Mäkkýše hlavných typov vôd dolného Hrona - PDF

Description
Malacologica Bohemoslovaca (2006), 5: ISSN Mäkkýše hlavných typov vôd dolného Hrona Mollusca in main water bodies in the lower Hron River, Slovakia TOMÁŠ ČEJKA Ústav zoológie Slovenskej

Please download to get full document.

View again

of 9
All materials on our website are shared by users. If you have any questions about copyright issues, please report us to resolve them. We are always happy to assist you.
Information
Category:

Genealogy

Publish on:

Views: 15 | Pages: 9

Extension: PDF | Download: 0

Share
Transcript
Malacologica Bohemoslovaca (2006), 5: ISSN Mäkkýše hlavných typov vôd dolného Hrona Mollusca in main water bodies in the lower Hron River, Slovakia TOMÁŠ ČEJKA Ústav zoológie Slovenskej akadémie vied, Dúbravská cesta 9, SK Bratislava, ČEJKA T., 2006: Mäkkýše hlavých typov vôd dolného Hrona. Malacologica Bohemoslovaca 5: Online serial at http://mollusca.sav.sk 1-June The aim of this study is to describe the main types of water bodies in the lower Hron River (Slovakia) using Mollusca as functional describers of the ecosystem dynamics. In European context, the Hron River belongs with its average discharge 53.7 m 3.s 1 to small rivers; course length is 297 km. Major part of the alluvial plain exhibits strong human impact, though there are still relics of relatively well-preserved main successional stages of water bodies. The sampling (set-time period method) was stratified on the distribution of aquatic macrophytes (if presented). A total of 35 species was found alive (23 gastropods, 12 bivalves). The most constant species were Radix auricularia and Galba truncatula. In eupotamon, 13 species were found; characteristic species were Valvata piscinalis, Gyraulus albus, Unio pictorum, U. tumidus, Pisidium spp., Ancylus fluviatilis, and Radix peregra. In parapotamon, the bivalve Sphaerium corneum was a characteristic species, plesiopotamon had no characteristic species; for paleopotamon were characteristic Planorbis planorbis and Aplexa hypnorum, also a non-indigenous snail Physella acuta was constant. In anthropogenic water bodies no differentiative species were presented; the presence and dominance of Physella acuta is typical. Úvod Cieľom práce je opísať distribúciu malakofauny a vypracovať základnú typológiu malakocenóz dolného toku Hrona v úseku od jeho ústia do Dunaja až po hať vodnej nádrže Kozmálovce. Niekoľko údajov o mäkkýšoch Hrona možno nájsť v LOŽEKOVEJ (1956) monografii o československých mäkkýšoch, v LISICKÉHO (1973) práci o vplyve fluórových exhalácií na mäkkýše v oblasti Žiaru nad Hronom (pozri Diskusiu) alebo v LISICKÉHO (1991) monografii o slovenských mäkkýšoch. Mäkkýše horného Hrona skúmala PAPÁNKOVÁ (2001), pričom sa však zameriavala najmä na suchozemskú malakofaunu. O nálezoch Unio crassus v povodí Hrona sa zmieňuje ŠTEFFEK (1995) a TRVALCOVÁ et al. (2005). Údaje o mäkkýšoch dolného Hrona, najmä jeho ústia, sú v práci ŠTEFFEKA & LU- ČIVJANSKEJ (2002). Prenikaniu niektorých vodných druhov povodím Hrona do Štiavnických vrchov sa venuje ŠTEFFEK (2005). Dáta použité v tejto práci pochádzajú z trojročného diagnostického výskumu dolného Hrona (LISICKÝ et al. 2002). Charakteristika územia V európskom kontexte patrí Hron so svojim prietokom 54 m 3.s 1 k menším až malým