AUTORSKÉ PRÁVO A PRÁVA SÚVISIACE S AUTORSKÝM PRÁVOM Z HĽADISKA AKTUÁLNYCH HARMONIZAČNÝCH TENDENCIÍ NA ÚROVNI EÚ - PDF

Description
AUTORSKÉ PRÁVO A PRÁVA SÚVISIACE S AUTORSKÝM PRÁVOM Z HĽADISKA AKTUÁLNYCH HARMONIZAČNÝCH TENDENCIÍ NA ÚROVNI EÚ ZUZANA ADAMOVÁ Trnavská univerzita v Trnave, Právnická fakulta, Slovenská republika Abstract

Please download to get full document.

View again

of 15
All materials on our website are shared by users. If you have any questions about copyright issues, please report us to resolve them. We are always happy to assist you.
Information
Category:

Film

Publish on:

Views: 17 | Pages: 15

Extension: PDF | Download: 0

Share
Transcript
AUTORSKÉ PRÁVO A PRÁVA SÚVISIACE S AUTORSKÝM PRÁVOM Z HĽADISKA AKTUÁLNYCH HARMONIZAČNÝCH TENDENCIÍ NA ÚROVNI EÚ ZUZANA ADAMOVÁ Trnavská univerzita v Trnave, Právnická fakulta, Slovenská republika Abstract in original language Článok sa zaoberá všeobecnými úvahami o tom, či je vôbec autorské právo a práva súvisiace s autorským právom v štátoch EÚ harmonizované a aké sú aktuálne tendencie v tejto oblasti. Európske smernice sa totiž týkajú len niektorých vybraných oblastí, mnohé ich ustanovenia majú len dispozitívnu povahu a na úrovni členských štátov EÚ sa stále uplatňujú rozličné výnimky. Vývoj v EÚ bol navyše v posledných rokoch charakterizovaný najmä snahou o prijatie smernice, ktorou by sa predĺžila doba ochrany práv výkonných umelcov a výrobcov zvukových záznamov. Key words in original language Autorské právo; práva súvisiace s autorským právom; európske právo; harmonizácia; doba ochrany; právo výkonných umelcov; právo výrobcov zvukových záznamov; digitálne prostredie. Abstract This article deals with some general thoughts on whether the copyright and related rights in EU member states really are harmonized and what are the actual tendencies in this field. European directives are applicable only in certain selected areas, many provisions are voluntary and on the level of EU member states various exceptions apply. The development in recent years in the EU has been characterized mainly by persistent efforts on the adoption of a directive, which would extend the term of protection of performer and phonogram producer rights. Key words Copyright; related rights; European law; harmonization; term of protection; performers right; phonogram producers right; digital environment. HARMONIZÁCIA A JEJ AKTUÁLNE TENDENCIE Autorské právo a práva súvisiace s autorským právom sú na európskej úrovni regulované siedmimi smernicami. Tieto smernice upravujú buď na vertikálnej úrovni niektoré špecifické oblasti (počítačové programy, 1 1 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/24/ES z 23. apríla 2009 o právnej ochrane počítačových programov (kodifikovaná verzia). databázy, 2 droit de suite 3 či satelitné vysielanie a káblovú retransmisiu 4 ) alebo na horizontálnej úrovni všeobecnejšie otázky (trvanie doby ochrany, 5 nájomné a výpožičné právo 6 či iné aspekty informačnej spoločnosti 7 ). Harmonizáciu dopĺňa najmladšia smernica o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva z roku I keď sa na prvý pohľad môže javiť oblasť autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom v EÚ ako harmonizovaná, existuje viacero dôvodov, ktoré toto tvrdenie ľahko vyvrátia. Je preto potrebné sa zamyslieť, či harmonizácia v tejto oblasti nevykazuje zásadné trhliny a tiež, aké by malo, resp. nemalo byť ďalšie smerovanie v tejto oblasti na úrovni EÚ. 9 Ako jeden z pretrvávajúcich problémov možno označiť reguláciu len niektorých vybraných oblastí, pričom mnohé kruciálne témy sa pravidelne opomínajú. 10 Na zreteli možno mať napríklad otázky zmluvného práva, kolektívnu správu práv, otázky týkajúce sa nakladania s osirelými dielami a mnohé ďalšie. Aktuálne Európska komisia v rámci tzv. Digitálnej 2 Smernica Rady a Európskeho parlamentu 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz. 3 Smernica Rady a Európskeho parlamentu 2001/84/ES z 27. septembra 2001 o práve ďalšieho predaja v prospech autora pôvodného umeleckého diela. 