CIRKEV ŠTÁT A FINANCIE. Vyhlásenie Cirkvi adventistov s. d. o vz ahu medzi cirkvou a štátom - PDF

Description
CIRKEV ŠTÁT A FINANCIE Obsah: 1. Vyhlásenie GK CASD o vz ahu medzi cirkvou a štátom str Štát, cirkev a financie z poh adu EGW str Biblické texty k skúmanej otázke str Záver str.

Please download to get full document.

View again

of 11
All materials on our website are shared by users. If you have any questions about copyright issues, please report us to resolve them. We are always happy to assist you.
Information
Category:

Retail

Publish on:

Views: 15 | Pages: 11

Extension: PDF | Download: 0

Share
Transcript
CIRKEV ŠTÁT A FINANCIE Obsah: 1. Vyhlásenie GK CASD o vz ahu medzi cirkvou a štátom str Štát, cirkev a financie z poh adu EGW str Biblické texty k skúmanej otázke str Záver str. 11 Vyhlásenie Cirkvi adventistov s. d. o vz ahu medzi cirkvou a štátom Úvod Boh je láska. Jeho vláda vo vesmíre je založená na ochote stvorenstva poslúcha, ktorá je vyvolaná jeho úžasnou zhovievavos ou a láskavos ou./1/ Boh prijíma len vieru, ktorá prebýva v srdci loveka /2/ a len konanie, ktoré je motivované láskou./3/ Láska však nie je predmet ob ianskeho zákonníka. Nemôžeme ju nariadi ani udrža nejakým predpisom. Preto snahy o uzákonenie viery sú vo svojej podstate v protiklade s princípmi pravého náboženstva, teda aj v protiklade s Božou vô ou./4/ Boh umiestnil našich prvých rodi ov na túto zem a dal im právo zvoli si bu dobro, alebo zlo./5/ Podobná vo ba bola daná alším pokoleniam, narodeným na tento svet. Slobodnú možnos rozhodnú sa, ktorú nám Boh dal, by lovek nemal porušova. Náležitý vz ah medzi náboženstvom a štátom nám najlepšie predstavil svojím životom náš Spasite a vzor Ježiš Kristus. Ako jedna osoba Božstva, mal Ježiš na zemi neporovnate nú autoritu. Mal božský nadh ad/6/, božskú moc/7/ a sväté poverenie./8/ Ak mal niekto v dejinách tohto sveta právo prinúti iných, aby uctievali tak, ako to sám nariadil, tak to bol Ježiš Kristus. No Ježiš nikdy nešíril evanjelium násilnou formou./9/ A jeho nasledovníci majú napodob ova jeho príklad. Už od svojho po iatku sa Cirkev adventistov siedmeho d a snaží nasledova Ježišov príklad a slobodu svedomia uznáva ako integrálnu sú as svojho evanjeliza ného poslania. S rastúcou úlohou cirkvi v spolo nosti je dobré stanovi si princípy, pod a ktorých sa bude naša celosvetová cirkev riadi vo i vládami krajín, v ktorých pôsobí. Sloboda svedomia V jadre adventistického posolstva je naše trvalé presved enie, že sloboda svedomia musí by zaru ená všetkým u om. Sloboda svedomia zahr uje slobodu veri a naplno praktizova náboženské vyznanie pod a svojho rozhodnutia, slobodu neveri a nepraktizova náboženské vyznanie, slobodu meni vyznania a slobodu zaklada a prevádzkova náboženské inštitúcie v súlade s náboženským presved ením. Chceme podporova rozmach zákonnej a politickej ochrany náboženskej slobody a podporova princípy národných a medzinárodných dohôd, ktoré zaru ujú ochranu tejto slobody./10/ Ako kres ania, adventisti siedmeho d a uznávajú legitímnu úlohu organizovanej vlády v spolo nosti./11/ Podporujeme právo štátu vydáva zákony týkajúce sa sekulárnych záležitostí a podporujeme ich dodržiavanie./12/ Ke sa ocitneme v situácii, že sa zákony krajiny dostanú do konfliktu s biblickými