FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOV - PDF

Description
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOV FLÓRA NELESNÝCH BIOTOPOV V KATASTRI OBCE STUDENEC 2011 Barbora Hockicková, Bc. SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA

Please download to get full document.

View again

of 57
All materials on our website are shared by users. If you have any questions about copyright issues, please report us to resolve them. We are always happy to assist you.
Information
Category:

Magazines/Newspapers

Publish on:

Views: 0 | Pages: 57

Extension: PDF | Download: 0

Share
Transcript
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOV FLÓRA NELESNÝCH BIOTOPOV V KATASTRI OBCE STUDENEC 2011 Barbora Hockicková, Bc. SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOV FLÓRA NELESNÝCH BIOTOPOV V KATASTRI OBCE STUDENEC Diplomová práca Študijný program: Udržateľné poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Študijný odbor: Všeobecné poľnohospodárstvo ( ) Školiace pracovisko: Školiteľ: Katedra botaniky Eliáš, Pavol, Ing., Phd. Nitra 2011 Barbora Hockicková, Bc. Čestné vyhlásenie Podpísaná Barbora Hockicková vyhlasujem, že som diplomovú prácu na tému,,flóra nelesných biotopov v katastri obce Studenec vypracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry. Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak hore uvedené údaje nie sú pravdivé. V Nitre, apríl Poďakovanie Touto cestou si dovoľujem poďakovať vedúcemu diplomovej práce Ing. P. Eliášovi, PhD. za odborné vedenie a pripomienky, za ochotu pri poskytovaní cenných rád a pokynov, ktorými mi ochotne pomáhal pri vypracovaní diplomovej práce. Ďalej si dovoľujem poďakovať mojej rodine, ktorá mi pomáhala pri realizácii tejto práce. ABSTRAKT Predložená práca zahŕňa charakteristiku synantrópnej flóry v katastri obce Studenec, ležiacej uprostred Podhradskej kotliny (severovýchodná časť Hornádskej kotliny) a na južnom úpätí Levočských planín v Levočských vrchoch na brehoch potoka Margecianka, v tesnom susedstve mesta Spišské Podhradie. Podáva prehľad druhového bohatstva celého územia so zameraním na zostavenie zoznamu inváznych a ohrozených druhov rastlín. Materiál bol zozbieraný metódou floristického výskumu a je uložený v herbári na Katedre botaniky SPU. V skúmanom území bolo počas troch vegetačných období zistených celkove 199 druhov rastlín nelesných biotopov. Z nich 12,5 % predstavujú nepôvodné a expanzívne druhy, 2 % flóry skúmaného územia patria k ohrozeným druhom. Ostatné rastliny tvorili 85,5 %. Táto práca je prínosom k rozšíreniu poznatkov o miestnej flóre. Kľúčové slová: flóra, Studenec, floristický výskum, invázne druhy, ohrozené druhy Abstract The proposed work includes characterization of synanthropic flora in the cadastre of the Studenec village, midway to Podhradská fold (northeastern part of the Hornádska kotlina Fold) and at the southern foot of Levočské plateaus in Levočské vrchy Mts. on the banks of the Margecianka stream, in surroudings of the Spišské Podhradie town. The work submits an overview of the species richness of the whole territory, with a focus on compiling a list of invasive and endangered plant species. The material was collected by the floristic research method and was deposited in the herbarium at the Departement of Botany in SUA. The area was examined for three vegetation seasons and there was identified a total of 199 taxa of flowering plants. 