riekam, teda zhodným akým má napr. rieka Morava pri Uherskom Hradišti (pre porovnanie priemerný prietok Dunaja je na slovenskom území 2290 m 3.s 1, Rhôna 1700 m 3.s 1, Vltava 150 m 3.s 1, rieka Morava na Slovensku 109 m 3.s 1, Váh 98 m 3.s 1 a Dyje 44 m 3.s 1 ). Riečna sieť čiastkového povodia Hrona má plochu 5464,6 km 2. Dĺžka riečnej osi hlavného toku Hrona, ako prítoku Dunaja, je v pozdĺžnom profile 297,4 km. Územie dolného Hrona leží na fluviálnych sedimentoch tvorených pieskami a štrkopieskami prekrytými povodňovými hlinami a sprašami. Geomorfologicky patrí do oblasti Podunajská nížina, celku Podunajská pahorkatina a podcelku Hronská niva. Na riečnych sedimentoch sa vyvinuli pôdy, najmä fluvizem glejová. Hydrologické pomery ovplyvňuje rieka Hron, od jej vyústenia, približne po piaty riečny kilometer, aj Dunaj. Ramená boli odstavené počas regulačných úprav toku, najmä na za- 33 Obr. 1 Rozmiestnenie skúmaných lokalít na dolnom Hrone. Fig. 1 Location of surveyed sites in the lower Hron River. čiatku 20. storočia. V dôsledku zahĺbenia koryta asi o 1 m a nízkych prietokov sa ramenné systémy rýchlo zazemňujú a vysychajú. Nadmorská výška sledovaných lokalít sa pohybuje v rozmedzí m n.m. (priemerne 132 m n.m.) (Tab. 1). Metódy Vzorky vodných malakocenóz som odoberal v rokoch tri razy do roka (jar, leto, jeseň). Za jednu vzorku som považoval súbor jedincov zozbieraný počas 30 minút hydrobiologickou sieťou tvaru D (veľkosť ôk 0,5 mm), väčšinou v litorálnej zóne. Determinačne bezproblémové druhy boli počítané priamo v teréne, ostatné zakonzervované etanolom a neskôr určené v laboratóriu. Absolútny počet jedincov som previedol do 7-stupňovej škály abundancie: 1 = 1 2 ind.0,5 h 1 ; 2 = 3 10; 3 = 11 30; 4 = 31 60; 5 = ; 6 = ; 7 = 150 ind.0,5 h 1. Mäkkýše som determinoval podľa prác GLÖER & MEIER-BROOK (2003) a HORSÁK (2003). Vodniaky rodu Stagnicola som pitval a určil na základe morfológie pohlavných orgánov. Konštantnosť druhov vyjadrujem podľa TISCHLERA (1947): 0 25% akcidentálny druh, 25 50% akcesorický, 50 75% konštantný, % eukonštantný druh. Štruktúru vodnej vegetácie na jednotlivých stanovištiach uvádzam podľa KUBALOVEJ (2003). Vybrané abiotické parametre (Tab. 1) boli merané sondou Hydrolab MS5 (podrobné informácie pozri na Pri hodnotení konektivity vôd Hrona som vychádzal z typológie, ktorú vypracovali AMOROS et al. (1987). Pod pojmom eupotamál sa rozumie hlavný tok rieky alebo jej prietočné rameno, parapotamál je rameno, ktoré je spojené s hlavným tokom, v prevažnej väčšine iba odtokovou (dolnou) časťou, plesiopotamál je zasa od hlavného toku úplne odrezané rameno, ktoré však s vodami hlavného toku komunikuje pri vyšších vodných stavoch (niekedy aj viac razy za rok). Pod pojmom paleopotamál sa rozumie odrezané rameno, značne vzdialené od hlavného toku, ktoré nekomunikuje s vodami hlavného toku buď vôbec (potom je dotované iba podzemnou vodou a zrážkami), alebo, ak nie je izolované hrádzou, tak len pri skutočne extrémnych vodných stavoch. Výsledky a diskusia Výsledky podľa jednotlivých lokalít 01. Turá malá vodná elektráreň (MVE). Prehradený hlavný tok s malou vodnou elektrárňou a priľahlým rybovodom na SV okraji obce. Zber som robil pod haťou a v dolnej časti rybovodu. Dno rieky tu tvorí hrubý štrk a štrkopiesok s perifytónom, vodné makrofyty sa