príkazmi, držíme sa biblického príkazu, že Boha by sme mali poslúcha viac ako udí./13/ Úsilie adventistov o slobodu svedomia uznáva, že táto sloboda má svoje hranice. Náboženská sloboda môže existova len spolu s ochranou legitímnych a rovnakých práv druhých v rámci spolo nosti. Ak má spolo nos 1 vážny záujem, napríklad chráni svojich ob anov pred bezprostredným ohrozením, môže v súlade so zákonom obmedzi náboženské praktiky. Takéto reštrikcie by sa mali realizova spôsobom, ktorý o najmenej obmedzuje náboženskú prax a zárove chráni tých, ktorí sú v ohrození. Obmedzi slobodu svedomia za ú elom chráni spolo nos pred porušením zákona alebo podobným nemateriálnym ohrozením, pred hypotetickým nebezpe enstvom alebo vynucovaním spolo enskej alebo náboženskej podriadenosti nariadeniami, ako sú napríklad nede né zákony alebo iné štátom ustanovené náboženské nariadenia nepredstavujú legitímne obmedzenie slobody. Adventisti siedmeho d a sú povolaní obhajova princíp slobody svedomia pre všetkých. Ako prejav našej lásky k iným/14/ musíme by ochotní pracova v záujme skupín, ktorým štát nepatri ne zasahuje do slobody svedomia. Takáto innos môže vies k osobnej alebo spolo enskej újme. To je cena, ktorú musíme by ochotní zaplati, ak chceme nasledova nášho Spasite a, ktorý sa neustále prihováral za tých, ktorí boli na okraji spolo nosti alebo v nemilosti iných./15/ Ú as vo vláde Cirkev adventistov siedmeho d a si uvedomuje, že Boží ud sa v dejinách angažoval v ob ianskych záležitostiach. Jozef vládol v Egypte./16/ Podobne aj Daniel dosiahol vysoké postavenie v Babylone, o bolo prínosom pre celý národ./17/ V dejinách našej cirkvi, adventisti spolu s inými náboženskými a sekulárnymi organizáciami sa zapojili a uplatnili svoj vplyv vo i vládnym orgánom v otázke zrušenia otroctva a šírenia náboženskej slobody. Náboženský vplyv však nie vždy viedol k zlepšeniu spolo nosti. Náboženské prenasledovanie, náboženské vojny a mnohé príklady sociálneho a politického útlaku, ku ktorým došlo na príkaz veriacich udí, potvrdzujú nebezpe enstvo, ktoré vzniká, ke sa prostriedky štátu použijú na podporu náboženských cie ov. Rast Cirkvi adventistov siedmeho d a mal v niektorých oblastiach sveta za následok tomu zodpovedajúci rast možností uplatni politický vplyv. Tento politický vplyv sám osebe nie je problematický. Samozrejme, adventisti môžu náležitým spôsobom usilova o službu v riadiacich pozíciách spolo nosti./18/ No musíme ma vždy na pamäti nebezpe enstvá, ktoré sú spojené s náboženským vplyvom na ob ianske záležitosti a cie avedome sa im vyhýba. Ke sa adventisti stanú vedúcimi predstavite mi alebo získajú vplyv na širšiu spolo nos, vo svojej službe sa majú riadi zlatým pravidlom./19/ Mali by sme pracova na tom, aby bola zaru ená riadna náboženská sloboda pre všetkých. Svoj vplyv u politických a štátnych predstavite ov by sme nemali zneužíva na šírenie nášho vierovyznania ani na obmedzovanie vierovyznania iných. Adventisti by mali bra svoje ob ianske povinnosti vážne. Mali by sme sa zú ast ova na vo bách nám dostupných; ke je to možné robi s istým svedomím/20/ a spolo ne znáša zodpovednos za budovanie spolo nosti. Adventisti by sa však nemali necha pohlti politikou, ani používa kazate nicu alebo naše publikácie na podporu politických teórií./21/ Adventisti, ktorí