Akcia Selb, odpoveď ŠtB na vlak slobody - PDF

Description
Akcia Selb, odpoveď ŠtB na vlak slobody SLAVOMÍR MICHÁLEK Dňa 11. septembra 1951 prešiel vlakovou stanicou v Aši osobný vlak č. 3717, ktorý obstarával pravidelné spojenie medzi mestami Cheb a Aš. Napriek

Please download to get full document.

View again

of 12
All materials on our website are shared by users. If you have any questions about copyright issues, please report us to resolve them. We are always happy to assist you.
Information
Category:

Devices & Hardware

Publish on:

Views: 21 | Pages: 12

Extension: PDF | Download: 0

Share
Transcript
Akcia Selb, odpoveď ŠtB na vlak slobody SLAVOMÍR MICHÁLEK Dňa 11. septembra 1951 prešiel vlakovou stanicou v Aši osobný vlak č. 3717, ktorý obstarával pravidelné spojenie medzi mestami Cheb a Aš. Napriek tomu, že tento vlak mal v Aši konečnú, nezastavil. Naopak, plnou rýchlosťou išiel ďalej k nemeckej štátnej hranici, ktorú prekročil o hodine v smere na Selb. Vlaková súprava pozostávala z lokomotívy, vozňa na uhlie, jedného batožinového a troch osobných vagónov. V nich 111 cestujúcich. Takto sa začínali prvé kusé správy o vlaku slobody, resp. o udalosti, ktorá rozvírila verejnú mienku nielen v Československu. Začiatok 50. rokov 20. storočia v Československu je obdobím rozkvetu represií, perzekúcií a likvidácie vymyslených, či skutočných nepriateľov komunistického režimu. Hlavným aktérom tohto besnenia bola Štátna bezpečnosť (ŠtB), zlovestná organizácia s prepracovaným systémom práce. Počnúc prenasledovaním, cez postupné násilné psychologické a fyzické metódy, valcovala všetko. A najmä, plnila väznice. 1 Vnútorný odpor a odboj proti totalitnému režimu v komunistickom štáte mal viacero podôb. Jednou z nich bol útek do demokratického sveta, ktorý na čele s USA predstavoval pre československú komunistickú mašinériu hlavného ideologického nepriateľa. Tieto úteky mali mnoho podôb, od pešieho prechodu zelenej hranice, s použitím pozemných dopravných prostriedkov, až po letecké úteky 2, a trvali počas celej existencie komunistickej éry. Čo československá komunistická propaganda interpretovala ako teroristický čin pod záštitou svetového imperializmu, to demokratický Západ nazýval osobnou odvahou, resp. cestou slobody. Medzi také patril aj jeden jediný prípad v dejinách komunistickej Československej republiky, ktorý sa uskutočnil pomocou únosu vlaku. Aká teda bola história vlaku slobody? Pri jeho prípravách a realizácii bola malá skupina štyroch ľudí. Hoci bola táto akcia výsledkom domácich totalitných pomerov v ČSR, bezprostredne po jej uskutočnení nadobudla medzinárodný rozmer, aby sa po krátkom čase opäť vrátila do réžie ŠtB. Hlavným organizátorom únosu vlaku z Československa boli výpravca Karel Truxa (v dokumentoch ŠtB sa uvádza toto meno ako Truxa i ako Truksa), rušňovodič Jaroslav Konvalinka a úradník Václav Trobl, všetci traja z Chebu, a obvodný lekár z Ašu MUDr. Jaroslav Švec. Krátko potom, čo osobný vlak v Aši nezastavil, a po jeho prekročení československej štátnej hranice sa začali objavovať prvé správy a hlásenia, adresované najprv Krajskému veliteľstvu Štátnej bezpečnosti (KV ŠtB) v Karlových Varoch. Ich autormi boli velitelia miestnej Pohraničnej stráže, pasovej kontroly