vyskytujú len fragmentárne (dom. Myriophyllum spicatum). Na lokalite som zistil celkom 15 druhov vodných mäkkýšov (Tab. 3). Dominantným druhom je, v oblasti pod haťou MVE, prevažne stagnikolný Gyraulus albus, v rybovode sa masovo vyskytuje euryekný Physella acuta, do vlastného Hrona však zatiaľ nepreniká. Pomerne početné sú aj druhy Valvata piscinalis, Radix peregra a R. auricularia. Na bahnitých nánosových brehoch žijú početné populácie Galba truncatula. Reofilný druh Ancylus fluviatilis sa vyskytuje len pod MVE, vo veľmi nízkej početnosti. Veľké druhy lastúrnikov (Anodonta cygnea, Unio pictorum, Unio tumidus) sa na lokalite vyskytujú veľmi zriedkavo (Tab. 3), rovnako aj vzácna hrachovka Pisidium moitessierianum. 02. Jur n. Hronom hl. tok. Mäkkýše som zbieral asi 200 m po prúde za mostom. Dno je štrkovité, takmer bez 34 makrofytov. V čase výskumu bol nízky stav vody, takže bolo možné zbierať aj v strednej časti toku. Zistil som 11 druhov vodných mäkkýšov, typických pre lentické prostredie eupotamálu. Dominantným mäkkýšom je prúdomilný lastúrnik Unio pictorum, menej početné sú druhy Unio tumidus, Gyraulus albus a Anodonta cygnea. Keďže ide o stredne silno prúdiacu vodu, očakával som tu početnejšiu populáciu prúdomilného druhu Ancylus fluviatilis. Na lokalite síce žije, ale vo veľmi nízkej početnosti. Okrem uvedených druhov sa tu vyskytujú v málopočetných populáciách Anodonta anatina, Pisidium milium a euryekný Valvata piscinalis, druhy charakteristické pre takýto typ biotopu. 03. Želiezovce rameno typu parapotamál, v mieste sútoku potoka Vrbovec s Hronom, využívané na rybolov. Sedimenty boli vybagrované, čím sa rameno značne prehĺbilo, zazemňovanie sa spomalilo, sukcesia je opäť v iniciálnych štádiách. Vyústenie do Hrona je čiastočne umelo uzavreté. V litoráli opevnenom lomovým kameňom rastie Myriophyllum spicatum, ponorený Phalaroides arundinacea, pri hladine vrstva vláknitých rias. Na lokalite som zaznamenal 13 druhov. Dominantnými druhmi sú ulitníky Gyraulus crista, Radix auricularia a eurytopné druhy Physella acuta a Radix ovata. K subdominantným druhom patria Gyraulus albus a Sphaerium corneum. Stredne hojná je kotúľka Hippeutis complanatus. 04. Kamenica n. Hronom meander Za Hronom. Meander typu parapotamál, na pravom brehu, 0,5 km od ústia do Dunaja, pri železničnom moste a čerpacej stanici; rameno je čiastočne zabezpečené protipovodňovou hrádzou. Hydrologicky je rameno ovplyvňované vodným stavom Dunaja (spätné vzdutie). Medzi vodnými makrofytmi dominuje Ceratophyllum demersum a Rorippa amphibia. V čase zberu mäkkýšov bol meander vyschnutý, čo bol ideálny stav pre odhad početnosti jednotlivých druhov. Spoločenstvo 11 druhov s pomerne vyrovnanou početnosťou, patrí, spoločne s taxocenózou lokality č. 3, k relatívne najzachovalejším v sledovanom území. Na lokalite sa vyskytujú prevažne stagnikolné až paludikolné druhy s dominantnými Radix auricularia, Radix ovata, Lymnaea stagnalis, Galba truncatula, Viviparus contectus a Viviparus acerosus, ktorý do dolného Hrona preniká z Dunaja. Táto lokalita bola jediná, kde sa vyskytovali druhy Bithynia tentaculata, Planorbarius corneus a Stagnicola corvus, ktoré sa sem pri vyšších vodných stavoch dostávajú z Dunaja. Vo vzdialenejších častiach Hrona buď nežijú, alebo sú vzácne (pozri podkap. druhová diverzita a poznámku k druhu P. corneus). 