4 Smernica Rady 93/83/EHS z 27. septembra 1993 o koordinácii niektorých pravidiel týkajúcich sa autorského práva a práv príbuzných autorskému právu vzťahujúcich sa na satelitné vysielanie a káblovú retransmisiu. 5 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/116/ES z 12. decembra 2006 o harmonizácii trvania autorského práva a niektorých príbuzných práv (kodifikovaná verzia). 6 Smernica Rady 92/100/EHS z 19. novembra 1992 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti intelektuálneho vlastníctva. 7 Smernica Rady a Európskeho parlamentu 2001/29/ES z 22. mája 2001 o harmonizácii niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti. 8 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva. 9 Z aktuálnych dokumentov pozri najmä strategický dokument Digitálna agenda pre Európu (KOM (2010)245 final z ). Tiež napr. zelená kniha s názvom Autorské práva v znalostnej ekonomike (KOM (2008) 466 final zo ), ktorá nadviazala na oznámenie Komisie nazvané Jednotný trh pre Európu 21. storočia (KOM (2007) 724 final z ). 10 Bližšie LEWINSKI, S. von WALTER, M. M.: European Copyright Law. Commentary. Oxford, 2010. agendy 11 uviedla, že práve posledné dve spomenuté oblasti by mali byť v dohľadnej dobe harmonizované a že už v novembri 2010 majú byť pripravené legislatívne návrhy smerníc a príslušné hodnotenia dopadu. 12 Evidentne však opäť nepôjde o návrhy pripravené v súčinnosti s akademickou sférou. Expertná skupina zložená z akademikov, ktorá pôsobila pri Európskej komisii, 13 bola v roku 2004 zrušená, a to aj napriek skutočnosti, že už v tom čase na tejto úrovni prebiehali prvé rokovania smerujúce k prijatiu smernice o kolektívnej správe práv. 14 Pozitívne možno hodnotiť aspoň fakt, že konečne EÚ ide riešiť potrebnú agendu. Posledné roky totiž možno definovať skôr ako obdobie, kedy európske inštitúcie investovali obrovské množstvo času, energie a finančných prostriedkov na nesprávnom mieste. Na zreteli máme najmä prípravu a rozsiahle rokovania týkajúce sa návrhu smernice o predĺžení doby ochrany s osobitným zreteľom len na práva (niektorých) výkonných umelcov a výrobcov zvukových záznamov. Túto myšlienku od počiatku plne odmietali najvýznamnejšie akademické inštitúcie i mnohé členské štáty EÚ. 15 Okrem toho, že za posledné roky sa v autorskom práve neuskutočnil žiaden významnejší posun vpred, možno ako ďalší problém označiť nedostatočnú transpozíciu smerníc na úrovni jednotlivých členských štátov EÚ a tiež aplikáciu výnimiek. Výnimkou sa na tomto mieste rozumie napríklad aplikácia ustanovenia čl. 8 ods. 2 smernice o práve ďalšieho predaja v prospech autora pôvodného umeleckého diela, kedy členské štáty nemusia uplatňovať právo na ďalší predaj v prospech právnych nástupcov umelca po jeho smrti. Aktuálne snahy však smerujú k opätovnému predĺženiu takejto výnimky (t. j. napr. prípad Talianska). Ako osobitnú tému v kontexte harmonizácie na úrovni EÚ možno označiť množstvo dispozitívnych ustanovení smerníc. Klasickým príkladom je 11 Digitálna agenda pre Európu (KOM (2010)245 final z ). 12 Ku dňu odovzdaní tohto príspevku ( ) takéto návrhy neboli sprístupnené. 13 High Level Experts Group on Copyright and Neighbouring Rights. 14 Bližšie ADAMOVÁ, Z.: Príprava novej európskej smernice o kolektívnej správe autorského práva a súvisiacich práv: informácia o činnosti expertnej skupiny Európskej komisie pre autorské právo a súvisiace práva (European Commission High Level Experts Group on Copyright and Related Rights). Právny obzor, roč. 88, 2005, 1, s Bližšie ADAMOVÁ, Z.: Predĺženie doby ochrany práv výkonných umelcov a výrobcov zvukových záznamov. Duševné vlastníctvo, roč. 13, 2009, č. 1, s napríklad smernica 2001/29/ES, tzv. informačná smernica, ktorá v článkoch 2 4 upravuje výlučné práva autorov a iných nositeľov práv a v článku 5 tejto smernice sú zase zakotvené výnimky z týchto výlučných práv. Jedinou výnimkou, ktorú sú však členské štáty povinné upraviť vo svojich národných právnych poriadkoch je dočasné vyhotovovanie rozmnoženiny, ktoré je prechodné alebo náhodné a je integrálnou alebo podstatnou časťou technologického procesu (čl. 5 ods. 1 informačnej smernice). 