alebo možno niekde v anonymnom prostredí sociálneho zariadenia žiť ľudia, ktorých podmienky života nie sú štandardné, ktorých život je poznačený fyzickým alebo psychickým utrpením a často musia prekonávať veľa prekážok, aby si zachovali možnosť žiť ľudsky dôstojne a tvorivo napriek zdravotným znevýhodneniam. Počet ľudí s trvalým obmedzením slobody pohybu, alebo žijúcich v tme, či stálom tichu, neustále narastá ako dôsledok zvýšeného výskytu vrodených porúch, úrazov, ako aj rozličných civilizačných chorôb. Je tiež všeobecne známe, že priemerný vek dožitia sa zvyšuje a v pokročilejšom veku pribúdajú zdravotné problémy, obmedzenia v pohybe, neslúži dostatočne zrak alebo sluch, zlyháva pamäť, dostavujú sa neraz aj trvalé bolesti a depresie, najmä ak títo ľudia žijú v izolácii, ak im chýba spoločenský kontakt a pocit ľudskej vzájomnosti. Predmetom tejto úvahy nebude ani súcit, ani jednorazové prejavy milosrdenstva, či almužna alebo charita. Záujmom každej vyspelej spoločnosti by malo byť hľadanie ciest, ako spoločným úsilím zabezpečiť dôstojný, zmysluplný spôsob života týchto osôb, prípadne urýchliť proces ich spoločenskej integrácie, až do začlenenia do ekonomicky produktívneho života. Aj keď život týchto ľudí je v určitých oblastiach odlišný, vôbec nemusí byť tragický. Ako hovorí známy fyziológ Sellye: Nemožno nikomu, _ 21 _ _ 22 _ kto trpí bolesťami, alebo sa psychicky trápi, povedať, že to tak nie je, ani mu prikázať, že nemá trpieť, ale sociologické, aj zdravotnícke výskumy potvrdzujú, že ho možno preorientovať. Ak je človek zaujatý takou činnosťou, ktorá ho baví, z ktorej má potešenie a najmä z ktorej majú potešenie a úžitok aj ľudia žijúci okolo neho, jeho myseľ je vyrovnanejšia, zdravotný stav nevyžaduje neustále návštevy zdravotníckych zariadení a v mnohých prípadoch takáto aktivita zlepšuje aj jeho sociálno-ekonomický status. Že to nie je jednoduché, ale na druhej strane, že sa to dá, poznávame aj zo skúseností vyspelých krajín. Spoločnosť tretieho tisícročia má už k dispozícii nástroje, ktorými dokáže upraviť životné prostredie tak, aby pre ľudí s problémami v mobilite nepredstavovalo neprekonateľné bariéry v pohybe, aby zvukové, taktilné alebo svetelné signály pomáhali ľuďom so zmyslovými problémami pri orientácii v priestore, aby informácie v dostupnej forme sa dostali ku všetkým, čo znamená, aj k ľuďom s poruchami zraku alebo sluchu, ale nadovšetko aby vzdelanie a tvorivá činnosť neboli výsadou len pre zdravých ľudí. Súčasná výpočtová technika už ani zďaleka neslúži len výrobe dokumentov, resp. náročných výpočtov a na tvorbu technických projektov, ale umožňuje vizuálnu, aj verbálnu komunikáciu, učenie na diaľku (dištančné vzdelávanie), ukladanie databáz, ako aj vytváranie archívov fotodokumentácie a množstvo iných funkcií. Toto všetko je možné po primeranej úprave zvládať aj pri pohybových ťažkostiach, pri zmyslových problémoch so zrakom, či sluchom a to často aj v staršom veku. Čo je utrpenie? Chceme hovoriť o utrpení, ktoré mnohých sprevádza prakticky celý život a ktoré je možné zmierniť tým, že prijmeme realitu, zamyslíme sa nad jej dôsledkami a budeme hľadať efektívne riešenia v každodennom živote. Bolesť a utrpenie boli tajomstvami a zostávajú nimi aj pre dnešného človeka. Aj keď si to každý neuvedomuje, predsa človek bytostne túži, aby našiel viac svetla a odpovede na zatiaľ nezodpovedané otázky, ktoré sa ho aj osobne dotýkajú. Bolesťou a utrpením je človek pozvaný k dialógu a k úprimnosti voči sebe [1]. Uvažovanie o