05. Bíňa meander pod kostolom. Meander typu plesiopotamál s trvalou hydroekofázou, čiastočne zabezpečený protipovodňovou hrádzou. Dno: hrubá vrstva sapropelu porastená vláknitými riasami; bez výrazných známok organického rozkladu. V litoráli Typha latifolia, inak bez väčších plôch vodných makrofytov. Na lokalite som zistil 8 druhov. Dominantnými druhmi sú prevažne stagnikolné Radix auricularia a Radix ovata. Na recedentnej úrovni sa vyskytujú stagnikolné až paludikolné Galba truncatula, Gyraulus crista, Anisus spirorbis a euryekný druh Physella acuta. 06. Svodov Svodovský meander. Rameno typu paleopotamál na pravom brehu Hrona 540 m SV od S okraja obce. Podľa miestnych obyvateľov tu boli v 70. rokoch vybagrované dnové sedimenty. Dno: štrk (5 15 cm) pokrytý perifytónom a detritom. Makrofyty (5%): Potamogeton natans, Ceratophyllum demersum, Myriophyllum spicatum. Na lokalite som zaznamenal 14 prevažne eurytopných až euryekných druhov; spomedzi nich dominuje nepôvodný druh Physella acuta, subdominatné sú stagnikolné až paludikolné druhy Gyraulus cf. parvus a Planorbis planorbis. Ostatné druhy patria k druhom eurytopným (Valvata piscinalis, Radix ovata, Radix auricularia), stagnikolným (Gyraulus crista, Hippeutis complanatus, Lymnaea stagnalis) alebo paludikolným druhom (Galba truncatula, Anisus spirorbis, Planorbis planorbis). 07. Želiezovce meander Jarok. Rameno typu paleopotamál (miestny názov Jarok ) na ľavom brehu Hrona 1,8 km od J okraja obce (oproti hájovni Hrable). V zaplavenej časti sa vyskytuje asociácia Ceratophyllum demersum. Vzhľadom k typu ramena je zarážajúci nízky počet druhov (5). Dominantným je prevažne stagnikolný druh Lymnaea stagnalis a paludikolný Planorbis planorbis. Zriedkavým druhom je na lokalite lastúrnik Unio tumidus, charakteristický druh väčších, úživných, pomaly tečúcich vodných tokov, ktorý sa sem dostáva pri vysokých vodných stavoch z hlavného koryta Hrona. 08. Nána Hrdličkine lúky. Meander typu paleopotamál 1,8 km SSZ od S okraja obce. Litorál: vysoká vrstva sapropelu na štrkopieskovom dne. V litoráli sú stredne vyvinuté porasty Ceratophyllum demersum, Myriophyllum spicatum, Potamogeton pectinatus, Lemna trisulca a v jarnom aspekte aj Batrachium rionii, ktorý indikuje alkalické vody s vysokým obsahom uhličitanov, chloridov a síranov (HUSÁK & SLAVÍK 1982). V litoráli ramena som zaznamenal relatívne vysoký počet druhov (15) s rozličnými stanovištnými nárokmi. Dominantným druhom je euryekný Physella acuta a prevažne stagnikolné druhy Radix auricularia a Gyraulus crista. Stredne početné sú populácie stagnikolných až paludikolných druhov (Gyraulus albus, Hippeutis complanatus, Galba truncatula) a Valvata piscinalis. Menej hojné sú druhy preferujúce prúdivé úseky (Pisidium supinum, Anodonta anatina) či niektoré paludikolné druhy (Tab. 3). Zaujímavým nálezom je ulitník Ferrissia clessiniana (pozri nižšie). 09. Hronovce horný meander vo Vozokanskom luhu, 0,5 km V od kóty 136,2. Rameno typu paleopotamál, štrkopieskové dno, miestami mohutné zárasty Ceratophyllum demersum. Na hladine Lemna minor a Spirodela polyrhiza (10 %). Na stanovišti sa vyskytuje 11 druhov. Dominantnými druhmi sú euryekný Physella acuta, a stagnikolné Gyraulus albus a Hippeutis complanatus. Stredne početné sú populácie druhov Radix ovata, Gyraulus crista a Lymnaea stagnalis. Najmenšie zastúpenia majú paludikolné druhy Planorbis planorbis, Galba truncatula či lastúrnik Anodonta cygnea. 