zastávajú vedúce postavenie v ob ianskom živote, sa musia snaži zosta verní najvyšším normám kres anského správania. Ako sú asných Danielov ich Boh bude vies a ich vernos Bohu bude inšpirova spolo nos, v ktorej pôsobia. Zástupcovia vo vládnych a medzinárodných organizáciách V celej histórii Božieho udu Pán pokladal za vhodné vysla jednotlivcov, ktorí mali predstavi jeho posolstvo vládcom tej doby. Abrahám/22/, Jozef/23/ a Mojžiš/24/ šli priamo za vtedajším faraónom. Prítomnos Ester na dvore krá a Ahasvera pomohla k záchrane Božieho udu pred vyhubením./25/ Daniel bol po krá ovi najvyšším predstavite om v Babylonskej ríši/26/, neskôr v ríši perzského krá a Kýra a médskeho Dária./27/ Pavol zvestoval evanjelium vládnucej triede v Rímskej ríši./28/ Podobne, mnohí z ve kých reformátorov stáli pred vtedajšími vladármi, aby obhajovali svoje presved enie. Nemali by sme preto by ahostajní, ak sa snažíme reprezentova Krista pred vedúcimi predstavite mi tohto sveta v sú asnosti. 2 Adventisti sú povolaní by pre tento svet hlasom za slobodu svedomia./29/ S týmto poslaním úzko súvisí budovanie vz ahov so svetskými vládcami./30/ Aby to Cirkev adventistov siedmeho d a splnila, ustanovila zástupcov do vládnych a medzinárodných organizácií, ktoré majú vplyv na ochranu náboženskej slobody. Túto prácu musíme považova vzh adom na naše poslanie zvestova evanjelium za nesmierne dôležitú. Mala by vytvára možnosti, ktoré sú nevyhnutné na to, aby sa evanjelium mohlo predstavi na najvyšších miestach. o sa o akáva od vlády Vlády sú zriadené, aby slúžili potrebám svojich ob anov. Ako také musia zaisti ochranu základných udských práv obyvate om, vrátane slobody svedomia. Štát sa tiež musí snaži vytvori spolo nos, kde je zabezpe ený verejný poriadok, zdravotnícka starostlivos, isté životné prostredie a podmienky, ktoré nebránia ob anom zaklada si rodiny a slobodne nap a rôzne aspekty udských potrieb. Úlohou štátu je snaži sa odstráni diskrimináciu na základe rasy, národnosti, spolo enského postavenia, náboženstva, politického presved enia a pohlavia a zaru i svojim obyvate om rovnaký prístup k nestrannému súdnictvu. Úlohou štátu je nielen chráni všetkých, ktorí žijú na jeho území, ale tiež usilova o ochranu udských práv v medzinárodnom meradle a poskytova úto isko u om, ktorí unikajú pred prenasledovaním. Finan ná podpora od štátu V Cirkvi adventistov siedmeho d a sa dlho diskutuje o tom, i cirkev alebo jej inštitúcie majú prijíma finan nú podporu od štátu. Na jednej strane cirkev u í, že Pán pôsobí na srdce tých, ktorí riadia štát, preto by cirkev nemala robi prekážky ktoré by zamedzili podpore, ktorá môže slúži na rozvoj Božieho diela./31/ Na druhej strane cirkev varuje pred spájaním sa cirkvi so štátom./32/ V prípade, že zákony krajiny poskytujú štátnu podporu cirkvám alebo ich inštitúciám, naše zásady dovo ujú prija tie finan né prostriedky, ktoré nie sú viazané podmienkami, ktoré by nám bránili slobodne praktizova a hlása našu vieru, bránili zamestnáva len adventistov siedmeho d a, ponecha si samostatné riadenie (nezávislé od štátu) a nútili nás robi kompromisy s princípmi vyjadrenými v Biblii a spisoch Ellen G. White. Navyše, v snahe vyhnú sa spojeniu cirkvi so štátom nemáme prijíma štátnu podporu na také náboženské aktivity ako sú