12,5 % of these were non-native and expansive species, 2 % of the flora studied in investigated territory were belonging to endangered species. Other plants accounted for 85.5 %. This work is beneficial to extend the knowledge about the local flora. Key words: flora, the Studenec village, floristic research, invasive species, endangered species OBSAH Zoznam ilustrácií... 6 Zoznam tabuliek... 8 Zoznam skratiek a značiek... 9 Úvod Prehľado súčasnom stave riešenej problematiky Charakteristika územia obce Studenec Geografická charakteristika Geomorfologická charakteristika Geologická charakteristika Klimatická charakteristika Hydrologická charakteristika Pedologická charakteristika Všeobecná charakteristika flóry a vegetácie Cieľ práce Metodika práce Zber a spracovanie floristických údajov Vymedzenie skúmaného územia Výsledky a diskusia Záver Použitá literatúra Prílohy Zoznam ilustrácii Obr. 1 [Mapa obce Studenec] 12 Obr. 2 [Prehľad zastúpenia nepôvodných, expanzívnych, ohrozených a 37 ostatných druhov vo flóre skúmaného územia] Obr. 3 [Prehľad zastúpenia nepôvodných a expanzívnych druhov 38 vo flóre skúmaného územia] Obr. 4 [Prehľad počtu ohrozených, takmer ohrozených a ohrozených 40 druhov s deficitom dát v skúmanom území] Obr. 5 [Zvonček repkovitý (Campanula rapunculus L.)] 41 Obr. 6 [Starček erukolistý (Senecio erucifolius L.)] 41 Obr. 7 [Chudôbka hájna (Draba nemorosa L.)] 41 Obr. 8 [Nezábudka pestrá (Myosotis discolor Pers.)] 41 Prílohy: Obr. 9 [Dvojzub listnatý (Bidens frondosa L.)] Obr. 10 [Roripovník východný (Bunias orientalis L.)] Obr. 11 [Netýkavka malokvetá (Impatiens parviflora DC.)] Obr. 12 [Zlatobyľ kanadská (Solidago Canadensis L.)] Obr. 13 [Hviezdnik ročný (Stanactis annua L. Nees)] Obr. 14 [Vesnovka obyčajná (Cardaria draba L. Desv)] Obr. 15 [Čakanka obyčajná (Cichorium intybus L.)] Obr. 16 [Pichliač obyčajný (Cirsium vulgare (Savi) Ten.)] Obr. 17 [Komonica biela (Melilotus albus Medik.] Obr. 18 [Komonica lekárska (Melilotus officinalis Medik.)] Obr. 19 [Vratič obyčajný (Tanacetum vulgare L.)] Obr. 20 [Durman obyčajný (Datura stramonium L.)] Obr. 21 [Rumanček diskovitý (Matricaria discoidea DC.)] Obr. 22 [Kapusta repková pravá (Brassica napus L.) Obr. 23 [Mrkva obyčajná (Daucus carota L.)] Obr. 24 [Mätonoh mnohokvetý (Lolium multiflorum Lam.)] Obr. 25 [Mäta dlholistá (Mentha longifolia (L.) L.)] Obr. 26 [Veronika perzská (Veronica persica) Poir.] Obr. 27 [Lucerna siata (Medicago sativa L.)] Obr. 28 [Palina obyčajná (Artemisia vulgaris L.) Obr. 29 [Smlz kroviskový (Calamagrostis epigeios L. Roth)] Obr. 30 [Pichliač roľný (Cirsium arvense (L.) Scop.)] Obr. 31 [Turica ostrá (Erigeron acris L.)] Obr. 32 [Timotejka lúčna (Phleum pretense L.)] Obr. 33 [Ďatelina lúčna (Trifolium pratense L.) Obr. 34 [Nad Studencom] Obr. 35 [Za majerom] Obr. 36 [Ovocný sad] Obr. 37 [Hony] Obr. 38 [Za sadom] Obr. 39 [Jahodník] Obr. 40 [Hliny] Obr. 41 [Čerešňový sad] Obr. 42 [Veľký hrbiak] Obr. 43 [Dlhé hony] Obr. 44 [V kúte] Obr. 45 [Kapustnice] Zoznam tabuliek Tab. č. 1 [Charakteristika klimatických podmienok] 17 Tab. č. 2 [Charakteristika pôdnych podmienok] 