DEMOGRAFICKÉ VÝCHODISKÁ SOCIÁLNEJ POLITIKY V SLOVENSKEJ REPUBLIKE - PDF

Description
DEMOGRAFICKÉ VÝCHODISKÁ SOCIÁLNEJ POLITIKY V SLOVENSKEJ REPUBLIKE Demographic Basis of Social Policy in the Slovak Republic Mária Husáková, Eva Rievajová Abstract The paper looks at some basic demographic

Please download to get full document.

View again

of 11
All materials on our website are shared by users. If you have any questions about copyright issues, please report us to resolve them. We are always happy to assist you.
Information
Category:

Government & Politics

Publish on:

Views: 18 | Pages: 11

Extension: PDF | Download: 0

Share
Transcript
DEMOGRAFICKÉ VÝCHODISKÁ SOCIÁLNEJ POLITIKY V SLOVENSKEJ REPUBLIKE Demographic Basis of Social Policy in the Slovak Republic Mária Husáková, Eva Rievajová Abstract The paper looks at some basic demographic indicators in order to charakterize demographic history and changes in population s behavior during the recent years in Slovakia as a result of social, political, economic factors. At the same time the paper mentions results of demographic prognosis, which has confirmed continuation of ageing slovak population. This fact calls forth application new approaches in many fields of social policy in order to reflect raising share of aged people. Keywords Demographic Indicators, Prognosis of Demographic Development, Ageing Population, Life Expectancy, Social Policy. Kľúčové slová demografické ukazovatele, prognóza demografického vývoja, starnutie populácie, stredná dĺţka ţivota, sociálna politika. Úvod Demografický vývoj v Slovenskej republike je charakterizovaný postupným spomaľovaním reprodukcie obyvateľstva, čoho výsledkom je zhoršovanie reprodukčných mier a vekového zloţenia obyvateľstva. Pokračuje proces starnutia populácie, dochádza k zvyšovaniu priemerného veku oboch pohlaví. Slovenská republika sa vývojom svojich demografických ukazovateľov pribliţuje úrovni vyspelých štátov Európskej únie, v ktorých podobné zmeny prebehli uţ koncom šesťdesiatich rokov. Zvlášť zjavný je tento proces v období posledných 20 rokov, keď demografický vývoj sa stal odrazom zmien, ktoré sa uskutočnili v procese politickej, ekonomickej a sociálnej transformácie spoločnosti. Vývoj vybraných demografických ukazovateľov K 31. decembru 2009 mala Slovenská republika obyvateľov, s podielom ţien 51,4%. K základným charakteristikám populácie patrí veková štruktúra obyvateľstva, ktorá je vyjadrením súčasných aj minulých reprodukčných procesov. Aj pri porovnaní vývoja obyvateľstva Slovenskej republiky za krátke obdobie rokov v členení na základné vekové skupiny je zreteľný pokles podielu detskej zloţky obyvateľstva a nárast podielu obyvateľov vo vekovej skupine 65 a viac rokov. Pozoruhodné sú však výsledky prognózy vypracovanej do roku 2050, ktoré poukazujú na mimoriadne závaţné a nezanedbateľné zmeny vo vekovej štruktúre obyvateľstva. 