bolesti a utrpení ako takom bolo témou predchádzajúcich úvah, ale každé uvažovanie o bolesti a utrpení je potrebné a má význam, pretože prispieva k hlbšiemu pochopeniu ľudskej reality a identity. Aj človek 21. storočia je pozvaný, aby rečou svojej doby formuloval odpovede na všeľudské otázky. Osobnou odpoveďou na situáciu núdze a utrpenia druhého človeka je altruizmus. Prvým predpokladom altruistického prístupu je prekonanie bariér pri prijímaní odlišnosti toho druhého. «Iba vtedy budeme schopní všimnúť si núdzu druhého, ak nielen zaregistrujeme jeho bytie, ale ak ho aj akceptujeme a utvoríme si voči nemu osobný postoj a vzťah. Zdravotné postihnutie so svojimi dôsledkami je odlišnosť, s ktorou sa donedávna stretávali iba ich najbližší. Xenológia, veda o fenomenológii odlišnosti, prispieva k lepšiemu pochopeniu altruistického prístupu. Zatiaľ čo altruizmus vedie k prosociálnosti k aktívnej pomoci človeku v núdzi, ktorého spoznáva ako blížneho, odmietnutie prijatia druhého človeka sa stáva prameňom xenofóbie, mizantropie, rasizmu a agresivity [2]. Postoj spoločnosti k zmierneniu dôsledkov zdravotného znevýhodnenia Akú podporu a pomoc okrem poisťovacích služieb dôchodkov ponúka spoločnosť ľuďom so zdravotným postihnutím v rámci platných právnych úprav? Možnosť odstránenia bariér zo životného prostredia a zlepšenia orientácie v priestore. Možnosť zotrvania v pôvodnom zamestnaní alebo možnosť získať rekvalifikáciu a nové zamestnanie, prípadne prácu na dohodu v rôznych inštitúciách, ale aj v mimovládnych organizáciách. Možnosť získať zdravotnú pomôcku alebo príspevok na zakúpenie potrebných kompenzačných pomôcok (vrátane počítača) a na úpravu bytového interiéru podľa zdravotných potrieb. Možnosť získať príspevok na osobnú asistenciu alebo opatrovanie, resp. opatrovateľskú službu v domácom, rodinnom prostredí, ak už ide o ťažké zdravotné postihnutie. Možnosť získať umiestnenie v Domove sociálneho zabezpečenia, ak nie sú podmienky vhodné na zotrvanie v domácom prostredí. Toto sú prostriedky, nástroje pomoci, ktoré u nás poskytuje štát. Nebudem v tejto chvíli analyzovať pozitíva a negatíva súčasných foriem podpory a pomoci. Legislatíva sa mení, je závislá na aktuálnej politickej vôli a je na nás všetkých, aby sa menila k prospechu ľudí, ktorým má slúžiť. Po zmene politického systému v r sa logicky očakávalo, že na Slovensku sa sociálna politika bude orientovať na možnosť nadviazať na mnohoročnú kresťanskú tradíciu, utvorenú v dávnej minulosti. V rámci tejto tradície by sa mali presadzovať predovšetkým prvky sociálneho učenia Cirkvi, ako sú princípy subsidiarity, solidarity, participácie, slobody a spoločného dobra, na ktorých by malo byť postavené sociálne a pracovné zákonodarstvo. Do istej miery sa tieto očakávania plnia, ale žiaľ, i napriek legislatívnym možnostiam, v dôsledku faktoru nepochopenia, predsudkov a nedostatočnej empatie u kompetentných vykonávateľov zákona, dochádza u ľudí so zdravotným postihnutím k pocitom krivdy, diskriminácie a vytláčania z prostredia zdravej populácie. Často sú to aj vykonávatelia týchto služieb, ktorí nevnímajú utrpenie žiadateľov a vtláčajú ich do nedôstojných, ponižujúcich podmienok. V tejto zložitej, každodennej, spoločenskej situácii je otvorený široký priestor pre aktívny postoj kresťana k utrpeniu druhého. _ 23 _ Kto je ten druhý? Celkom jednoznačne nám to hovorí najvážnejšie prikázanie lásky k blížnemu. Často si však v zhone každodenného života ani neuvedomujeme, kde všade toho druhého, viac alebo menej