PAMÄTNÉ MINCE Ing. Dagmar Flaché, Ing. Dušan Sukup / Súbor pamätných mincí s motívmi slovenských bankoviek / 8 - PDF

Description
1 Obsah NA AKTUÁLNU TÉMU Ing. Marek Gábriš, Ing. Zuzana Stoličná / Nezamestnanosť stále klesá / 2 JUDr. Iva Pavlovičová / Bankové tajomstvo a hodnotiaca správa o Slovensku / 5 PAMÄTNÉ MINCE Ing. Dagmar

Please download to get full document.

View again

of 34
All materials on our website are shared by users. If you have any questions about copyright issues, please report us to resolve them. We are always happy to assist you.
Information
Category:

Government Documents

Publish on:

Views: 8 | Pages: 34

Extension: PDF | Download: 0

Share
Transcript
1 Obsah NA AKTUÁLNU TÉMU Ing. Marek Gábriš, Ing. Zuzana Stoličná / Nezamestnanosť stále klesá / 2 JUDr. Iva Pavlovičová / Bankové tajomstvo a hodnotiaca správa o Slovensku / 5 PAMÄTNÉ MINCE Ing. Dagmar Flaché, Ing. Dušan Sukup / Súbor pamätných mincí s motívmi slovenských bankoviek / 8 PROFILY SVETOVÝCH EKONÓMOV doc. Ing. Eva Muchová, CSc. / Paul Krugman / 10 FINANČNÝ TRH Ing. Katarína Hrozányová / Peňažný trh v SR a EÚ / 14 PLATIDLÁ Rozália Boskovičová / Nový šat bankoviek USD / 18 EURO Ing. Peter Szovics, PhD., Ing. Renata Morvayová / Pužívanie eura na Slovensku / 20 LEGISLATÍVA EURÓPSKEJ ÚNIE JUDr. František Hetteš / Legislatíva Európskej únie / 22 Z HISTÓRIE Mgr. František Chudják / Úverové podmienky a postupy Slovenskej banky do roku 1914 / 23 Z ARCHÍVU NBS Mgr. Tatiana Cvetková / Vzájomná pomocnica v slobodnom kráľovskom meste Brezno / 26 VZDELÁVANIE Dva programy dištančného štúdia od januára 2004 / 27 INFORMÁCIE Z rokovania Bankovej rady NBS / Tlačové správy / Vybrané ukazovatele hospodárskeho a menového vývoja SR / 31 Redakcia časopisu BIATEC oznamuje svojim čitateľom a odberateľom, že vzhľadom na zvýšenie DPH od januára 2004, upravuje predajnú cenu časopisu:cena výtlačku 21 Sk + poštovné. Ročné predplatné:252 Sk + poštovné. Objednávky na predplatné časopisu BIATEC posielajte na adresu redakcie. BIATEC Odborný bankový časopis december 2003 Vydavateľ: Národná banka Slovenska Redakčná rada: Ing. Marián Jusko, CSc. (predseda), Mgr. Soňa Babincová, PhDr. Eva Barlíková, prof. Ing. Irena Hlavatá, CSc., Ing. Štefan Králik, Ing. Jozef Kreutz, doc. Ing. Jozef Makúch, PhD., doc. Ing. Anna Pilková, CSc. MBA, Ing. Monika Siegelová, doc. Dr. Ing. Vladimír Valach Redakcia: šéfredaktorka: Mgr. Soňa Babincová , fax: zástupkyňa šéfredaktorky: Ing. Alica Polónyiová výtvarná redaktorka: Anna Chovanová Adresa redakcie: Národná banka Slovenska redakcia BIATEC, Imricha Karvaša 1, Bratislava Objednávky na inzerciu prijíma redakcia: e Počet vydaní: 12-krát do roka Cena výtlačku: 19,10 Sk + poštovné Ročné predplatné: 229 Sk + poštovné Tlač: i + i print, spol. s r. o. Mlynské Luhy 27, Bratislava Objednávky na predplatné v SR a do zahraničia, reklamácie, distribúcia: PONS, a. s., Záhradnícka 151, Bratislava Termín odovzdania rukopisov: Dátum vydania: Registračné číslo: MK SR 698/92 ISSN Foto na obálke: Mikuláš Červeňanský súbor pamätných mincí s motívmi slovenských bankoviek A full English-language version of this paper is available on the web site of the National Bank of Slovakia: Anglická verzia časopisu je publikovaná na internetovej stránke Národnej banky Slovenska: Všetky práva sú vyhradené. Akékoľvek reprodukcie tohto časopisu alebo jeho časti a iné publikovanie vrátane jeho elektronickej formy nie sú povolené bez predchádzajúceho písomného súhlasu vydavateľa. 