1 Tab. 1: Veková štruktúra obyvateľstva SR podľa základných vekových skupín Veková štruktúra predproduktívny vek 0 14-roční 18,72 16,14 15,35 13,20 produktívny vek ,80 72,00 72,42 56,78 poproduktívny vek ,39 11,86 12,26 30,06 Zdroj: ŠÚ, Výskumné demografické centrum Graf 1: Porovnanie štruktúry obyvateľstva podľa vekových skupín v rokoch 2003 a 2050 Zdroj: Výskumné demografické centrum, M. Lukáčová, V.Pilinská, B. Vaňo, Slovensko zaznamenalo prvý raz v svojej histórii prirodzený úbytok obyvateľstva v roku 2001, keď počet ţivonarodených bol o 844 niţší ako počet zomretých. Napriek skutočnosti, ţe prirodzený prírastok v rokoch 2001 a 2002 dosiahol záporný výsledok, celkový prírastok obyvateľstva v dôsledku migračného salda v obidvoch rokoch vykázal vývoj v kladných hodnotách. Zatiaľ, čo v minulosti v Slovenskej republike migrácia nezohrávala významnú rolu, jej vplyv sa zmenil a v súčasnosti moţno Slovensko označiť za migračne ziskovú krajinu. V roku 2009 zahraničnou migráciou získala SR osôb. V roku 2003 sa pokles pôrodnosti zastavil a od roku 2004 zaznamenáva SR pozitívny vývoj tohto ukazovateľa. V roku 2009 dosiahol prirodzený prírastok osôb. Tento zvrat je pripisovaný vplyvu silných ročníkov z konca 70 rokov a realizácie odloţených pôrodov z minulých rokov. 2 Graf 2: Charakteristika vývoja počtu obyvateľstva SR v rokoch Zdroj: ŠÚSR, Štruktúry a pohyb obyvateľstva SR Hrubá miera pôrodnosti vyjadrená počtom ţivonarodených detí na 1000 obyvateľov stredného stavu z dlhodobého hľadiska zaznamenáva klesajúce hodnoty. Pri sledovaní vývoja tohto ukazovateľa za obdobie rokov je zrejmých niekoľko období výrazného poklesu pôrodnosti. V priebehu 30. rokov sa hrubá miera pôrodnosti zníţila z 38,2 na 22,8 koncom 50. rokov. Začiatkom 60. rokov klesala na úroveň 17,0 a na prelome 80. a 90. rokov bol zaznamenaný pokles aţ na úroveň 9,45. Najvyššie hodnoty pôrodnosti sa dosiahli v rokoch , a ani napriek striedaniu období nárastu pôrodnosti sa uţ nikdy neopakovali. Zintenzívnenie poklesu pôrodnosti na prelome 80. a 90. rokov bolo spôsobené vo veľkej miere spoločensko-politickými a sociálno-ekonomickými zmenami, uskutočnenými v krajine. Prebiehajúce transformačné procesy ovplyvnili v mnohých smeroch ţivotné podmienky obyvateľstva. Vzástli príjmové a sociálne rozdiely, objavili sa obavy zo straty zamestnania, rástla nezamestnanosť, sťaţili sa podmienky na zaloţenie rodiny. Transformácia sa dotkla aj sociálnej a rodinnej politiky štátu. Ústup od štátneho paternalizmu znamenal obmedzenie podporných mechanizmov, redukciu sociálnych dávok. Príčiny poklesu pôrodnosti vidia demografi aj v zmene celkového prístupu k rodine. Niektorí mladí ľudia preferujú kariéru, iná skupina vníma deti ako istú záťaţ a uprednostňuje jednoduchší spôsob ţivota, ďalšia skupina odkladá príchod dieťaťa na neskôr, aţ sa ho napokon vzdá úplne. Ukazovateľ úhrnná plodnosť žien vyjadrujúci počet živonarodených detí pripadajúcich na 1 ženu počas jej reprodukčného obdobia dosahuje v súčasnosti hodnoty, ktoré zďaleka nepostačujú na dosiahnutie záchovnej úrovne. Kým začiatkom 80. rokov patrilo Slovensko spolu so Španielskom, Írskom, Poľskom, Portugalskom ku krajinám s najvyššími hodnotami tohto ukazovateľa, v nasledujúcich rokoch práve táto skupina krajín zaznamenala 3 výrazný pokles. 