trpiaceho stretávame. Veľmi jasne a krásne nám to priblížil Michel Quoist vo svojej meditatívnej knižočke: Úspešný život [3]. Vyberám aspoň niekoľko úvah: Druhý je ten, ktorého stretávaš cestou; ten čo vyrastá, pracuje, teší sa alebo plače vedľa teba; ten, o ktorom nehovoríš nič, nemyslíš nič, o ktorom nepremýšľaš, pretože ideš nevšímavo okolo bez toho, aby si sa díval a preto si ho nevidel. Druhý je ten, s ktorým denne spolupracuješ na dovŕšení sveta. Druhý je ten, pred tvárou ktorého budeš súdený. Druhý je ten, ktorým Boh meria našu lásku.... Ten druhý sa volá Ježiš Kristus. Ježiš Kristus býva v tom istom dome ako ty, pracuje v tom istom úrade, cestuje tým istým autobusom, sedí vedľa teba v kine.... Ten druhý! _ 24 _ Sociálne učenie Jána Pavla II. Od samého počiatku svojej existencie je človek vložený do siete sociálnych vzťahov a iba vďaka nej sa môže naplno rozvinúť ako človek. Rodí sa v spoločenstve ľudí, ktoré sa konkrétnym a najzákladnejším spôsobom uskutočňuje v rodine. Ona tvorí najpôvodnejšiu sociálnu štruktúru, v ktorej Ján Pavol II. osobitne vyzdvihuje povolanie ženy k materstvu. Znova zdôrazňuje princípy sociálneho učenia Cirkvi, ako ich formuloval už Lev XIII. [4]. Niekoľko myšlienok zo sociálneho učenia Jana Pavla II., zakotvených predovšetkým v jeho troch sociálnych encyklikách: Laborem exercens o ľudskej práci (1981): Práca patrí k poslaniu každého človeka, človek sa rozvíja a realizuje vo svojej práci. Práca má nielen ekonomickú, ale súčasne aj sociálnu dimenziu vzhľadom k tesnému vzťahu k rodine, ako aj k obecnému blahu. Sollicitudo rei socialis o starosti cirkvi o sociálne otázky (1987), v ktorej sú analyzované princípy subsidiarity, solidarity, sociálnej lásky a civilizácie lásky. Každý človek je odlišný, je osobou, nenahraditeľným bohatstvom, je zdrojom originality a má čosi priniesť ostatným, ako aj celej spoločnosti. Princíp subsidiarity možno považovať za kľúčový bod celého učenia cirkvi o demokracii. Centesimus annus k 100. výročiu základnej sociálnej encykliky Rerum novarum (1991). Charakteristický je tu pápežov dôraz na ľudské práva, na pravdu o človeku, ktorá musí byť neskrátene uchovaná a ktorá je súčasťou neotrasiteľných hodnôt, na ktorých stojí pravá demokracia a zodpovedné užívanie slobody. V encyklike Centesimus annus, ktorá uzatvára prvé storočie sociálnej náuky, pápež okrem analýzy novej historickej situácie po páde komunizmu a nebývalého ocenenia hospodárskej demokracie, založenej na slobodnom trhu, prináša novú nosnú myšlienku sociálnej, či humánnej ekológie a starostlivosti o spoločenské životné prostredie, ktoré umožňuje uplatňovanie základných etických hodnôt pre všetkých. V tejto encyklike sa zdôrazňuje, že v zásahoch štátu musia byť aj hranice! Štát je len nástrojom, jednotlivec, rodina a spoločnosť tu boli už dávno pred ním a štát je tu preto, aby chránil jedných i druhých a nie, aby ich potláčal. Kto je kresťan? Po prvýkrát boli slovom kresťania označení v Antiochii učeníci, teda tí, ktorí prijímali učenie apoštolov (Sk 11, 26). Označenie nebolo obmedzené iba na tých, ktorí toto učenie aj zúročili. Zaujímavý výklad kresťanstva podáva C. Sc. Lewis, laik anglikánskej cirkvi, profesor stredovekej a renesančnej literatúry na univerzite v Cambridge vo svojej publikácii K jádru křesťanství [5]. Vo svojej práci sa vyhýba riešeniu rozdielov vo vierouke rozličných kresťanských denominácií a upriamuje pozornosť na spoločné, ústredné, či jednoduché kresťanstvo. Zdôrazňuje, že práve toto spoločné, tento