i železničných staníc 1 K politickým procesom v Československu a k práci ŠtB v sledovanom období existuje množstvo literatúry, na ilustráciu uvediem aspoň štyri publikácie: HEJL, Vilém: Zpráva o organizovaném násilí. Univerzum, Praha 1990; PEŠEK, Jan: Odvrátená tvár totality. Politické perzekúcie na Slovensku v rokoch Historický ústav SAV Nadácia Milana Šimečku, Bratislava 1998; KAPLAN, Karel: Nebezpečná bezpečnost. Státní bezpečnost Doplněk, Brno 1999 a PERNES, Jiří FOITZIK, Jan (eds.): Politické procesy v Československu po roce 1945 a případ Slánský. Sborník příspěvků ze stejnojmenné konference, pořádané ve dnech dubna 2003 v Praze. Prius Ústav pro soudobé dějiny AV ČR, Brno Praha Úteky spoza železnej opony uskutočňovali ich aktéri pomocou rôznych dopravných prostriedkov. Väčšinou išlo o nákladné a osobné automobily, alebo pešo cez zelenú hranicu. Niekedy však aj pomocou obrneného transportéra, žeriavu, tanku, traktora, rogala, balóna a dopravného lietadla. Objavilo sa aj práškovacie lietadlo. K uvedenej problematike bližšie pozri: PEJČOCH, Ivo: Hrdinové železné opony. Útěky do svobodného světa s pomocí neobvyklých technických prostředků v letech Svět křídel, Cheb paměť a dějiny 2011/03 13 Cestujúci pred vlakom slobody Foto: ABS v Aši a Chebe. Z nich vyrábalo karlovarské KV ŠtB správy, ktoré adresovalo veliteľstvu ŠtB na ministerstve národnej bezpečnosti (MNB) v Prahe. Všetky tieto podkladové správy sa v podstate zhodovali, boli popisné a ich informačná hodnota tkvela len v rovine bezprostredných známych a viditeľných faktov: vlak vyrazil z Chebu o hodine ako osobný vlak č do Ašu. Nadväzoval na tzv. kúpeľné rýchliky z Košíc a Plzne do Prahy a z Prahy do Chebu. V Chebe nastúpil do vlaku ako rušňovodič Jaroslav Konvalinka s kuričom Josefom Kalabzom a Karlom Truxom. Po zastávke vo Františkových Lázňach nasledovala zastávka v Hazlove. V Hazlove Truxa a Konvalinka fingovali hľadanie poruchy na brzdnom systéme vlaku, pričom vypustili vzduch z brzdových záklopiek. Za stanicou Hazlov zastavil vlak znova a Konvalinka s Truxom opäť kontrolovali brzdy. Po vjazde do železničnej stanice v Aši vlak spomalil, Truxa s pištoľou prinútil kuriča Kalabzu ľahnúť na podlahu lokomotívy, strojvodca Konvalinka pridal rýchlosť a vošiel na koľaj vedúcu z Ašu do Selbu-Plössingu a zastavil až 500 metrov za štátnou hranicou na nemeckom území. Tu Truxa a Kovalinka hovorili s príslušníkmi nemeckej pohraničnej stráže (GP Grenzpolizei) a po polhodine vlak pokračoval do Selbu. V Selbe na stanici vystúpilo z vlaku okolo ľudí, s batožinou a malými deťmi. Ostatných cestujúcich strážila vo vlaku americká vojenská polícia (MP Military Police). Cestujúcim vo vlaku povolili obmedzený pohyb, vyzývali a prehovárali ich, aby zostali za hranicami. Vo vlaku zostali celú noc. 3 Okrem civilných osôb boli medzi nimi i dvaja vojaci a jeden príslušník Zboru národnej bezpečnosti (ZNB). Po príchode vlaku do Selbu bola vlaková súprava podľa citovanej správy obkľúčená orgánmi GP a americkými vojenskými jednotkami MP. Okrem skupiny, ktorá za účelom opustenia republiky odišla do Nemecka, zostali cestujúci vo vlaku. Nasledovala agitácia, aby sa nevracali. Ďalší deň podvečer, okolo hodiny, boli naložení do vojenských nákladných áut