1 Ešte v roku 1990 pripadalo na jednu ţenu 2,1 dieťaťa, čo je hodnota potrebná pre dlhodobú udrţateľnosť populácie prirodzeným prírastkom, v roku 2001 vykázal ukazovateľ hodnotu 1,2 a Slovenská republika sa tak zaradila k štátom s najniţšou pôrodnosťou v Európe. V roku 2004 ukazovateľ zaznamenal mierny nárast a dosiahol hodnotu 1,24, v nasledujúcich rokoch sa síce zvyšoval ale stále predstavoval veľmi nízke hodnoty. V roku 2009 pozitívny vývoj pôrodnosti pokračoval a úhrnná plodnosť sa zvýšila na 1,41 dieťaťa na ţenu v reprodukčnom veku. Dosiahla sa tým najvyššia hodnota tohto ukazovateľa od roku 1998.Demografi predpokladajú, ţe terajší mierny nárast pôrodnosti nepotrvá dlho, maximálne 10 rokov, keď do fertilného veku bude postupne vstupovať generácia ţien narodená po roku 1990, ktorú charakterizoval hlboký pokles pôrodnosti. 2 V reprodukčnom správaní obyvateľov SR sa po roku 1989 prejavili aj pozitívne trendy, medzi ktoré patrí posun pôrodnosti do vyššieho veku. Pokiaľ v 80-tych rokoch bol priemerný vek ţeny pri narodení prvého dieťaťa 21 rokov, v roku 2009 to bolo uţ 26,95 roka a predstavuje v povojnovom vývoji na Slovensku najvyššiu hodnotu. Rovnako sa zvyšuje aj priemerný vek ţeny pri narodení všetkých detí, ktorý v roku 2009 vzrástol na 28,59 roka. Tab. 2: Priemerný vek ženy pri pôrode Rok Vek ženy pri prvom pôrode pri pôrode ,08 25, ,31 25, ,56 25, ,93 26, ,1 26, ,5 26, ,9 26, ,3 27, ,00 27, ,59 28, ,59 28, ,95 28,59 Zdroj: ŠÚ SR Tento vývoj dokumentuje aj ukazovateľ čistá špecifická plodnosť žien vyjadrujúci počet ţivonarodených detí na 1000 ţien danej vekovej skupiny. V roku 2000 sa plodnosť vo vekovej skupine ročných ţien po prvýkrát dostala na prvé miesto, keď úrovňou plodnosti predstihla dlhodobo najplodnejšiu vekovú skupinu ročných ţien a toto dominantné postavenie si udrţiava naďalej. Moţno konštatovať, ţe dochádza k odďaľovaniu rodičovstva do vyššieho veku, do obdobia vyššej mentálnej aj sociálnej zrelosti. Odklady pôrodov do vyššieho veku potvrdzuje aj tendencia nárastu plodnosti ţien v skupine ročných. 1 The Social Situation in the European Union 2007, European Comission, Directorate-General for Employment Social Affairs and Equel Opportunities, April Šikula, M. a kolektív: Stratégia rozvoja slovenskej spoločnosti. Bratislava: VEDA, vyd. SAV, 2010, str Graf 3: Miery plodnosti žien podľa veku v SR v rokoch 1993, 2001 a 2009 Zdroj: ŠÚSR, Štruktúry a pohyb obyvateľstva SR Jedným z presadzujúcich sa trendov v reprodukčnom správaní obyvateľov je zvyšovanie počtu detí narodených mimo manţelstva. Zatiaľ čo celkový počet narodených detí z dlhodobého hľadiska klesá, vývoj počtu narodených mimo manţelstva zaznamenáva opačnú tendenciu. Za zlomový moţno označiť rok 1990, kedy sa naštartoval proces kontinuálneho narastania podielu detí rodiacich sa mimo manţelstva. Tab. 3: Ukazovatele narodených detí mimo manželstva Rok Narodení mimo manželstva spolu na 1000 obyvateľov % z celku ,60 5, ,00 4, ,11 6, ,10 5, ,15 7, ,88 18, ,00 20, ,49 24, ,76 27, ,21 30, ,58 31,6 Zdroj: ŠÚ SR. Sobášnosť výrazne ovplyvňuje reprodukčné správanie obyvateľstva. Slovensko bolo krajinou s tradične vysokou mierou sobášnosti a nízkym sobášnym vekom a dlhodobo sa zaraďovalo ku krajinám charakterizovaným vysokou sobášnosťou. Aj v tejto oblasti v posledných rokoch zaznamenávame isté zmeny. Kým do roku 1990 sa ukazovateľ hrubá 5 miera sobášnosti svojími hodnotami pohybovala medzi počtom 10 7 sobášov na 1000 obyvateľov, v druhej polovici 90. rokov sa stabilizovala na úrovni pribliţne 5 sobášov na 1000 obyvateľov. V roku 2009 hrubá miera sobášnosti zaznamenala hodnotu 4,86. Pokles sobášnosti sa