spoločný menovateľ oddeľuje kresťanov od nekresťanských vieroúk tak hlbokou priepasťou, že vnútorné rozdiely nemožno s tým ani porovnať. Upozorňuje tiež na to, že ak hovoríme o kresťanovi ako o človeku, ktorý prijal kresťanské učenie, ale nežije s ním v súlade, je oveľa zrozumiteľnejšie povedať, že je to zlý kresťan, ako hovoriť, že nie je kresťanom. Je nutné zamyslieť sa aj nad námietkou sekularizovanej spoločnosti: Nemôže snáď byť človek, ktorý nedokáže prijať kresťanské učenie, oveľa lepším kresťanom, nemôže byť oveľa bližšie ku Kristovmu duchu ako niektorí z tých, ktorí tomuto učeniu veria? Niektorí ľudia si zvyknú klásť otázku: Ak je kresťanstvo pravdivé, prečo nie sú všetci kresťania aspoň o niečo lepší ako nekresťania? Dokonca majú predstavu, že svet by mohol byť rozdelený na dva tábory kresťanský a nekresťanský, pričom by všetci ľudia z prvého tábora mali byť v každom okamihu o niečo lepší ako ľudia z druhého tábora. C. Sc. Lewis vysvetľuje, prečo je takáto úvaha nerozumná. Uvediem len niektoré námietky: musíme mať na mysli vždy konkrétnych ľudí, pretože svet nepozostáva iba zo stopercentných kresťanov a stopercentných nekresťanov. Niektorí ľudia prestávajú byť kresťanmi, iní sa zas ku kresťanstvu približujú; ak hovoríme o konkrétnom človeku kresťanovi, uvažujme, že ak má kresťanstvo pravdu, je tento človek lepší, ako by bol, keby nebol kresťanom, resp. ak sa kresťanom stal, mal by byť odvtedy lepším, ako bol predtým; veľké rozdiely v povahe a temperamente ľudí, prejavujúce sa v spoločenskom kontakte. _ 25 _ _ 26 _ Celospoločenská zodpovednosť Základné kroky, ktoré by sa mali urobiť čo najskôr a ktoré by pomohli zmenšiť každodenné utrpenie, ktoré by pomohli inklúzii ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím do bežného, každodenného života a uchránili ich od prepadu do chudoby, možno zhrnúť nasledovne: vytvorenie bezbariérového životného prostredia, a to nielen v zmysle nevytvárania a odstraňovania fyzických bariér, ale tiež v zmysle čo najširšej prístupnosti k informáciám, v zmysle umožnenia dobrej komunikácie a v zmysle odstraňovania bariér aj v medziľudských vzťahoch, zabezpečenie komplexnej rehabilitácie, vrátane zabezpečenia primeranej vzdelanostnej úrovne, prípravy na povolanie, ergodiagnostiky a ergoterapie, poskytovanie primeranej informačno-komunikačnej technológie pri vzdelávaní, pracovnom uplatnení i v každodennom spoločenskom živote na kompenzáciu redukovaných životne dôležitých funkcií, vytváranie podmienok pre primerané zamestnávanie, poskytovanie podporných služieb a sociálnych príspevkov podľa konkrétnej potreby. Postoj kresťanského architekta, stavbára, investora Hlavným poslaním práce architektov, urbanistov, dizajnérov, stavebných inžinierov a všetkých ostatných profesií, vstupujúcich do procesu výstavby je, že výsledky ich úsilia budú slúžiť všetkým ľuďom. Ak nimi navrhnuté a realizované prostredia a výrobky neslúžia, ak sú hodnotené ako neprijateľné, neústretové, nevhodné a niekedy až ignorantské a povýšenecké, tak ich práca je zlá, pretože je nehumánna a nezmysluplná. Doposiaľ je v mysliach mnohých architektov zakotvená metodika tvorby pre priemerného človeka. Takto sa to kedysi dávno učili a mnohokrát sa ešte i v súčasnosti učia. Takto tvorená architektúra či urbanizmus často nevyhovuje potrebám rôznych ľudských individualít, z ktorých každá komunita pozostáva. Je klamlivou ilúziou, že architektúra, šitá na priemerného človeka, bude dobrou architektúrou. Opak je pravdou. Týmto prístupom dosiahneme to, že priveľa ľudí odmieta takto kreované prostredie, pretože sa v ňom cítia, ale aj fakticky sú, obmedzovaní, neslobodní, nepociťujú komfort, pohodu a potešenie z jeho užívania. 