2 NA AKTUÁLNU TÉMU NEZAMESTNANOSŤ STÁLE KLESÁ NEZAMESTNANOSŤ STÁLE KLESÁ Ing. Marek Gábriš, Československá obchodná banka, a. s. Ing. Zuzana Stoličná, Fakulta managementu Univerzity Komenského* Nezamestnanosť klesla v októbri na najnižšiu hodnotu za posledných viac ako päť rokov (13,75 %). Jej pokles trvá nepretržite už deväť mesiacov. Problém vysokej miery nezamestnanosti je jedným z hlavných štrukturálnych problémov ekonomiky Slovenska. Vláde sa podarilo za posledné obdobie urobiť výrazný pokrok v tejto oblasti,napriek tomu zostáva nezamestnanosť v medzinárodnom porovnaní na vysokej úrovni. V nasledujúcom článku sa pokúsime načrtnúť možné príčiny tohto stavu a odpovedať na otázku, dokedy bude pokles nezamestnanosti pokračovať. Už dlhší čas Slovensko čelí vysokej nezamestnanosti. K jej prudkému rastu došlo koncom roku 1998 a v okolí 19 % sa držala pomerne dlhý čas. Už predtým zrejme existovala v skrytej forme ako prezamestnanosť v bývalých štátnych podnikoch. Po vyčistení trhu práce vyskočil počet ľudí bez práce na viac ako pol milióna osôb. Situácia na trhu práce sa začala meniť na prelome rokov 2000 a Nezamestnanosť sa stabilizovala a postupne začala klesať. Možno to považovať za dôsledok reštrukturalizačných krokov v niektorých odvetviach, ako aj ekonomického oživenia v Slovenskej republike. Trendy sa výrazne lámali v polovici roku 2001, keď miera nezamestnanosti v júli po prvýkrát v tomto letnom mesiaci poklesla napriek sezónnemu prílevu absolventov škôl. V publikovaných číslach je badať výrazný sezónny charakter, ktorý je typický asi pre každú krajinu. Na Slovensku jar a leto prinášajú nové pracovné miesta v poľnohospodárstve a stavebníctve. Tie sa s príchodom zimy končia a počet ľudí v evidencii úradov práce sa opäť zvyšuje. Miera nezamestnanosti však výrazne poklesla aj po očistení o sezónne vplyvy a dokonca aj po očistení vplyvu verejnoprospešných prác dotovaných z verejných rozpočtov. Príčiny poklesu nezamestnanosti Po prvé, je to dôsledok ukončenia reštrukturalizácie v niektorých odvetviach a prílevu zahraničných investícií. Pôvodný zámer niektorých minulých vlád *Názory uvedené v tomto článku sú názormi autorov a nemusia nevyhnutne predstavovať stanovisko inštitúcie, v ktorej pracujú. Graf 1 Miera nezamestnanosti (%) I VII I VII I VII I VII I VII I VII I VII IX Zdroj: NÚP, vlastné výpočty Disponbilná nezamestnanosť Nezamestnanosť očistená o vplyv VPP Nezamestnanosť očistená o vplyv VPP a sezónne očistená riešiť problém nezamestnanosti prostredníctvom domácich zdrojov a know-how (uprednostňovanie domácich subjektov pri privatizácii štátneho majetku) totiž zlyhal. Od roku 2000 bol naštartovaný masívny prílev zahraničných investícií, ktorý pomohol vytvárať nové pracovné miesta (hlavne investície na zelenú lúku). Po druhé, je to vyšší hospodársky rast, ktorý generuje nové pracovné miesta. Napriek silnému poklesu pracovných miest vo verejnom sektore v nedávnej minulosti sa nezamestnanosť nezačala dramaticky zvyšovať. Je to najmä vďaka novým pracovným