bohoslužby, evanjelizácia, vydávanie náboženskej literatúry ani na mzdy tých, ktorí pracujú v cirkevnej administratíve alebo v službe zvestovania evanjelia, výnimkou je poskytovanie duchovenských služieb tým, ktorých život je plne riadený štátom a poskytovanie týchto služieb je bez zapojenia štátu nemožné./33/ V prípade že prijatím finan nej podpory od štátu nie sú porušené spomínané princípy, musí cirkev dôsledne zváži, i má prija finan nú podporu od štátu. Trvalá štátna podpora, na rozdiel od jednorazových príspevkov, predstavuje ur ité nebezpe enstvo. Pre inštitúcie je prakticky nemožné, aby sa prinajmenšom iasto ne nestali závislé od zdrojov systematickej štátnej podpory. Takáto štátna podpora je spravidla spojená s vládnymi nariadeniami. Aj ke tieto nariadenia nemusia by pri prvom prijatí podpory v rozpore s kres anskými princípmi, neskôr sa môžu zmeni. V prípade, že sa nariadenia o prijatí štátnej dotácie zmenia tak, že si to vyžaduje zrieknutie sa zásad, ktoré sú pre naše inštitúcie dané v Biblii a spisoch Ellen G. White, systematická štátna podpora musí by odmietnutá aj keby v dôsledku toho musela by inštitúcia zatvorená, predaná, alebo by muselo dôjs k jej zásadnej reštrukturalizácii. Ke adventisti prijmú štátnu finan nú podporu, musia s týmito prostriedkami hospodári s o najvä šou estnos ou. To znamená dôsledne dodržiava pravidlá, ktoré sa vz ahujú na použitie finan ných prostriedkov a príslušných ú tovných predpisov. Ak neexistujú opatrenia, ktoré by to zais ovali, štátna podpora musí by odmietnutá. V niektorých výnimo ných prípadoch adventisti môžu dosiahnu povolenie pôsobi v ur itej krajine len ak sú zapojení do realizácie programov, ktoré sú riadené vládou a ktoré nedovo ujú otvorene sved i. Dôsledky ú asti v takýchto programoch musia by starostlivo zvážené na modlitbách. Mali by sme zváži, i naša ú as 3 pomáha vláde v udržaní jej reštriktívnych postupov, i naše zapojenie dáva meno cirkvi do súvisu s nedemokratickou vládou a i poskytuje príležitos i už krátkodobo alebo dlhodobo šíri evanjelium vrátane trojanjelského posolstva v tejto krajine./34/ Musíme sa rezolútne vyhýba tomu, aby sa meno Kristovo dávalo do súvislosti so systémom vlády, ktorý utlá a a týra svojich obyvate ov. Záver Boh dal každému loveku na zemi schopnos rozlišova dobré od zlého pod vedením Ducha Svätého a v zhode s jeho slovom. Toto vyhlásenie preto nemá by náhradou Božích pokynov ani ich autoritatívnym výkladom. Skôr má slúži ako zhrnutie sú asného chápania týchto otázok Cirkvou adventistov siedmeho d a. Uplat ovanie princípov, ktorými sa adventisti siedmeho d a riadia vo vz ahu medzi cirkvou a štátom, má významný vplyv na naše celosvetové snahy. K tejto téme preto musíme pristupova zodpovedne a na modlitbe. Pod vedením Ducha Svätého budú adventisti pokra ova v zápase za uplat ovanie princípov evanjelia v slobode svedomia. [1] Boh chce, aby mu všetko jeho stvorenie slúžilo z lásky chce službu, ktorá pramení z ocenenia jeho povahy. Nemá zá ubu v poslušnosti, ktorú treba vynucova ; všetci sa môžu slobodne rozhodnú, i mu chcú slúži dobrovo ne. Ellen G. Whiteová, Patriarchovia a proroci, str. 17 (PP 34) [2] Ez 36,26 [3] 1 Kor 13 [4] Príklad starovekého Izraela pod teokratickou vládou sa niekedy používa na ospravedlnenie sú asných snáh