20 Tab. č. 3 [Agrochemické vlastnosti pôdy podľa kultúr a pôdnych druhov ] 20 Tab. č. 4 [Plán hnojenia 2009 / 2010] 29 Tab. č. 5 [Plán hnojenia 2008 / 2009] 30 Zoznam skratiek a značiek atď. a tak ďalej cm centimeter cit. citácia č. číslo Crantz H. J. N. Crantz ( ) DC. A. P. De Candolle ( ) Desv. A. N. Desvaux ( ) Dumort. B. C. J. Dumortier ( ) et al. a kolektív Gray A. Gray ( ) ha hektár Hausskn. C. Haussknecht ( ) Holub J. Holub (1 930) Huds. W. Hudson ( ) Jacq. N. J. Jacquin ( ) Koch C. H. E. Koch ( ) L. C. von Linné (C. Linneaeus) ( ) Lam. J. B. A. P. Lamarck ( ) Löve Á. Á. Löve (1 916) m meter Medik. (Med)- F. C. Medikus ( ) Mill.- P. Miller ( ) mm - milimeter m n. m. meter nad morom Moench. C. Moench. ( ) Nees Ch. G. D. Nees von Esenbeck ( ) Opiz F. M. Opiz ( ) Pers. Ch. H. Persoon ( ) ph potencia hydrogeni, kyslosť Poir. J. L. M. Poiret ( ) Raf. (Rafin) C. S. Rafinisque-Schmaltz ( ) R. Br. R. Brown ( ) Rchb. (Reichb.) H. G. L. Reichenbach ( ) roč. ročník Roth. A. W. Roth ( ) s. strana Schkuhr. Ch. Schkurh ( ) Schrad. H. A. Schrader ( ) Schreb. J. C. D. von Schreber ( ) Scop. G. A. Scopoli ( ) Soják J. Soják (1 936) Soó R. de Soó ( ) t - tona Ten. M. Tenore ( ) vyd. vydanie Wallr. K. F. W. Wallroth ( ) q metrický cent, 1q=100 kg C Celziov stupeň % - percento ÚVOD Všetok život na Zemi vďačí za svoju existenciu rastlinám. Nie je možné si predstaviť život bez týchto verných, stálych a mlčanlivých pomocníkov (Alexejev, 1987). Človek, ako jeden z článkov živej prírody, má veľmi blízky vzťah k jej ostatným zložkám. Tento vzťah nie je preňho iba prospešný, ale dokonca nevyhnutný (Lhotská, 1987). Ak bude niekto tvrdiť, že sa môže zaobísť bez rastlín, nech si spomenie, že každý dúšok vzduchu a každé sústo potravy mu zabezpečujú rastliny (Alexejev, 1987). Svet rastlín je bohatý a nesmierne mnohotvárny. Vznikal na našej planéte dlhé milióny rokov, prešiel najrozmanitejšími štádiami vývoja a neustále sa vyvíja ďalej (Krejča, 1978). Rastliny, práve tak ako všetky živé organizmy, majú svoju históriu. Sú medzi nimi obry i trpaslíci (Alexejev,1987). Živá rastlina nerastie nikdy osamotene a oddelene od okolitého prostredia. Olistenú stonku obklopuje ovzdušie s určitým zložením plynov, teplotou, intenzitou svetla a vlhkosťou, korene sú obyčajne v pôde, ktorú tvorí vrstva zeminy presiaknutá pôdnymi roztokmi a plynmi. Na olistenej stonke a na koreňoch žijú v značnom množstve početné druhy mikroskopických organizmov. Rastlina nie je sama, ale vždy v spoločenstve mnohých ďalších rastlín a živočíchov. Medzi rastlinou a prostredím je zložitá reťaz vzájomných vzťahov, ktoré vplývajú na rast i podobu rastlín a na ich vlastnosti (Thurzová et al, 1968). Dôležitosť rastlinného krytu nám najlepšie vynikne vtedy, keď si uvedomíme, že rastlinstvo poskytuje, či už priamo alebo nepriamo potravu živočíchom i ľuďom. Bez rastlinstva by nebolo živočíšstva ani ľudstva. Môj záujem o prírodu, predovšetkým o poznanie rastlín v mojom okolí ma viedol k napísaniu tejto práce. 