príležitostiam vytvoreným v súkromnom sektore (graf č. 2). Tretím faktorom je administratívne opatrenie uvedené do života od začiatku tohto roku, ktoré obmedzuje zneužívanie systému. Od januára sa totiž musia nezamestnaní hlásiť na úradoch práce dva- NA AKTUÁLNU TÉMU NEZAMESTNANOSŤ STÁLE KLESÁ 3 Graf 2 Pracovné miesta v ekonomike Q 99 (Medziročná zmena v %) 2 Q 00 4 Q 00 Súkromný sektor 2 Q 01 4 Q 01 2 Q 02 Verejný sektor 4 Q 02 2 Q 03 okresy takmer 30 %). Dôvodov môže byť viacero. Za jeden z nich považujeme nízky prílev investícií do niektorých regiónov. Samozrejme, investori si vyberajú miesto autonómne, spravidla s dobrou infraštruktúrou. A to je ďalší problém. Investície totiž prúdia do krajiny po diaľniciach a železničných koridoroch. Tie sú zatiaľ vybudované najmä v západnej časti krajiny. Vláda preto bude musieť vyvinúť veľké úsilie, aby dobudovala kvalitnú infraštruktúru aj v ostatných regiónoch. Pri snahe o fiškálnu reštrikciu to však nebude jednoduché. Čiastočným riešením môže byť spolufinancovanie týchto projektov z fondov EÚ. Zdroj: Výberové zisťovanie pracovných síl (VZPS) ŠÚ SR, vlastné výpočty krát do mesiaca. Týmto krokom sa dosiahlo vyčlenenie z evidencie tých, ktorí poberali dávky a zároveň načierno pracovali, či už na Slovensku alebo v zahraničí. Tento krok hodnotíme ako pozitívny, keďže vykazované údaje o nezamestnanosti sa začali viac približovať realite. Medzinárodné inštitúcie (WB, IMF), ako aj domáci ekonómovia pritom už dlhšie upozorňovali na problém tzv. čiernej práce. Ďalším dôvodom redukcie miery nezamestnanosti boli verejnoprospešné práce a sezónnosť skrytá v číslach. Bývalá vláda rozbehla od augusta 2000 projekt pracovných miest dotovaných z prostriedkov verejných financií. Zahájenie tejto praxe prispelo k okamžitému poklesu nezamestnanosti až o 2 percentné body (p. b.). Z dlhodobého hľadiska však tento projekt nič neriešil a z ekonomického hľadiska sa javí ako neefektívne vynakladanie verejných prostriedkov. Po skončení projektu sa totiž nezamestnaní opäť vracajú do evidencie. Na tento problém sa však dá pozerať aj zo sociálneho hľadiska: dlhodobá nezamestnanosť má vážne sociálne dôsledky na nezamestnaných a ich rodiny. Samozrejme, sezónnosť sa dá jednoduchými ekonometrickými metódami z čísel odstrániť. Aj po sezónnom očistení je však pozorovateľný už niekoľkomesačný pokles nezamestnanosti. Na záver treba dodať, že počet miest dotovaných z verejných financií je od začiatku roku 2003 minimálny. Dôvodom je, že súčasná vláda od tohto projektu do veľkej miery upustila. Regionálne rozdiely Napriek zaznamenaným úspechom zostáva miera nezamestnanosti regionálne veľmi diferencovaná. Najnižšia je nezamestnanosť tradične v hlavnom meste (za posledný rok v pásme 4 až 6 %). Najvyššia je na juhu a vo východnej časti krajiny (niektoré Mobilita pracovnej sily Vysoká miera nezamestnanosti býva občas spájaná aj s nízkou mobilitou pracovnej sily, čo je problém, ktorý sa Slovensku často vytýka. Mobilita samozrejme súvisí s už spomínanou kvalitou infraštruktúry. Za prácou sa lepšie cestuje napríklad po kvalitných cestách či v rýchlych a spoľahlivých vlakoch. Riešenie situácie na železniciach by preto tiež podporilo vyššiu mobilitu. Samostatným problémom je bytová otázka, osobitne v