16 Ostatných dvadsať výnimiek upravených v článku 5 ods. 2 a 3 informačnej smernice má len dispozitívnu povahu. I keď v niektorých prípadoch je výnimka zakotvená vo všetkých 27 štátoch (napr. použitie v prospech ľudí s telesným postihnutím, ktoré sa priamo viaže na postihnutie a je nekomerčnej povahy, v rozsahu, ktorý vyžaduje daný druh postihnutia podľa čl. 5 ods. 3 písm. b) informačnej smernice), často vznikajú zásadné a ďalekosiahle rozdiely v národných poriadkoch jednotlivých členských štátov. Osobitne je to možné vnímať najmä pri tých výnimkách, ktoré sa viažu na povinnosť primeranej (spravodlivej) kompenzácie. Najväčšie problémy v praxi vznikajú zrejme v súvislosti s vyhotovovaním rozmnoženín pre osobnú potrebu (private copy), ktoré je tiež viazané na kompenzáciu - náhradu odmeny (čl. 5 ods. 2 písm. b) informačnej smernice). Keďže táto výnimka nie je zavedená vo všetkých členských štátoch a keďže náhrady odmien sa viažu na prázdne nosiče, prístroje a zariadenia určené na rozmnožovanie, je bežným javom vznik tzv. sivých trhov. Tie sa vytvárajú aj z toho dôvodu, že v jednotlivých štátoch sa uplatňujú rôzne systémy výpočtu náhrad odmien a rozličný je aj okruh nosičov, prístrojov a zariadení určených na rozmnožovanie, na ktoré je náhrada odmeny uvalená. 17 Vzniknutý stav rozhodne nemožno označiť ako prejav harmonizácie v autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom. DOBA OCHRANY A JEJ OPÄTOVNÉ PREDĹŽENIE Je zrejmé, že oblasť autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom je na úrovni členských štátov EÚ stále veľmi rôznorodá. Nielenže štáty nie sú schopné nájsť konsenzus aspoň v jednoduchých otázkach, ale navyše (spoločne s Európskou komisiou) ani v takých zásadných, ako je 16 Ustanovenie 32 zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov. 17 Aktuálne v tejto súvislosti pozri rozhodnutie Súdneho dvora EÚ z 21. októbra 2010 vo veci Padawan SL v. SGAE. Bližšie ADAMOVÁ, Z.: Aktuálne z autorského práva. Duševné vlastníctvo. 2010, 4. napríklad fakt, či sa smernica o službách na vnútornom trhu vzťahuje aj na služby poskytované organizáciami kolektívnej správy alebo naopak. Napriek uvedeným skutočnostiam sa posledné roky na úrovni EÚ venovali práve spomínanej smernici, ktorou sa mala predĺžiť doba ochrany práv výkonných umelcov a výrobcov zvukových záznamov. Opätovné predĺženie doby ochrany a obmedzenie public domain však nie je v histórii autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom ničím novým. Tak isto ako doba ochrany, aj public domain má svoj praktický i filozofický rozmer. Dielo alebo iný predmet ochrany spadajúci do public domain možno ďalej používať bez povinnosti získať na to súhlas alebo platiť odmenu za použitie. 18 Podstatné je, že voľný predmet ochrany sa môže stať základom pre novú (nadväzujúcu) tvorbu, ale nie je vylúčené ani jeho ďalšie komerčné využitie. Public domain je podstatnou súčasťou filozofie práva duševného vlastníctva a akékoľvek diskusie na tému časovo neobmedzenej dĺžky doby ochrany treba rezolútne odmietnuť. Naopak, na mieste je diskusia o primeranej dĺžke autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom. Primeraná doba ochrany zabezpečí nositeľovi práv dostatočný čas a priestor na šírenie výsledkov jeho tvorivej duševnej činnosti, ako aj na ekonomické zhodnotenie jeho práce či investovaných prostriedkov. Na druhej strane, po určitom čase umožní iným subjektom nadviazať na takúto tvorbu a ďalej