uzákoni náboženské nariadenia. Takéto ospravedlnenia sú však nesprávnou aplikáciou biblického precedensu. Za relatívne krátke obdobie dejín tejto zeme Boh použil zvláštne metódy, aby zachoval svoje posolstvo pre tento svet. Tieto metódy boli založené na vzájomnom súhlase so zmluvou medzi Bohom a rodinou, ktorá sa stala pomerne malým národom. Po as tohto obdobia Boh priamo vládol spôsobom, aký odvtedy už nepoužil. Skúsenos Božej priamej vlády založená na vzájomnom súhlase so zmluvou aj ke to má neocenite ný význam pre naše chápanie Pána Boha nie je priamo použite ná ako model vládnutia v sú asnosti. Ako vzor vz ahu medzi cirkvou a štátom by sme mohli skôr použi príklad, ktorý nám dal Ježiš Kristus. [5] 1 Moj 3 [6] Ján 4,17-19 [7] Ján 11 [8] 1 Ján 2,1 [9] Práve naopak. Ježiš jasne povedal, že jeho krá ovstvo nie je z tohto sveta a preto jeho služobníci nemajú uplat ova moc násilnou formou. Ján 18,36 [10] Pozri napr. United Nations Universal Declaration of Human Rights, Art. 18; The American Convention on Human Rights, Art. 12; The African Charter on Human and People's Rights, Art. 8; The European Convention for the Protection of Human Rights and Fundamental Freedoms, Art. 9; Constitution of the Republic of South Africa, Art. 15; Constitution of the Federative Republic of Brazil, Art. 5; Constitution of the Republic of South Korea, Art. 20; Constitution of the Commonwealth of Australia, Art. 116; Constitution of India, Art ; Constitution of the United States of America, First Amendment. [11]1 Pet 2,13-17 [12] Rim 13 [13] Sk 5,29; Boží ud bude uznáva udskú vládu ako Bohom ustanovenú a bude sa u i poslúcha ju; bude sa u i považova to za svoju svätú povinnos tam, kde je to legitímne. Ke však jej požiadavky budú v rozpore s požiadavkami Pána Boha, slovo Božie musíme nadradi nad každú udskú legislatívu. Tak hovorí 4 Pán nemáme da bokom kvôli tak hovorí cirkev alebo štát. Kristova koruna prevyšuje diadémy pozemských mocnárov. Ellen G. Whiteová, Testimonies for the Church, zv. 6, str. 402 [14] Mat 22,39 [15] Luk 4,18; Mat 5,1-12; Luk 10,30-37 [16] 1 Moj 41,40-57 [17] Dan 6,3 [18] Máte predstavy, ktoré nemáte odvahu vyjadri, že jedného d a možno budete stá na samite popredných osobností, že budete sedie v poradných a zákonodarných zhromaždeniach a pomáha schva ova zákony pre tento národ? Na takýchto túžbach a snahách nie je ni zlé. Každý z vás môže dosiahnu svoj cie. Nemali by ste sa uspokoji s nijakým priemerným výsledkom. Majte vysoké ciele a nešetrite síl, aby ste ich dosiahli. Ellen G. Whiteová, Fundamentals of Christian Education, str. 82 [19] Všetko, o chcete, aby udia robili vám, robte aj vy im. Mat 7,12 [20] Ak idú adventisti siedmeho d a hlasova, pre svoj hlas sa majú rozhodova na modlitbách. Pozri Ellen G. Whiteová, Selected Messages, zv 2, str. 337 (napomenutie týkajúce sa hlasovania); Ellen G. Whiteová, Fundamentals of Christian Education, str. 475 (adventisti nemôžu bezpe ne hlasova za politické strany); Ellen G. Whiteová, Last Day Events, str. 127 (Adventisti budú ma ú as na hriechoch politikov, ak podporujú kandidátov, ktorí nepodporujú náboženskú slobodu). [21] Ellen G. Whitová, Fundamentals of Christian Education, str. 475 [22] 1 Moj 12,15-20 [23] 1 Moj 41 [24] 2 Moj 4-12 [25] Est 8 [26] Dan 3-5 [27] Dan 1,21 a 