pripisuje pôsobeniu viacerých faktorov. Pastor 3 príčiny rozdeľuje do troch skupín. Po prvé sú to objektívne príčiny zväčša ekonomického rázu, koré spôsobujú odklad zaloţenia rodiny. Príčiny z druhej skupiny odráţajú zmenený postoj spoločnosti k manţelstvu, pokles prestíţe manţelstva. Tretia skupina obsahuje objektívne príčiny: nezáujem alebo neschopnosť jednotlivcov vstupovať do trvalých zväzkov. Tab. 4: Vývoj počtu sobášov a hrubá miera sobášnosti Ukazovateľ Rok uzavreté manţelstvá absolútny počet na 1000 obyvateľov 6,9 7,6 5,3 5,1 5, uzavreté manţelstvá absolútny počet na 1000 obyvateľov 4,4 5,2 4,8 5,23 4,86 Zdroj: Správa o sociálnej situácii obyvateľstva SR, MPSVR SR, ŠÚ SR Graf 4: Hrubá miera sobášnosti v SR v rokoch Zdroj: ŠÚSR, Štruktúry a pohyb obyvateľstva SR V priebehu rokov sa zvýšil priemerný vek ţien aj muţov pri uzatvorení sobáša. Kým pred rokom 1990 sa priemerný vek ţeny udrţiaval na úrovni 22,5 roka a vek muţov 24 rokov, v roku 2009 bol priemerný vek muţov pri sobáši 31,64 roka, ţien 28,59 3 Pastor,K.: Inštitúcia manţelstva v súčasnej spoločnosti /http://:www.family-sk.sk/download 6 roka. Zároveň došlo k zmene vekovej štruktúry sobášených posunom sobášnosti do vekovej skupiny ročných. Charakteristickou črtou sobášnosti posledného desaťročia je odkladanie uzavretia manţelstva do vyššieho veku a u časti obyvateľstva aj uplatnenie alternatívnych foriem spoluţitia. Rozvodovosť v Slovenskej republike dlhé roky mierne rastie. V priebehu 90. rokov sa síce niekoľkokrát medziročne zníţila, ale išlo iba o prechodný stav. V rozvodovosti pokračuje v Slovenskej republike dlhodobo stúpajúci trend presadzujúci sa v celej Európe. Charakteristický je posun rozvodovosti do vyššieho veku. Kým v roku 1995 bola najvyššia miera rozvodovosti dosiahnutá vo vekovej skupine rokov, v roku 1996 sa presunula do vekovej skupiny ročných. Tento trend potvrdzujú aj údaje za obdobie rokov , keď sa najviac zvýšila rozvodovosť muţov vo vekovej skupine rokov a ţien vo vekovej skupine rokov. Váţnym sdociálnym problémom, ktorý rozvody prinášajú, sú maloleté deti, ktoré takto strácajú jedného z rodičov. V štruktúre rozvedených manţelstiev podľa počtu maloletých detí tvoria rozvedené manţelstvá s maloletými deťmi dve tretiny. V rámci rozvedených manţelstiev s maloletými deťmi prevládajú manţelstvá s jedným dieťaťom, tvoria takmer 60 %. 4 Graf 5: Hrubá miera rozvodovosti v SR v rokoch Zdroj: ŠÚSR, Štruktúry a pohyb obyvateľstva SR Tabuľka 5 poskytuje prehľad o vývoji ukazovateľov hrubej miery rozvodovosti a indexu rozvodovosti za obdobie rokov Trendy sociálneho vývoja v Slovenskej republike. Bratislava: ŠÚ SR, 2009, str Tab. 5: Počet rozvodov, hrubá miera rozvodovosti, index rozvodovosti Rok Počet rozvodov Hrubá miera rozvodovosti Index rozvodovosti ,57 22, ,67 21, ,52 26, ,67 32, ,69 26, ,79 32, ,89 41, ,04 43, ,99 41, ,02 39, ,14 44, ,35 49, , ,34 44, ,30 48,1 Zdroj: ŠÚ SR.. Negatívnou stránkou demografického vývoja v minulosti bolo časté vyuţívanie interrupcie na ukončenie neţiaduceho tehotenstva. Interrupcie nezriedka suplovali antikoncepciu, mnohé ţeny ju vyuţili opakovane, prejavovala sa nízka úroveň vedomostí o plánovanom rodičovstve. Od začiatku 90. rokov došlo k zásadnej zmene vo vývoji celkovej potratovosti, keď za deväťnásť