participovať na kultúrnom živote svojím vlastným umeleckým, vedeckým či iným vkladom do kultúrneho dedičstva spoločnosti. Doba ochrany plní významnú úlohu vyváženia záujmov medzi záujmami širokej verejnosti na jednej strane a záujmami nositeľov práv na strane druhej. Vďaka obmedzenej dĺžke trvania práv majú ďalšie osoby lepší prístup k takémuto materiálu, čo má aj významný praktický rozmer. Po určitej dobe je totiž zvyčajne už nemožné identifikovať okruh nositeľov práv a nadobúdať od týchto subjektov súhlas na použitie. Každý preto môže používať predmety ochrany, ktoré patria do public domain, pričom k takémuto predmetu mu prirodzene nevznikajú žiadne výlučné práva Od public domain (ang.) / domaine public (fr.) je potrebné odlišovať domaine public payant, kedy možno používať predmety spadajúce do public domain, avšak za použitie sa musí uhradiť poplatok. V Slovenskej republike sa takýto poplatok uhrádza za použitie voľných diel umeleckým fondom v zmysle ustanovení 10 a nasl. zákona č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch v znení neskorších predpisov. Bližšie LEWINSKI, S. von WALTER, M. M.: European Copyright Law. Commentary. Oxford, 2010, s Výlučné práva by však mohli vzniknúť k novému dielu, ktoré je odvodené od diela pôvodného (napríklad v prípade prekladu, adaptácie, spracovania a pod.). Aj keď dielo patrí do public domain, štáty môžu vyžadovať určité špecifické nakladanie s dielom. Napríklad podľa 17 ods. 3, prvá veta zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej AZ), po smrti autora si nikto nesmie prisvojiť jeho autorstvo k dielu; dielo možno Doba ochrany, podobne ako aj celé právo duševného vlastníctva, prešli svojim vývojom. Historicky možno od 18. storočia sledovať postupné predlžovanie doby ochrany a paralelne aj rozširovanie okruhu chránených predmetov. Súčasná podoba autorského práva je preto značne odlišná od tej zo začiatku 18. storočia. Keď bol v roku 1709 v Anglicku prijatý historicky prvý autorský zákon zákonník kráľovnej Anny, výlučné právo autora publikovať knihu uplynulo po 14 rokoch od dátumu prvej publikácie. Ak na konci tohto obdobia bol autor ešte stále živý, mohol predĺžiť toto výlučné právo o ďalších 14 rokov. 20 Treba ešte pripomenúť, že autorské právo plnilo v tom čase úlohu nástroja cenzúry, aby kráľ mohol kontrolovať vydávané texty. Autorské právo 18. storočia v Anglicku možno charakterizovať dvomi základnými znakmi: relatívne krátka doba ochrany a registrácia diel. Každé dielo sa totiž muselo obligatórne, ešte pred publikovaním, registrovať v Stationers Company, ktorú spravovala skupina vydavateľov s právom cenzurovať publikácie. Dôvod bol v tom čase prozaický kráľ potreboval kontrolovať šírenie myšlienok v literárnych dielach, a preto bolo jeho cieľom obmedzovanie tlače kníh. Vydavatelia (v jednej osobe aj predajcovia kníh) čoskoro pochopili ekonomický význam autorskoprávnej ochrany a už v polovici 18. storočia prebehol prvý významný boj o predĺženie doby ochrany: BATTLE OF BOOKSELLERS (zápas predajcov kníh). Tento zápas trval 30 rokov a jeho výsledok bol z hľadiska vydavateľov pozitívny. Doba ochrany sa predĺžila. Zaujímavý je z tých čias citát od neznámeho pamfletistu, 21 ktorý znie (voľne preložený): Nevidím teraz žiaden dôvod na poskytnutie ďalšej doby ochrany, ktorý tiež nepovedie k ďalšiemu a ďalšiemu poskytnutiu vždy, keď staré doby ochrany uplynú. v skutočnosti to bude zakladať večný monopol, vec nepochybne ohavnú v očiach práva, bude to veľká brzda obchodu, odrádzanie od učenia, použiť len spôsobom neznižujúcim jeho hodnotu a musí sa uviesť meno autora alebo jeho pseudonym, ak nejde o anonymné dielo. 