35 Tab. 1. Zemepisné súradnice odberových miest a ich fyzikálno-chemické parametre. Vysvetlivky: DFS štvorec faunistického mapovania; NV nadmorská výška (m n.m.); Knd konduktivita (µs.cm 1 ), C teplota vody; MVE malá vodná elektráreň, Typ type of water body (AMOROS et al. 1987): EU eupotamál, PR parapotamál, PL plesiopotamál, PA peleopotamál, AN štrkovisko (prebagrované pôvodné ramená). Table 1. Geographical coordinates of sampling sites with relevant physical-chemical parameters. Explanations: DFS quadrat of the Slovak grid mapping system; NV altitude (m a.s.l.); Knd conductivity (µs.cm 1 ); C water temperature, MVE small water plant; Typ type of water body (AMOROS et al. 1987): EU eupotamon, PR parapotamon, PL plesiopotamon, PA peleopotamon, AN gravel pit (excavated former channels). Č./N Lokalita/Site Súradnice/Coordinates DFS NV Dátum/Date ph O2 Knd C Typ 01. Turá pod haťou MVE N, E 7877b /08/ EU 02. Jur n. Hronom hl. tok N, E 7877d /08/ EU 03. Želiezovce Gaštanová alej N, E 7978a /10/ PR 04. Kamenica n.h. Za Hronom N, E 8178c /08/2001 PR 05. Bíňa meander pod kostolom N, E 8077d /08/ PL 06. Svodov meander N, E 7977b /05/ PA 07. Želiezovce Jarok N, E 7978a /08/2001 PA 08. Nána Hrdličkine lúky N, E 8178c /05/ PA 09. Hronovce Vozokanský luh A N, E 7977d /05/ PA 10. Hronovce Vozokanský luh B N, E 7977d /05/ PA 11. Šarovce meander Timon N, E 7977b /05/ PA 12. Svodov štrkovisko N, E 7977b /05/ AN 13. Nový Tekov Marušová N, E 7777c /08/2004 AN 36 10. Hronovce dolný meander vo Vozokanskom luhu (jeho S časť susedí s kótou 136,2). Rameno typu parapotamál. Dno štrkopieskové s hrubou vrstvou sapropelu. V litoráli riedky zárast vodnej vegetácie, ponorený Phalaroides arundinacea. Do ramena vteká, približne v jeho strede, prebytková voda z blízkej vodárne, takže sa tu vďaka zvýšenému prúdeniu a dobrým kyslíkovým pomerom vyskytujú aj druhy, typické skôr pre para- až eupotamál (Pisidium henslowanum, Valvata piscinalis či Unio pictorum). V litoráli som zistil druhovo pomerne početné spoločenstvo 15 druhov s dominantným Pisidium henslowanum. Eudominantný je však euryekný druh Physella acuta, stredne hojný je druh Radix auricularia. 11. Šarovce meander Timon. Odstavený meander typu paleopotamál 340 m východne od J okraja obce. Bohaté porasty makrofytov (dom. Lemna minor, Spirodela polyrhiza, Ceratophyllum demersum, Myriophyllum spicatum, vláknité riasy). Na lokalite som zaznamenal 12 druhov. V malakocenóze dominujú paludikolné druhy (najmä Planorbis planorbis a Stagnicola turricula), pomerne početné sú aj populácie stagnikolných druhov Gyraulus crista, Musculium lacustre a druhov temporárnych vôd (Galba truncatula a Aplexa hypnorum). A. hypnorum je v tejto oblasti zároveň diferenciačným druhom paleopotamálu. Nepôvodný euryekný druh Physella acuta sa tu vyskytuje len v málopočetnej populácii, spoločenstvo má preto relatívne zachovalú pôvodnú štruktúru. 12. Želiezovce, Svodov štrkovisko susediace s lok. č. 06 (nachádza sa vnútri slučky bývalého meandra). Antropogénne poznačené riečne rameno (v 70. rokoch kompletne vybagrované, takže sukcesia tu začala de novo). Vegetácia: dominuje Nuphar lutea, ojedinele sa vyskytuje Myriophyllum spicatum. Spoločenstvo mäkkýšov s charakteristicky nízkym počtom 9 stagnikolných, eurytopných až euryekných druhov (Tab. 3). Dominantným druhom je nepôvodný euryekný druh Physella acuta. 