rokov sa celkový počet potratov zníţil z (1990) na (2009). Hrubá miera potratovosti je z demografických ukazovateľov dlhodobo jediným ukazovateľom s pozitívnym vývojom. Graf 6: Hrubá miera potratovosti v SR v rokoch Zdroj: ŠÚSR, Štruktúry a pohyb obyvateľstva SR 8 Úmrtnosť patrí k najstabilnejším demografickým ukazovateľom v SR. Hrubá miera úmrtnosti sa pohybuje v rozpätí 9 10 úmrtí na 1000 obyvateľov. Rozdielne hodnoty sú vykazované pri sledovaní ukazovateľa podľa pohlavia, keď na 1000 ţien pripadá 9 zomretých a na 1000 muţov 11 zomretých. Kaţdoročne zomiera o cca 3,5 tisíca muţov viac ako ţien. Zatiaľ čo úmrtnosť ţien je pomerne pravidelná s rastúcim vekom sa počet úmrtí ţien zvyšuje s kulmináciou po 85. roku veku ţivota, u muţov priama závislosť od veku neplatí. Počet zomretých muţov dosahuje vysoké hodnoty uţ vo vekovej kategórii rokov. Stredná dĺžka života pri narodení vyjadrujúca akého priemerného veku sa doţije narodený za predpokladu, ţe úmrtnostné pomery sa oproti očakávaniu nezmenia, bola v SR v roku ,08 roka. Tab. 6: Stredná dĺžka života obyvateľov pri narodení a vo veku 15 a 60 rokov v SR Rok 0 roční 15 roční 60 roční muži ženy muži ženy muži ženy ,88 68,90 68,63 68,95 69,14 69,51 69,77 69,77 70,29 70,11 70,40 76,81 76,72 76,74 77,03 77,22 77,54 77,57 77,62 77,83 77,90 78,20 57,93 54,86 54,58 54,88 55,11 55,31 55,51 55,63 56,08 55,92 56,20 62,77 62,58 62,62 62,86 62,98 63,13 63,42 63,41 63,59 63,58 63,80 15,81 15,93 15,75 15,84 15,90 15,97 16,27 16,29 16,46 16,34 16,50 20,35 20,34 20,28 20,48 20,42 20,67 20,87 20,86 21,02 21,01 21, ,85 78,73 56,55 64,30 17,00 21, ,28 78,74 56,99 64,30 17,04 21,67 Zdroj: ŠÚ SR. Zrýchľujúci sa proces starnutia obyvateľstva potvrdzuje aj kaţdoročný nárast indexu starnutia. V roku 2009 dosiahol hodnotu 80,01 čo znamená, ţe na 100 detí vo veku 0 14 rokov pripadlo 80 obyvateľov vo veku 65 a viac rokov. Rozdielne hodnoty dosahuje ukazovateľ pri jeho sledovaní podľa pohlavia, keď index starnutia u ţien vysoko prevyšuje hodnoty indexu starnutia muţov. So starnutím obyvateľstva je treba počítať vo všetkých krajoch SR. Tab. 7: Index starnutia v krajoch SR v rokoch 2008 a 2025 Kraj Bratislavský kraj 98,56 166,27 Trnavský kraj 86,86 144,54 Trenčiansky 95,75 145,64 Nitriansky kraj 97,02 150,36 Ţilinský kraj 92,02 156,36 Banskobystrický kraj 84,56 134,89 Prešovský 56,78 93,36 Košický 64,20 109,30 Zdroj: ŠÚ SR, vlastné prepočty 9 Zvyšuje sa aj priemerný vek obyvateľov Slovenska. Kým v roku 1990 dosahoval priemerný vek slovenskej populácie 33,56 roka, v roku 2009 uţ 38,48 roka, čo bola najvyššie dosiahnutá hodnota v histórii. Vychádzajúc výsledkov prognózy vypracovanej Výskumným demografickým centrom pri Infostate moţno očakávať, ţe priemerný vek v roku 2025 dosiahne 42,60 roka. Najstaršie obyvateľstvo, s priemerným vekom 44,8 roka, bude v roku 2025 v Bratislavskom kraji a hranicu 44 rokov presiahne aj priemerný vek v Nitrianskom kraji. Ani v jednom z ôsmich krajov SR však nebude v roku 2025 priemerný vek dosahovať niţšie hodnoty jako 40 rokov. Index ekonomického zaťaženia vyjadrujúci pomer medzi ekonomicky závislou a ekonomicky aktívnou zloţkou obyvateľstva, zaznamenáva od 90-tych rokov klesajúce hodnoty. Odráţa prudký pokles detskej zloţky populácie, pozvoľný nárast zastúpenia