5,31-6,28 [28] Sk [29] Nekonáme Božiu vô u, ak pokojne sedíme a ni nerobíme pre zachovanie slobody svedomia. Ellen G. Whiteová, Testimonies to the Church, zv. 5, str. 714 [30] Králi, správcovia a rady sa majú cez vaše svedectvo dozvedie pravdu. To je jediný spôsob, ako môže svedectvo o svetle a pravde zasiahnu udí vo vysokom postavení. Ellen G White, Review and Herald, [31] Kým sme na tomto svete a Boží Duch v om pôsobí, máme prijíma i poskytova priaze a podporu. Pre tento svet máme by svetlom pravdy ako je nám predstavená vo svätom Písme a od sveta máme prijíma to, o ich Boh motivuje kona pre svoje dielo. Boh ešte nezavrel dvere milosti. Pán stále pôsobí na srdcia krá ov a vládcov v záujme svojho udu a my, ktorí sa vážne zaujímame o náboženskú slobodu, nemáme odmieta prija akúko vek podporu a pomoc, ktorú Boh viedol mužov, aby dali na rozvoj jeho diela. (Ellen G. Whiteová, Testimonies to Ministers, p ) [32] Aj najmenšie spojenie cirkvi so štátom nepribližuje svet k cirkvi, aj ke sa to môže tak javi, ale v skuto nosti cirkev približuje k svetu. Ellen G. Whiteová, Ve ký spor vekov, str. 217 (GC 297) [33] Do tejto kategórie patria kapláni, ktorí sú platení štátom a ktorých úlohou je poskytova duchovenskú službu tým, ktorí slúžia v armáde, sú vo väzení, sú hospitalizovaní a tým, ktorých život je podobne obmedzený i už štátnymi inštitúciami alebo riadený priamo štátom. [34] Zj 14,6-12 Tento dokument bol prijatý Radou pre vz ahy medzi cirkvami pri Generálnej konferencii Cirkvi adventistov siedmeho d a v marci 2002 a slúži pre potreby oddelenia komunikácie a náboženskej slobody. 5 Stát, církev, finance v pohledu EGW POSELSTVÍ PRO KAZATELE A BIBLICKÉ PRACOVNÍKY (1923) P ÍLOHA Strana 197. P ijímání dar od pohan anev rc : Viz také stranu 202, 203. V záv ru roku 1883, sjednal starší sboru A. T. Robinson, jež m l na starosti sbor v Jižní Africe a p ál si obstarat pozemek pro (527) založení misijní stanice uprost ed domorodc, pohovor s ministerským p edsedou Cape Kolonie pan C. J. Rhodes a s editelem britsko-jihoafrické obchodní spole nosti, která p sobila v Mashonaland. Pan ministr Rhodes byl plánem, který navrhoval p sobení misioná ské stanice mezi domorodci té zem, velmi nadšen a p edal Robinsonovi, staršímu sboru, zalepený dopis adresovaný Dr. Jemisonovi, tajemníku spole nosti, který mu m l být p edán v Bulawayo. Brat i odjeli do Bulawayo v domn nce, že tam zakoupí pozemek, avšak netušili, dokud Jim Jemison ne ekl, že Rhodes p ikázal darovat jim všechen pozemek, který budou chtít. Byl vybrán pás akr pozemku, který se stal místem Solusi Misioná ské stanice, první misioná ské stanice, skrze kterou m la církev p sobit mezi nev ícími lidmi. Zpráva o tomto daru zp sobila zna n velké znepokojení n kterých vedoucích brat í v Battle Creeku. Ti se obávali, že p ijetí takového daru by bylo porušením zásady odd lení církve od státu. Záležitost se projednávala na Generální konferenci 1895 a výsledkem bylo prohlášení: {TM 526.5} Jako cír
Related Search
We Need Your Support
Thank you for visiting our website and your interest in our free products and services. We are nonprofit website to share and download documents. To the running of this website, we need your help to support us.

Thanks to everyone for your continued support.

No, Thanks