a odvezení cez Weiden do amerického vojenského tábora Gräfenberg (bývalé Rommelove kasárne), asi 100 kilometrov od Selbu. Tu boli ubytovaní a nasledujúci deň doobeda podrobení výsluchu, potom poobede znova prevezení do Selbu a o hodine 77 ľudí, ktorí žiadali návrat do Československa, odovzdali československým orgánom na štátnej hranici. V Nemecku zostalo 34 ľudí z vlaku. V snahe docieliť čo najskorší návrat československých občanov i vlakovej súpravy nazad do ČSR vyslalo československé ministerstvo zahraničných vecí 13. septembra 1951 do Nemecka skupinu na čele s E. Buschom (ďalej M. Jablonský, V. Keller a vodič auta), ktorá mala s americkými okupačnými orgánmi rokovať. Skupina po príchode do Selbu zistila, že je tam len vlak. Keďže nik z kompetentných v Selbe nebol ochotný s nimi rokovať, rozhodol sa Busch odcestovať do Mníchova. Krátko pred Mníchovom skupinu zastavili a eskortovali na mníchovské veliteľstvo Military Police. Za účasti príslušníkov americkej spravodajskej služby CIC (Counter Intelligence Corps) bola československá skupina vypočutá a predložila požiadavku o vrátenie troch príslušníkov československých ozbrojených síl (vojaci Pohraničnej stráže Bohumil Hrázský a Demeter Verguliak a vrchný strážmajster ZNB František Krahulec) do ČSR. Šéf emigračného oddelenia na americkom okupačnom úrade v Mníchove Robert J. Sutton Buschovi oznámil, že sa im nič nestalo a že sa vrátiť nechcú. Súčasne do diplomatických pasov Buscha a jeho skupiny k vstupným vízam (vystavil ich vedúci pražskej kancelárie spojeneckej komisie Roger James) pripísal, že ruší ich pobyt v Mníchove i v americkej okupačnej zóne. 3 Archiv bezpečnostních složek Praha (ďalej len ABS), fond (ďalej len f.) Historický fond MV (ďalej len MV-H), archívne číslo (ďalej len a. č.) H-269 (Akce SELB ), správa prednostu železničnej stanice v Chebe, správa náčelníka Pohraničnej stráže, správa oddielu Pasovej kontroly v Chebe z 12. septembra V prípade, ak Američania nevrátia vlak, navrhol veliteľ Pohraničnej stráže plk. Ludvík Hlavačka prijať opatrenia takto: stretnúť sa s GP a žiadať vysvetlenie, podľa toho pripraviť podklady pre MNB pre diplomatickú nótu a žiadať vrátenie cestujúcich i vlaku /03 paměť a dějiny Akcia Selb V sprievode CIC boli eskortovaní cez Norimberg po Rozvadov. 4 Uvedená aktivita Prahy tak nedosiahla hmatateľný výsledok. Tí, čo sa chceli vrátiť, tých vrátili. Tí, čo chceli zostať v Nemecku, zostali. A traja príslušníci československých ozbrojených síl (dvaja vojaci a jeden príslušník ZNB) zostávali prechodne v Nemecku. A v Nemecku zostával zatiaľ aj osobný vlak, strážený nemeckou pohraničnou políciou a americkými vojenskými jednotkami. Cestujúci z vlaku, ktorí sa rozhodli vrátiť, boli z československej hranice prevezení dvoma autobusmi na veliteľstvo ŠtB v Aši, kde sa po pohostení 5 začal ich výsluch. 