hlavnom meste. Nedostatok bytov a eufória zo vstupu do EÚ vyhnali ich ceny do závratných výšok. Podobne sa pohlo aj nájomné. Ľuďom migrujúcim za prácou situáciu určite neuľahčuje ani nárast spotrebnej dane z palív. Vláda sa preto snaží riešiť situáciu zavedením zvláštneho príspevku na presťahovanie. Podľa nášho názoru však týmto krokom nedokáže vyriešiť vzniknutú situáciu, pretože pomôcť môže iba oživenie výstavby bytov a skvalitnenie infraštruktúry. Ktoré dáta brať do úvahy? Ako sme už uviedli, miera nezamestnanosti v tomto roku rýchle klesá. Aby toto tvrdenie bolo presné, je treba uviesť, že sa používa niekoľko rôznych vyjadrení mier nezamestnanosti, ktoré občas vedú k rôznym záverom. Na Slovensku sa pravidelne vykazujú tri miery nezamestnanosti. Dve z nich počíta Národný úrad práce (NÚP), a to mieru disponibilnej nezamestnanosti a mieru celkovej nezamestnanosti. Mieru disponibilnej nezamestnanosti zverejňuje NÚP od roku 1997 a vychádza z tzv. disponibilného počtu nezamestnaných. Zo skupiny celkového počtu nezamestnaných sú vyradené osoby, ktoré sú zaradené na rekvalifikáciu, pracovnú rehabilitáciu, dočasne práceneschopní a poberatelia peňažnej pomoci v materstve. Preto je táto miera 4 NA AKTUÁLNU TÉMU NEZAMESTNANOSŤ STÁLE KLESÁ nezamestnanosti v porovnaní s celkovou nezamestnanosťou nižšia a poskytuje optimistickejší obraz skutočného stavu. Rozdiel medzi disponibilnou a registrovanou mierou nezamestnanosti je asi 1,5 p. b. Ďalšou inštitúciu merajúcou nezamestnanosť je Štatistický úrad SR. Pri výpočte sa opiera o výberové zisťovanie pracovných síl. Tieto údaje sú zverejňované štvrťročne a predstavujú priemernú mieru nezamestnanosti za dané obdobie. Z grafu č. 3 vidieť, že výpočte sme použili tzv. chronologický priemer). Podsúva sa nám teda otázka, ktoré údaje používať. Z hľadiska použitia údajov je zrejmé, že informácie o počte nezamestnaných z evidencie úradov práce (NÚP) sú dôležité z dôvodu výplat finančných dávok pre Ministerstvo financií SR pri zostavovaní štátneho rozpočtu. Z hľadiska makroekonomických analýz je pravdepodobne lepšie používať údaje ŠÚ SR, ktoré sú medzinárodne porovnateľné. Graf 3 Miera nezamestnanosti porovnanie (%, diferenciácia v p. b.) 1,9 1,5 1,1 0,7 0,3-0,1-0,5-0,9-1,3-1,7 Medzinárodné porovnanie Miera nezamestnanosti v roku 2002 dosiahla 18,5 % (podľa VZPS). Z hľadiska medzinárodného porovnania je to vysoká miera nezamestnanosti. Napríklad v eurozóne aj v EU-15 sa miera nezamestnanosti pohybuje len okolo 8 %. Z pohľadu miery nezamestnanosti sa Slovensko (spomedzi európskych krajín) môže porovnávať iba s Poľskom a s východnou časťou Nemecka. 1 Q 97 3 Q 97 1 Q 98 3 Q 98 1 Q 99 3 Q 99 1 Q 00 3 Q 00 1 Q 01 3 Q 01 1 Q 02 3 Q 02 1 Q 03 Záver Rozdiel Zdroj: ŠÚ SR, NÚP, vlastné výpočty ŠÚ SR (VZPS) NÚP podľa údajov ŠÚ SR bola miera nezamestnanosti asi po dobu troch rokov nižšia ako disponibilná nezamestnanosť. Situácia sa zmenila v roku 2000 najmä z dôvodu spomínaných verejnoprospešných prác. Ďalším možným vysvetlením je zneužívanie podpôr v nezamestnanosti a sociálnych dávok. Nezamestnaní dostávajú podporu v nezamestnanosti a preto sa na úrady práce hlásili aj obyvatelia, ktorí pracovali načierno, či už doma alebo v cudzine. Preto môžeme mieru nezamestnanosti vykazovanú