1. PREHĽAD POZNATKOV O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY 1.1. CHARAKTERISTIKA ÚZEMIA OBCE STUDENEC Geografická charakteristika Predmetné územie sa nachádza uprostred Podhradskej kotliny (severovýchodná časť Hornádskej kotliny) a na južnom úpätí Levočských planín v Levočských vrchoch na brehoch potoka Margecianka, v tesnom susedstve mesta Spišské Podhradie (Chalupecký, Kopkáš, 2003). Územie sa nachádza v ochrannom pásme NKP Spišský hrad (http://srra.sk/podhradie/). Územie administratívne patrí do Prešovského kraja a okresu Levoča. Zo severu ho vymedzuje komunikácia I. triedy č. 18 (E 50) diaľkový ťah Nemecko Česká republika Slovensko Ukrajina, z východu horský masív Branisko (www.web.tuke.sk/fberg-kgp/spis/sppodhrad.htm). Obr. č.1: Mapa obce Studenec (http://www.mapa-mapy.sk/mapa/studenec-slovenskarepublika/) Geomorfologická charakteristika Geomorfologické členenie opisovaného územia je nasledovné (www.web.tuke.sk/fberg-kgp/spis/sppodhrad.htm): Sústava: Alpsko-himalájska Podsústava: Karpaty Provincia: Západné Karpaty Oblasť: Fatransko-tatranská Celok: Hornádska kotlina Podcelok: Podhradská kotlina Územie je súčasťou Západných Karpát, ktoré sú pokračovaním Álp. Tiahnu sa od Dunaja na severovýchod a potom na východ až do doliny Uhu na Zakarpatskej Ukrajine. Charakteristickým znakom Západných Karpát je ich pásmovitá stavba. Prejavuje sa aj v ich morfológii. Zvláštny morfologický ráz a pritom veľmi zložitú stavbu má bradlové pásmo. Medzi geomorfologicky výraznými jednotkami sa rozprestiera Hornádska kotlina (Zorkovský, 1962). Hornádska kotlina je ohraničená na juhu Hornádom a na severe úpätím Levočských vrchov. Má charakter pahorkatiny, je prevažne odlesnená a poľnohospodársky obrábaná (Ďurček, 1979). Dno má sklonené k svojmu južnému okraju, ktorý sleduje rieka Hornád. Ohraničenie kotliny oproti Levočskému pohoriu je menej výrazné. Na východe sa ostro končí na zlomovom okraji vysokej hrasti Braniska. Na západe zabieha úzkou prepadlinou pozdĺž horného Hornádu do Nízkych Tatier. Severná zníženina sa v okolí Spišského Podhradia rozširuje v kotlinu, ktorú obmedzujú zlomy (Lukniš, Plesník, 1961). Levočské vrchy zaberajú rozsiahle územie južne od bradlového pásma. Od Ľubovnianskej vrchoviny ich oddeľuje Poprad a hlboká Jakubianska brázda, na západe sú ohraničené Podtatranskou kotlinou, na juhu Hornádskou kotlinou, na východe Bachurňou a Braniskom. Pozostávajú z masívneho hlavného flyšového chrbta, z ktorého vybiehajú viaceré rázsochy oddelené hlbokými údoliami potokov. Pohorím prechádza čiara európskeho rozvodia (Ďurček, 1979). Je to pohorie rozvetvené na dlhé rázsochy vybiehajúce na všetky strany (Lukniš, Plesník, 1961). Ústredná časť pohoria predstavuje divú karpatskú horskú sústavu s rozsiahlymi komplexmi prevažne ihličnatých lesov s hojne zastúpeným smrekovcom a jedľou, vo vyšších polohách s charakterom horských lúk a brusnicových holí (Ďurček, 1979). Z morfologického hľadiska ide o oblasť vrchovinovo-nížinnú, typ krajiny kotlinová krajina (oráčinovo lúčno lesná krajina). Terén je pokrytý ihličnatým a listnatým lesom s prevahou ihličnatých drevín (borovica, smrekovec opadavý). Časť prieskumného územia je poľnohospodársky využívaná (Ďurček, 1979) Geologická charakteristika Geologické pomery našej vlasti sú veľmi pestré a zložité. Je to dôsledok komplikovanej geologicko-tektonickej stavby a intenzívneho neotektonického vývoja karpatskej horskej sústavy počas mladších treťohôr a vo štvrtohorách. Výsledkom tohto vývoja je mimoriadne členitý reliéf krajiny i pestré