6 Za ich prvé vyšetrovanie zodpovedal krajský veliteľ ŠtB v Karlových Varoch npor. Josef Kryl. Ten v dvoch správach veliteľstvu ŠtB v Prahe dňa 16. septembra 1951 v podstate zopakoval známe fakty o prechode vlaku, o vypustení vzduchu z tlakových bŕzd a o vyradení záchrannej brzdy z prevádzky v každom vagóne, o opustení vlaku 25-člennou skupinou pri prvom zastavení vlakovej súpravy 500 metrov za československou štátnou hranicou, o prevoze ostatných cestujúcich do amerického výcvikového tábora, kde dostali jedlo, toaletné potreby a kde ich prehovárali, aby zostali v Nemecku, pričom im bolo sľubované vhodné zamestnanie. Okrem 25-člennej skupiny, ktorá opustila vlak ihneď za hranicou, zostali v Nemecku ďalší deviati ľudia, medzi nimi i štyria študenti: Jaroslav Bureš, Otakar Otčenášek, Zdeněk Jagr a Vjesja Kyselovská. 7 Npor. Kryl ďalej v správach zo 16. septembra 1951 uviedol, že doterajším vyšetrovaním sa zistilo, že išlo o dlho pripravovanú akciu, pričom zdrojom prvotných informácií o nej bola, okrem vypočutých cestujúcich z vlaku a ich rodinných príslušníkov, aj Jiřina Zelená, vlaková sprievodkyňa, ohrdnutá a tehotná milenka Karla Truxu, ktorý ju nevzal so sebou. Zo 111 cestujúcich vo vlaku sa do ČSR vrátilo Zvyšných 34 tvorili Švec, Truxa, Konvalinka a Trobl s rodinami, ďalej spomínaní štyria študenti, traja príslušníci československých ozbrojených síl a ďalšie osoby Karel Ruml, Vladimír Šilhart, Františka Bublíková a Jiří Kryštofek z Ašu. 9 Karel Truxa ako výpravca (vľavo) a v období svojej mladosti Foto: ABS 4 Archiv ministerstva zahraničních věcí České republiky Praha (ďalej len AMZV ČR), f. Teritoriální odbor Dokumentace (ďalej len TO-D), USA, , sešit č. 2, č. j A/V-1/51. 5 Obložené chlebíčky a pivo. 6 ABS, f. MV-H, a. č. H-269, dve správy veliteľa KV ŠtB v Karlových Varoch npor. Josefa Kryla zo 16. septembra 1951, adresované veliteľstvu ŠtB v Prahe. 7 Tamže, dve správy veliteľa KV ŠtB v Karlových Varoch npor. Josefa Kryla zo 16. septembra 1951, adresované veliteľstvu ŠtB v Prahe. 8 V československých dokumentoch i v dobovej tlači sa uvádza rôzny počet cestujúcich vo vlaku: 96, 106, 110, 111, 120 a 164. Na nezrovnalosť s presným počtom osôb vo vlaku upozornil aj VANĚK, Pavel: Pohraniční stráž a pokusy o přechod státní hranice v letech ÚSTR, Praha 2008, s Dňa 13. septembra 1951 boli z Nemecka do ČSR odovzdaní títo československí štátni občania: Marie Kohoutková, Květoslava Babková, Zdeňka Hýblová, Tajsa a Nadežda Petrtýlové, Karel Petrtýl, Milena Havlasová, Helena Voleská, Marie Lešková, Božena Trajboldová, Edita Linhová, Viola Miškovičová, Božena Cikánková, Miloslava Dusíková, Emílie Kovářová, Jarmila Černá, Emil Zemanovič, Helena Mansfeldová, Květa Paludová, Emanuel Brynda, Jiřina Malčánková, Anna Vernerová, Marie Syrová, Věra Střílková, Charlotta Hudecová, Anežka Prusová, František Šafár, Karel Roesch, Helena Králová, Karolína Radová, Pavel Rada, Ludmila Nevrlá, Johann Uhl, paměť a dějiny 2011/03 15 Plánik úteku vlaku tak, ako ho zhotovila ŠtB Uvedené správy J. Kryla zo 16. septembra 1951 boli obsahovo sumárom výpovedí 77 navrátilcov. Všetky tieto výpovede sú fakticky identické. Každá však je jedinečná ako pohľad konkrétneho jednotlivca, počnúc učiteľkou z Chebu Gertou Adlerovou, študentmi chebského gymnázia, či kúpeľnými hosťami Františkových Lázní z celého Československa, ktorí boli práve na výlete, napr. Slovenky Anny Pavúkovej, ktorá reemigrovala v roku 1948 z Rumunska. Všetci svorne hovorili o slušnom správaní ozbrojených nemeckých a amerických príslušníkov, o dobrej strave, o prehováraní, aby zostali v Nemecku, ako aj o pozornosti médií a o fotografovaní. Napr. Charlotta