poproduktívnej časti obyvateľstva a vstup početnej generácie narodenej v 70-tych rokoch do vekovej skupiny rokov. Kým v roku 2009 pripadalo v SR na 100 obyvateľov v produktívnom veku 38 ekonomicky závislých osôb, v roku 2025 sa očakáva, ţe vzrastie na 51,90. Tab. 8: Vývoj a prognóza základných charakteristík vekového zloženia obyvateľstva SR priemerný vek, index starnutia, index celkového zaťaženia Rok Priemerný vek Index starnutia Index ekonomického zaťaţenia ,20 23,04 55, ,07 21,89 59, ,35 22,05 62, ,24 27,07 61, ,02 33,59 57, ,39 38,85 56, ,55 39,74 57, ,92 35,86 56, ,56 41,44 54, ,53 49,15 49, ,97 59,78 44, ,41 70,74 39, ,84 66,30 38, ,09 77,98 41, ,30 90,99 47, ,60 103,86 51,90 Zdroj: Výskumné demografické centrum Záver Doterajší vývoj a prognózy demografických procesov poukazujú na jednoznačný trend starnutie slovenskej populácie. Narastajúca početnosť občanov v poproduktívnom veku znamená, ţe je nevyhnutné počítať s rastúcim vplyvom tejto skupiny obyvateľstva na spoločenské procesy a nevyhnutnosťou zohľadňovať jej potreby a záujmy. Demografický vývoj má zásadný vplyv na fungovanie dôchodkových systémov. Starnutie obyvateľstva je hlavným argumentom pre pripravované alebo uţ realizované zmeny v dôchodkových systémoch jednotlivých krajín EÚ. Okrem zabezpečenia stability systémov dôchodkového zabezpečenia, nárast počtu seniorov prináša výzvy pre mnohé ďalšie oblasti sociálnej politiky. Zmeny v demografickom vývoji ovplyvnia aj systémy zdravotného poistenia v zmysle 10 nákladnejšej a častejšej starostlivosti o narastajúci počet seniorov. Ďalšou z oblastí, ktorej sa demografický vývoj bezprostredne dotýka je oblasť sociálnych sluţieb. Právom moţno očakávať, ţe dopyt po všetkých typoch sluţieb, či uţ ústavných, denných alebo ambulantných v ďalších rokoch výrazne porastie. Nebude sa moţné vyhnúť modernizácii celého systému sociálnych sluţieb s dôrazom na zabezpečenie jeho funkčnosti a efektívnosti. Starnutie výraznejšie ovplyvní aj trh práce v rokoch, keď dôchodkový vek dosiahnu početné skupiny narodené v období populačného boomu. Viac pozornosti bude potrebné venovať politike aktívneho starnutia a rodinnej politike a dôraznejšie uplatňovať politiku sociálnej inklúzie. Príspevok vznikol v rámci riešeného projektu OP VaV s názvom Vytvorenie excelentného pracoviska ekonomického výskumu pre riešenie cevilizačných výziev v 21, storočí (ITMS ). Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ ( 100%). Literatúra BLEHA, B. - VAŇO, B Prognóza vývoja obyvateľstva SR do roku 2025, Infostat, Výskumné demografické centrum. PASTOR, K. Inštitúcia manţelstva v súčasnej spoločnosti. /.http://:www.family-sk.sk/ download. ŠIKULA, M. a kolektív, 2010: Stratégia rozvoja slovenskej spoločnosti, Bratislava: VEDA vydavateľstvo SAV, ISBN Trendy sociálneho vývoja v Slovenskej republike, Bratislava: ŠÚ SR. ISBN The Social Situation in the European Union 2007, European Comission, Directorate-General for Employment Social Affairs and Equal
Related Search
We Need Your Support
Thank you for visiting our website and your interest in our free products and services. We are nonprofit website to share and download documents. To the running of this website, we need your help to support us.

Thanks to everyone for your continued support.

No, Thanks