klimaticko-geografické pomery, (Matula, 1979). Územie sa nachádza v členitom teréne. Ten svojím charakterom dokumentuje geologický vývin od druhohôr, keď na území zaliatom morom sa vytvorili niekoľko tisíc metrov hrubé vrstvy morských usadenín. Keď neskôr more ustúpilo, veľká časť sedimentárnych hornín bola odplavená. Na niektorých miestach sa vynorili hory aj so starým kryštalickým jadrom. Takými sú na jednej strane od Levoče Vysoké Tatry, pod ktorými Spiš hraničí s Liptovom a na druhej strane Branisko, tvoriace prirodzenú hranicu medzi Spišom a Šarišom (Suchý, 1974). Ich charakteristickou črtou je, že kryštalické jadrá majú obaly druhohorných usadenín len na vonkajšej strane (Matula, 1979). Na sklonku druhohôr, v období nazývanom krieda, začalo silné vrásnenie, ktoré pokračovalo a nadobudlo najväčšiu intenzitu v treťohorách. V starších treťohorách (paleogén), keď jednotlivé časti Karpát vystúpili z mora, došlo k ich silnej denundácii. Materiál, ktorý vznikal týmto rozpadom, usadzoval sa v priehlbinách zaliatym morom. Na prielome starších a mladších treťohôr (neogén) tieto usadeniny postihla ďalšia fáza vrásnenia a vytvorila z nich flyšové pásmo Karpát. Vzniklo zo sedimentov, v ktorých sa striedajú vrstvy mäkších hornín (sliene, piesočnaté a slienité bridlice) s hrubými vrstvami tvrdých pieskovcov. V ňom sú hojne zastúpené pohoria s plochými alebo mierne zaoblenými temenami. K flyšovému pásmu Karpát patrí i Levočské pohorie, ktoré dostalo pomenovanie od mesta Levoče, rozprestierajúceho sa na jeho úpätí v nadmorskej výške 573 m n. m. (Suchý, 1974). Levočské vrchy sú masívnym flyšovým pohorím na hranici Spiša so Šarišom (Lacika, 1999). Dodnes si zachovali zvyšky treťohorného reliéfu ploché a pomerne široké chrbty. Tvoria ho mohutné komplexy pieskovcov rozprestierajúce sa medzi dolinou Popradu, Hornádskou kotlinou, Braniskom a Šarišskou vrchovinou. Erozívnou činnosťou bolo toto pohorie rozčlenené na početné rázsochy, pooddeľované spravidla úzkymi m hlbokými údoliami horských potokov. Medzi jednotlivými rázsochami sú pomerne značné výškové rozdiely (Suchý, 1974). Od jadrových pohorí sa líšia v celku jednoduchšou stavbou, ale najmä jednotvárnejším litologickým zložením, čo sa pri formovaní makroreliéfu i mezoreliéfu odrazilo vo väčšej morfologickej monotónnosti, v osovej usmernenosti vypuklých znížených tvarov, riečnej siete atď. Energia reliéfu je tu nižšia, prevládujú relatívne výškové rozdiely, zodpovedajúce vyšším vrchovinám až hornatinám, celkový ráz krajiny charakterizujú mäkké tvary s plochými chrbtami, masívnymi horskými skupinami, širokými subsekventnými dolinami s miernymi svahmi, rozširujúcimi sa často do erozívnych kotlín, a brázdy na mäkkých bridličnatých súvrstviach (Matula, 1979). V oblasti prevládajú komplexy flyšoidných hornín, pieskovcovo-zlepencových a flyšových hornín a v častiach územia s miernejším reliéfom aj komplexy svahových hlín, náplavových kužeľov a riečnych náplavov (Matula, 1979). Z exogénnych procesov najvýznamnejšie sú hlboké zvetrávanie, svahová erózia a svahové pohyby. Prenikavé pleistocénne periglaciálne zvetrávanie viedlo k nakypreniu vrchných častí skalného podkladu. Soliflukčné procesy, ktoré majú hlavnú zásluhu na modelácii dnešných oblých foriem reliéfu, nahromadili na úpätiach