Hudecová opísala vo svojej výpovedi kvalitné jedlo, čisté ubytovanie vo vojenskom výcvikovom tábore. Spomenula tiež vyhrávanie gramofónu s českými pesničkami na dvore tábora. Murár z Ašu František Jícha ocenil americké konzervy, kávu a cigarety. Študentka Jiřina Novotná hodnotila celú akciu ako únos, pretože bola zavlečená a držaná v Západnom Nemecku proti svojej vôli. Anna Odehnalová sa ako členka KSČ od roku 1947 postavila za politiku strany. Hájila nielen jej záujmy, ale i záujmy ČSR. Väčšina z tých, čo pochádzali z Ašu, označovala za strojcov únosu MUDr. Šveca a výpravcu Truxu. 10 Výpovede 77 dobrovoľne navrátivších sa z nedobrovoľných účastníkov vlakovej akcie do Nemecka mali pre ŠtB a na jej vyšetrenie celého prípadu, ktorý dostal krycí názov Selb, len vedľajší význam. Ich prínos spočíval iba v tom, že zachytávali fakty samotného únosu vlaku a dvojdňový nútený pobyt v NSR. Svoju úlohu v celom prípade skončili podpísaním výpovedí. 11 Oveľa dôležitejšie pre ŠtB bolo získanie informácií o príprave celej akcie. Preto rozbehla dôsledný a hĺbkový vyšetrovací proces s osvedčeným mechanizmom a metódami, aby odhalila celé pozadie úteku. Za obrovskú štátnu blamáž bolo treba nájsť vinníka a potrestať ho. A to samozrejme s predpokladaným pozadím konšpirácie a aktivít špiónov a agentov imperialistického Západu. Systém rozpracovania prípadu za účelom získania informácií o pozadí Zdroj: ABS únosu vlaku mal svoj osvedčený scenár. ŠtB rozpútala vyšetrovanie v podobe spriadania pavučín, pričom začala s najbližšími príbuznými aktérov. Prvými, koho vypočula, s cieľom získať sieť mien podieľajúcich sa na únose, boli príbuzní Karla Truxu. Za najslabší článok označila Truxovu milenku Jiřinu Zelenú, jeho matku Eleonoru Truxovú a svokru Mariu Růžičkovú. Najmä výpoveď Zelenej prispela k odhaleniu a zatknutiu ďalších ľudí. Celkovo ŠtB rozpracovala 171 ľudí, z nich 70 bolo postupne v rokoch aj odsúdených. Frieda Uhlová, Josef Hermann, Hedvika Hermanová, Blažena Pluhařová, Marie Komárková, Jaroslava Ledlová, Rudolf Žemlička, Marie Žemličková, Irena Tomková, Václav Hlavička, Jaroslav Hala, Stanislav Brož, Karel Opavský, Eva Čechvalová, František Kostka, Božena Kloudová, Anna Odehnalová, Anna Pavúková, Jan Kosík, Květa Kaplanová, Karel a Zdeněk Kaplan, Marie Trnková, Margita Svobodová, Antónie Černecká, Božena Brokešová, Cyril Malina, Karolína Sodomová, Gerta Adlerová-Fröhlichová, Danuše Třísková, vlakvedúci Alois Bém, Margarita Kulovaná, Ing. Klement Holý, Jiřina Novotná, Jiřina Králová, Blanka Pátková, Eva Mochnačová, Helena Altmanová, František Jícha, Josef Sedlák st., Josef Sedlák ml., Miroslava Sedláková, Otakar Kessler a Jiří Černý. 10 Výpovede 77 ľudí (52 žien a 25 mužov), ktorí boli v unesenom vlaku a ktorí sa vrátili nazad do Československa, sú súčasťou operačného zväzku Akce Selb uloženého pod a. č. H-269 v ABS. 11 Časť niektorých výpovedí, napr. Gerty Adlerovej, Jaroslava Halu a Anny Pavúkovej, využila verejne aj československá komunistická propaganda. Prezentovala ich ako snahu západných úradov presvedčiť unesených československých občanov, avšak oni odolali, od mietli vábenie, čím dokázali lásku k vlasti a k jej zriadeniu. A pri návrate domov odpovedali Američanom budovateľskými