20 LIPSZYC, D.: Copyright and Neighbouring Rights. Paríž: UNESCO, 1999, s I see no reason for granting a further term now, which will not hold as well for granting it again and again, as often as the old ones expire... it will in effect be establishing a perpetual monopoly, a thing deservedly odious in the eye of the law; it will be a great cramp to trade, a discouragement to learning, no benefit to authors, but a general tax on the public; and all this only to increase the private gain of booksellers. (1735) ( ). bez prospechu pre autorov, ale všeobecná daň verejnosti a toto všetko len preto, aby sa zvýšil súkromný zisk predajcov kníh. (1735) Vyhlásenie z 18. storočia by určite mohlo nájsť svoje uplatnenie v rôznych obdobiach autorskoprávnej histórie a prednesené argumenty rozhodne obstoja aj v súčasnosti. Vypočuté by však zrejme opäť neboli. Jeden z najznámejších národných prípadov predĺženia doby ochrany pochádza len z nedávnej minulosti a týka sa prijatia tzv. Sonny Bono Act (Copyright Term Extension Act) v USA. 22 Spojené štáty americké prijali v roku 1790 starý anglický model a základná doba ochrany trvala rovnako 14 rokov (s možnosťou predĺženia o ďalších 14 rokov). V roku 1831 to bolo už 28 rokov (s možnosťou predĺženia o 14 rokov) a od roku 1978 doba ochrany trvala počas života autora a 50 rokov post mortem auctoris. Kontroverzným zákonom Sonny Bono 23 sa v roku 1998 predĺžila doba ochrany zo život+50 na život+70 a pre kolektívne formy autorstva až na 120 rokov po vytvorení, resp. 95 rokov po publikovaní. Zákon sa pejoratívne označoval aj ako Mickey Mouse Protection Act. O predĺženie doby ochrany sa významne pričinili pozostalí po niektorých známych umelcoch (napr. vdova po spevákovi Sonny Bony, dedičia práv po skladateľovi Gershwinovi). Dokonca bol formulovaný aj návrh na predĺženie doby ochrany navždy, resp. (ak by to bolo v rozpore s Ústavu Spojených štátov amerických) aspoň navždy mínus jeden deň. DOBA OCHRANY V MEDZINÁRODNOM A KOMUNITÁRNOM PRÁVE Bernský dohovor o ochrane literárnych a umeleckých diel 24 z roku 1886 pôvodne neobsahoval žiadnu konkrétnu dobu ochrany. Bolo to z dôvodu, že národné právne úpravy sa značne líšili a z pôvodných desiatich signatárov tohto dohovoru len Belgicko a Francúzsko v čase pristúpenia k nemu 22 Bližšie RIMMER, M.: Digital copyright and the consumer revolution: hands off my ipod. Edward Elgar Publishing, 2007, s. 24 a nasl. 23 Pozri rozhodnutie vo veci Eldred v. Ashcroft 537 U.S. 186 týkajúce sa ústavnosti Copyright Term Extension Act. 24 Bernský dohovor o ochrane literárnych a umeleckých diel z 9. septembra 1886 (vyhl. č. 133/1980 Sb.); (ďalej Bernský dohovor). aplikovali dobu ochrany život Z toho dôvodu Bernský dohovor upravoval dobu ochrany len v tom zmysle, že výkon práv v iných štátoch nesmie trvať dlhšie, ako je doba ochrany poskytnutá v štáte pôvodu, teda sa aplikoval princíp národného zaobchádzania. Princíp minimálnej doby ochrany život + 50 bol zavedený od roku 1948 a zohľadňoval rozličné doby ochrany pre určité kategórie diel. Už počas štokholmskej konferencie o revízii Bernského dohovoru v roku 1967 sa však diskutovalo o ďalšom predĺžení tejto doby ochrany. 26 V Rímskom dohovore o ochrane výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a vysielateľov 27 bola minimálna doba ochrany stanovená v článku 14 na 20 rokov (od vyhotovenia záznamu uskutočnenia výkonu alebo vysielania programu). Ženevský dohovor o ochrane výrobcov zvukových záznamov proti nedovolenému rozmnožovaniu ich zvukových záznamov 28 v zmysle čl. 4 ponecháva dobu ochrany na národných štátoch. V Európe však zásadný moment pre trvanie doby ochrany znamenalo prijatie smernice 93/83/EHS, 29 ktorou sa harmonizovala doba ochrany autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom. Prijatím sm
Related Search
Similar documents
View more...
We Need Your Support
Thank you for visiting our website and your interest in our free products and services. We are nonprofit website to share and download documents. To the running of this website, we need your help to support us.

Thanks to everyone for your continued support.

No, Thanks