NÚP považovať za maximálnu možnú. Z týchto dôvodov boli čísla zverejňované ŠÚ SR až do polovice roku 2000 nižšie ako údaje NÚP. Od tohto termínu začali nezamestnanosť skresľovať verejnoprospešné práce a miera nezamestnanosti podľa výberových zisťovaní sa dostala nad údaje vykazované NÚP. V súčasnosti je počet dotovaných miest minimálny, napriek tomu rozdiel medzi týmito dvoma mierami dosahuje 1,7 p. b. Vyššia miera nezamestnanosti ŠÚ SR v porovnaní s NÚP sa preto dá vysvetliť rozdielnym spôsobom zberu dát a rozdielnou metodikou. ŠÚ SR zisťuje nezamestnanosť pomocou dotazníkov. Časť ľudí, ktorí už nefigurujú v evidencii NÚP, sa môže stále považovať za nezamestnaných. Diferencia sa však dlhodobo udržuje v rozpätí ± 2 p. b. (pozn.: pri Z údajov vyplýva, že nezamestnanosť začala od januára 2003 výrazne klesať. V najbližších rokoch očakávame, že sa tento trend spomalí a pokles bude iba postupný. Ekonomiku totiž, podľa nášho názoru, čakajú ešte značné štrukturálne reformy (reforma zdravotníctva, školstva, dokončenie privatizácie veľkých podnikov a pod.). Tieto faktory budú najskôr tlačiť na znižovanie počtu zamestnancov. Jedným z možných riešení je pre slovenskú ekonomiku dostatočný prílev zahraničného kapitálu, predovšetkým v podobe investícií na zelenej lúke. Tie vedú k vytváraniu nových pracovných miest a čiastočne tak riešia situáciu na trhu práce. K poklesu nezamestnanosti však môže prispieť aj relatívne vysoký ekonomický rast, ktorý sa podľa nášho názoru bude v najbližších troch rokoch pohybovať okolo 4 %. Literatúra 1. Tóth, J.: Slovak Growth Does Generate Jobs at All Time High, v ING Bank, September Tóth, J.: Nezamestnanosť na Slovensku, v Pohľady na ekonomiku Slovenska Zborník príspevkov, Slovenská štatistická a demografická spoločnosť, Február Tóth, J.: Unemployment in Slovakia Getting the Numbers Right, v ING Barings, Slovak Capital and Money Markets, 1999. NA AKTUÁLNU TÉMU BANKOVÉ TAJOMSTVO A HODNOTIACA SPRÁVA O SLOVENSKU 5 BANKOVÉ TAJOMSTVO A HODNOTIACA SPRÁVA O SLOVENSKU O ČOM ROKOVALA RADA OECD V TATRÁCH JUDr. Iva Pavlovičová, Stála misia SR pri OECD V druhej polovici septembra sa uskutočnilo výjazdové zasadanie Rady Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ktoré sa konalo po prvýkrát na Slovensku. V oficiálnych vyjadreniach najvyšších predstaviteľov OECD rezonovali predovšetkým pozitívne hodnotenia Slovenska a prebiehajúcich reforiem. Otázky týkajúce sa činnosti organizácie a problematiky, ktorou sa aktuálne zaoberá, sa v slovenských médiách objavovali už pomenej. Pritom práve na svojom zasadaní vo Vysokých Tatrách schválila Rada OECD dva veľmi dôležité dokumenty. Jeden z nich, veľmi symbolicky schvaľovaný na Slovensku, bol konečnou správou z poslednej poprístupovej previerky Slovenska. OECD v ňom veľmi pozitívne hodnotí úspešný proces finančnej liberalizácie, reštrukturalizácie a revitalizácie finančného sektora, zlepšenia investičného prostredia a dodržanie kalendára napĺňania prístupových záväzkov 1. Novela devízového zákona platná od 1. januára 2003 ukončila proces uvoľňovania devízového režimu, ku ktorému sa Slovensko zaviazalo pri vstupe do OECD. Zostávajúce obmedzenia pri operáciách so zahraničnými cennými papiermi a finančnými derivátmi boli zrušené k 1. januáru