a v lokálnych depresiách svahové hliny veľkých mocností a zasiahli aj rozvetrané časti flyšového podkladu (Matula, 1979). Hornádska kotlina patrí do oblasti vnútrohorských kotlín, ktoré sú tektonického pôvodu a majú charakter hlboko poklesnutých a zlomami obmedzených brachysynklinál a prepadlín. Sú nepravidelne rozložené medzi kulisovito prebiehajúcimi pásmi pohorí a dávajú Slovensku formácie svojský ráz kotlinovej krajiny. Kotliny sú vyplnené paleogénnymi súvrstviami flyšovej formácie (Hornádska kotlina) (Matula, 1979). V nej sa striedajú pahorkatiny s malými eróznymi kotlinami, ktoré sa vytvorili eróznym rozširovaním riečnych dolín (Lacika, 1999). V kotlinách sú široko rozvinuté pokryvné útvary. Údolia sú vyplnené fluviálnymi piesčitými štrkmi a nivnými piesčito-prachovitými hlinami, sú lemované pásmi riečnych terasových stupňov, často s morfologicky výraznou hranou risských terás. Piesčité štrky terás sú v závislosti od veku v rôznom stupni zvetrané a zahlinené, zväčša ich pokrývajú hrubé sprašové hliny fluviálneho i eolického pôvodu. Sprašové hliny laterálne prechádzajú do takmer súvisleho pokryvu deluviálnych hlín, prípadne do piesčito-hlinitých štrkov a hlín rozsiahlych periglaciálnych náplavových kužeľov, ktoré utvárajú široké pásy, lemujúce úpätia strmých tektonických svahov priľahlých pohorí (Matula, 1979). Okrem usadzovania hornín povrch nášho územia formovala v treťohorách i sopečná činnosť, rôzne pohyby pôdy, ktoré menili tvar jednotlivých útvarov a do tohto procesu významne zasiahlo more. V prvej polovici treťohôr more vniklo do Karpatských kotlín. Na konci tohto obdobia však ustúpilo a v druhej polovici treťohôr sa spojenie Karpát s morom úplne prerušilo. V kotlinách, na morských usadeninách sa začali usadzovať sladkovodné nánosy, najmä íly, sladkovodné vápence, štrky a piesky. Dnešnú podobu pohoriam a kotlinám Spiša vtlačili už tektonické pohyby, erozívna činnosť povrchových vôd a zvetrávanie menej odolných hornín v treťohorách (Suchý, 1974) Klimatická charakteristika Klímu chápeme ako dlhodobý režim počasia so všetkými jeho zvláštnosťami, pestrosťou a premenlivosťou, ktorými sa na danom mieste prejavuje. Pri analýze klímy (podnebia) vychádzame z geografickej polohy územia a z nej vyplývajúcej príslušnosti ku klimatickému pásmu a klimatickej oblasti, (http://www.shmu.sk/sk/?page=1064). Hornádska časť Spišskej kotliny je po stránke klimatickej závislá predovšetkým na orografických pomeroch, vegetačnom kryte krajiny, na veľkosti vodných plôch a iných činiteľoch (Badík, 1973). Ako je známe, stúpaním nadmorskej výšky klesá teplota a zväčšuje sa množstvo zrážok, zvyšuje sa snehová pokrývka, dlhšie sa udrží a pod. (Suchý, 1979). Z klimatického hľadiska leží podstatná časť územia v mierne teplom a mierne vlhkom dolinovom okrsku so studenou zimou mierne teplej a mierne vlhkej oblasti, charakterizovanej počtom letných dní v roku pod 50, priemernou teplotou v júli nad 16 C a v janu
Related Search
Similar documents
We Need Your Support
Thank you for visiting our website and your interest in our free products and services. We are nonprofit website to share and download documents. To the running of this website, we need your help to support us.

Thanks to everyone for your continued support.

No, Thanks