1 Jediným východiskom je zmena myslenia v poslaní architekta ako o službe pre každého. Predovšetkým je dôležitá osobná angažovanosť na tvorbe bezbariérového životného prostredia. Bezbariérový vstup do budovy je nevyhnutným, avšak nie postačujúcim predpokladom pre dosiahnutie bezbariérového prostredia. Napr. absencia hygie- 1 Publikácia je v tlači a mala som možnosť si rukopis v rámci recenzie prečítať. nickej kabíny, prístupnej pre osoby na vozíku v budovách pre verejnosť, spôsobuje neprístupnosť tejto budovy, aj keby ostatné požiadavky bezbariérovosti boli splnené. Rozmery hygienických priestorov vo verejných budovách mnohokrát nevyhovujú požiadavkám ani bežných užívateľov, nehovoriac o osobách s dočasne obmedzenou schopnosťou pohybu a tiež o osobách s malými deťmi. V takomto kontexte vzniká otázka: Pre akého človeka tvoríme prostre die, priestory, výrobky...? Čo vieme o očakávaniach, požiadavkách a potrebách budúcich konzumentov výsledkov našej práce? Odpoveď možno nájsť v monografii M. Samovej a kol. Bezbariérové navrhovanie 1. Vyberám z nej iba najdôležitejšie zásady pre bezbariérové navrhovanie: pri navrhovaní veľkosti priestorov a úpravy interiéru je potrebné brať do úvahy rozmery vozíka, presadacie výšky, ochranné vybavenia, dosahové vzdialenosti vozičkára (napríklad spínače, zásuvky a všetky vizuálno-akustické zariadenia v budovách je treba osadzovať nižšie) a pod.; pri úpravách exteriérov aj interiérov je potrebné brať do úvahy aj nároky nevidiacich a slabozrakých osôb, ktoré sú mnohokrát v rozpore s nárokmi osôb pohybujúcich sa na invalidnom vozíku (napr. čo je pre nevidiaceho ochranou obrubník chodníka je pre vozičkára bariérou). Musí sa preto nájsť vhodné riešenie pre obe skupiny osôb; dostatočnosť a vhodnosť orientačných bodov pre priame alebo nepriame (biela palica) taktilné informácie, línie a znaky pre nevidiace osoby, materiálové (rozdielna štruktúra) a farebné odlíšenie začiatku a konca rampy a pod.; akustické informácie významná je tzv. echolokácia orientácia v priestore s využitím sluchu (nevidiaci pri využívaní tejto metódy dokáže spracovávať akustické vnemy s vysokým prahom citlivosti); indukčné slučky pre nedoslýchavých, tlmočenie posunkovou rečou pre nepočujúcich. Uvedené zásady predstavujú odporúčania, aby sa rovnaké prvky a zásady pre tú-ktorú obdobnú situáciu používali na celom území Slovenska. Tieto princípy by mali byť dokonca zjednotené aj v rámci celej Európy, napr. tak, aby nevidiaci človek v každej krajine mohol čítať línie a znaky rovnako. Je užitočné tiež upozorniť, že pri dodatočnom debariérizovaní prostredia, ktoré je v súčasnosti v našich podmienkach veľmi frekventovanou úlohou, klasické stavebno-technické riešenia na prekonávanie výškových rozdielov rampy a výťahy nepostačujú. Pri konštrukčno-technických, priestorových i architektonicko-historických limitoch existujúcich stavieb je dodatočné odstraňovanie bariér veľmi zložité. Tieto obmedzenia však napomáhajú prekonať doplnkové zariadenia na prekonávanie výškového ro
Related Search
We Need Your Support
Thank you for visiting our website and your interest in our free products and services. We are nonprofit website to share and download documents. To the running of this website, we need your help to support us.

Thanks to everyone for your continued support.

No, Thanks