K 1. januáru 2004 bude pre rezidentov SR zrušená povinnosť repatriovať zahraničné príjmy a odstránený zákaz otvárania vkladových účtov a uskutočňovania operácií s cudzou menou v zahraničí. Hoci schválenie správy Radou OECD prebehlo hladko, samotná správa bola výsledkom dôkladnej previerky, ktorú Slovensko podstúpilo v príslušnom výbore OECD. Okrem toho bolo schvaľovanie správy sprevádzané týždňami vyjednávania medzi delegáciami Európskej komisie, USA a Slovenska k problematike zhodnotenia regulácie dovozu a distribúcie filmových diel v SR. Posudzovanie pozície Slovenska týkajúce sa záväzku neobmedzovať dovoz zahraničných filmov prebiehalo vo svetle protichodných záujmov USA a EÚ. Vývoz americkej filmovej produkcie do Európy je totiž rovnako dôležitou otázkou pre Spojené štáty, ako je ochrana európskej filmovej tvorby pre Európu. Dosiahnutým pozitívnym výsledkom je, že schválená správa OECD hodnotí režim v oblasti dovozu a distribúcie audiovizuálnej produkcie ako liberalizovaný, pričom však berie na vedomie, že Rada SR pre rozhlasové a televízne vy- 1 SR sa stala 30 členom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) dňa 14. decembra sielanie má možnosť tam, kde je to uskutočniteľné a za použitia vhodných prostriedkov (ide o citáciu európskej direktívy) požadovať, aby vysielateľ vyhradil európskym dielam väčšinu vysielacieho času. Záujem zahraničných novinárov však vyvolávala iná správa, ktorá bola na programe rokovania výjazdového zasadania Rady v Tatrách. Rada totiž rozhodovala o zhodnotení pre OECD politicky nadmieru citlivej otázky bankového tajomstva a jeho úlohy v obchádzaní daňových povinností nepoctivými daňovníkmi z celého sveta. Niet divu, že netrpezliví švajčiarski žurnalisti už od rána sondovali, v akom stave sú rokovania Rady. Veď práve Švajčiarsko je pevnosťou bankového tajomstva, na ktoré už zopár rokov útočí nielen OECD, ale aj Európska Únia. Pomerne dramatické rokovanie k otázke prinieslo len stručné zhodnotenie práce OECD v tejto, podľa vyjadrenia Rady pre OECD dôležitej oblasti (pozri 27_ _1_1_1_37427,00.html). Rada OECD v ňom informuje verejnosť, že OECD nedosiahlo konsenzus pri prijímaní odporúčania o zlepšení prístupu k bankovým informáciám na daňové účely a že len jeho 26 členov bolo ochotných v termíne do 31. decembra 2005 vytvoriť podmienky, ktoré umožnia prístup k bankovým informáciám. Čo sa však skrýva za týmto lakonickým hodnotením Rady OECD? Predovšetkým pokus eliminovať pôsobenie bankového tajomstva na daňové účely je súčasťou širších snáh OECD zameraných na zlepšenie transparentnosti svetového finančného systému. Motívom je záujem sprehľadniť finančné toky a zabrániť financovaniu teroristických skupín, ako aj záujem štátov chrániť svoju daňovú základňu. Iniciatíva OECD má však aj množstvo kritikov, ktorí tvrdia, že blahobytným krajinám OECD ide hlavne o zachovanie vysokých daní a vysokej angažovanosti štátu v prerozdeľ
Related Search
Similar documents
View more...
We Need Your Support
Thank you for visiting our website and your interest in our free products and services. We are nonprofit website to share and download documents. To the running of this website, we need your help to support us.

Thanks to everyone for your continued support.

No, Thanks