pesničkami a piesňami sovietskych stachanovcov. Pravda, roč. 32, č. 222, 20. septembra /03 paměť a dějiny Akcia Selb Podľa výpovedí Truxovej milenky, matky a svokry bolo jasné, že vedeli o príprave únosu vlaku, ako aj o najbližších Truxových spolupracovníkoch, hlavne o Konvalinkovi, s ktorým sa Truxa pravidelne stretával pri rôznych plánovaných príležitostiach. Na základe týchto troch výpovedí podal 18. septembra 1951 veliteľ KV ŠtB v Karlových Varoch Josef Kryl správu, podľa ktorej sa vyšetrovanie uvedených troch žien zameralo hlavne na odhalenie siete pomáhačov únosu, ktorí zostali v Československu. Do prípadu tak boli zapojení ďalší, taxikár František Fiala z Chebu, výpravca stanice v Aši, správca stanice v Hazlove František Holoubek a ďalší. 12 Podľa tejto správy išlo o tzv. hĺbkový výsluch, ktorým sa kruh okolo pomáhačov zväčšoval. Uvedený fakt potvrdzovali priebežne vypracovávané správy KV ŠtB v Karlových Varoch, čo sa odzrkadľovalo na ďalšom vyšetrovaní. Základ úspechu ŠtB položila Jiřina Zelená, ktorá sa viackrát zúčastnila na Truxových stretnutiach s ostatnými členmi odbojovej skupiny v okolí, napríklad s Josefom Čutkom z okresného súdu v Karlových Varoch, s Aloisom Vařejkom a Ing. Josefom Sršňom z krajského sekretariátu Svazu bojovníků za svobodu (SBS) v Karlových Varoch. Prostredníctvom nich sa vďaka Truxovi Zelená zoznámila aj s Františkom Šilhartom st., bývalým majiteľom inzertnej kancelárie v Prahe, ktorý bol jedným z hlavných organizátorov príprav prejazdu vlaku, ako aj s jeho synom Vladimírom Šilhartom, agentom francúzskej spravodajskej služby v ČSR, ktorý bol jedným z aktérov únosu. Na základe týchto informácií od Zelenej zatkla ŠtB Františka Šilharta st., ktorý sa po zverskom výsluchu priznal k spolupráci na príprave únosu i na spolupráci so zahraničnou spravodajskou službou. 13 Do mlynu vyšetrovania ŠtB sa tak cez Šilharta dostali ďalší: Václav Růžička, Rudolf Průcha, Čeněk Dědič, Miloš Kašťák, Josef Radvanovský, Emil Horváth, Karel Voženílek a Herman Tausik. 14 Potom nasledoval nový, viacerými skúsenosťami potvrdený postup, označovaný ako akcia I, ktorého cieľom bolo rozpracovanie menovaných a ktorí dopĺňali ďalších. Pri týchto výsluchoch sa tiež zistilo, že únosu vlaku sa dalo predísť. Vyšetrovatelia ŠtB v Karlových Varoch Antonín Převrátil a Ctibor Andrášek vykonali 27. septembra 1951 výsluch zaisteného spolupracovníka KV ŠtB v Brne Oldřicha Skotala pod krycím menom Fedor, ktorý pôvodne pracoval ako vedúci krajskej správy zberne surovín v Olomouci a ktorý si v čase únosu vlaku odpykával 30-mesačný trest za kriminálnu činnosť. Vyšetrovaním Skotala sa zistilo, že svojmu riadiacemu dôstojníkovi na KV ŠtB v Brne odovzdal až dve písomné správy o chystanom odchode vlaku z Chebu do zahraničia, druhú z nich 18. januára Tieto Skotalove správy potvrdil MUDr. Josef Havránek z Karlových Varov. Agent Skotal pri vyšetrovaní na konci novembra 1951 ďalej uviedol, že 8. marca 1
Related Search
We Need Your Support
Thank you for visiting our website and your interest in our free products and services. We are nonprofit website to share and download documents. To the running of this website, we need your help to support us.

Thanks to everyone for your continued support.

No, Thanks