13. Nový Tekov Marušová. Bývalé rameno Hrona, vzdialené od J okraja obce 0,5 km na východ. Z ramena sa ešte v 90. rokoch ťažil štrk. Litorál bol v čase zberu bez ponorených makrofytov, na hladine sa vyskytovala ojedinele Riccia fluitans (15 %) a Lemna minor (25 %), pri brehu Phragmites australis, Typha angustifolia; na dne vrstva vŕbového lístia. Sukcesia je v iniciálnych štádiách, čomu zodpovedá aj veľmi nízky počet (3) ekologicky tolerantných druhov, pričom dominuje Ferrissia clessiniana. Orientačný zber som spravil aj počas krátkej návštevy vodnej nádrže Kozmálovce. Tieto výsledky som pre nereprezentatívnosť nezaradil do analýz. Na západnom brehu nádrže, ktorý je opevnený lomovým kameňom a takmer bez makrofytov som počas hodinovej pochôdzky zistil len druhy Stagnicola turricula a Gyraulus albus. Súhrnné výsledky za celé územie a) druhová diverzita Na 13 lokalitách piatich typov vôd som zistil 35 druhov mäkkýšov (23 ulitníkov a 12 druhov lastúrnikov). Rovnaký počet zistili napríklad RICHARDOT-COULET et al. (1986) počas typologického výskumu rieky Rhôny a jej prítoku Ain, hoci druhové zloženie sa líši v zastúpení niektorých ekologických skupín (v dolnom Pohroní chýbajú niektoré druhy drobných alebo efemérnych vôd, napr. Valvata cristata, Valvata macrostoma, Pisidium obtusale a niektoré druhy stagnikolné, napr. Anisus vorticulus či dokonca Bathyomphalus contortus). Zaujímavé je, že euryekný druh Bithynia tentaculata je vzácny v tých častiach Hrona, kde už nie je badať vplyv Dunaja (druh som zistil iba pri Kamenici nad Hronom, kde sa fauny obidvoch tokov stretávajú). Takisto je vzácna kotúľka Planorbarius corneus, ktorú som zistil na rovnakej lokalite. LISICKÝ (1973) našiel v alúviu horného Hrona pri Žiari nad Hronom len jednu prázdnu schránku tohto druhu; tento údaj vniesol aj do monografie o mäkkýšoch Slovenska (LISICKÝ 1991). Druh našla aj PAPÁNKOVÁ (2001), z jej údajov však nie je jasné, v akej početnosti sa tu vyskytuje a či išlo o živé populácie. Z alúvia Hrona pri Žiari nad Hronom uvádza LISICKÝ (1973) 12 druhov (Tab. 2). Na dolnom Hrone sa nám nepodarilo zistiť dva z uvedených druhov, a to Segmentina nitida a Acroloxus lacustris; Bythinella austriaca je druh pramenných oblastí, viazaný na horné časti tokov. V monografii o mäkkýšoch Slovenska uvádza LISICKÝ (1991) z alúvia Hrona 45 druhov. PA- PÁNKOVÁ (2001) skúmala malakofaunu na 5 lokalitách horného Hrona, pričom zistila 13 druhov (Tab. 2). Maximálny počet druhov, ktorý som zaznamenal na konkrétnych stanovištiach, bol 15 (lokality 01 Turá, 08 Nána a 10 dolný meander v NPR Vozokanský luh), minimálny 3, priemerný počet druhov bol teda 11 druhov na lokalitu. b) konštantnosť K eukonštantným druhom (pozri kap. Metódy) patrili dva druhy eurytopný Radix auricularia a amfibický Galba truncatula. Konštan
Related Search
We Need Your Support
Thank you for visiting our website and your interest in our free products and services. We are nonprofit website to share and download documents. To the running of this website, we need your help to support us.

Thanks to everyone for your continued support.

No, Thanks